Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenska predstavilo dokument Vízia AI pre Slovensko.

Má ambíciu definovať základný rámec pre rozvoj umelej inteligencie v našej krajine v najbližších rokoch. Podľa predkladateľov nejde o technokratickú stratégiu zameranú výlučne na softvér. Je to širší koncept hospodárskeho rozvoja, konkurencieschopnosti a technologickej suverenity štátu v prostredí rýchlo sa meniacej globálnej ekonomiky.

Základným východiskom dokumentu je presvedčenie, že v 21. storočí prestávajú byť rozhodujúcim zdrojom tradičné nerastné suroviny. Kľúčovú úlohu preberajú dáta a výpočtový výkon. Tieto faktory priamo ovplyvňujú schopnosť krajín inovovať, udržať hospodársky rast a presadiť sa v medzinárodnej konkurencii. V tomto kontexte zaznelo, že digitálna a technologická transformácia už nie je voľbou, ale nevyhnutnosťou. A to aj vzhľadom na nové pravidlá a iniciatívy Európskej únie, ktorej sme pevnou súčasťou ako odznelo na tlačovej konferencii.

Audit pripravenosti štátu a identifikované problémy

Predstavitelia štátu na stretnutí s novinármi zdôraznili, že vízia nevznikla „od stola“, ale vychádza z auditu pripravenosti verejnej správy a zo série rokovaní s rezortmi, regulačnými orgánmi, akademickým prostredím a expertmi z praxe. Výsledky analýzy podľa nich ukázali, že Slovensko má viaceré „ostrovy excelentnosti“. Teda kvalitných vedcov, výskumné tímy a inovatívne firmy. Zároveň sa však potvrdili dlhodobé systémové problémy.

Medzi najvýraznejšie problémy patrí vysoký dátový dlh štátu. Hoci verejná správa disponuje veľkým množstvom dát, tie sú často nevyčistené, neštandardizované a prakticky nevyužiteľné. Ďalším problémom je silný rezortizmus. Jednotlivé ministerstvá si totiž budovali vlastné IT riešenia bez koordinácie. To viedlo k duplicite, nekompatibilite systémov a neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov.

Predkladatelia vízie v tejto súvislosti zdôraznili, že dáta nemožno vnímať ako rezortný majetok. Ide o štátny majetok, ktorý má slúžiť všetkým občanom, a ich zdieľanie je predpokladom pre efektívne nasadzovanie umelej inteligencie v štáte aj v ekonomike.

Šesť pilierov vízie

Predstavený dokument je postavený na šiestich pilieroch, z ktorých dva tvoria základ celého konceptu. Prvým sú kvalitné a dostupné dáta. Slovensko si podľa autorov vízie nepotrebuje budovať vlastný veľký jazykový model, no musí byť schopné poskytovať kvalitné dátové súbory, napríklad na trénovanie slovenčiny v existujúcich modeloch.

Druhým pilierom je infraštruktúra, najmä výpočtový výkon a energetické zázemie. V tejto oblasti sa opakovane spomínal projekt národného superpočítača Perun, ktorý vzniká v spolupráci technických univerzít a Slovenskej akadémie vied. Dôraz sa kladie nielen na výkon, ale aj na energetickú efektívnosť a udržateľnosť prevádzky.

Tretí pilier sa týka ekonomiky. Slovensko ako priemyselná krajina čelí riziku straty konkurencieschopnosti, ak priemysel nezachytí nástup priemyselnej umelej inteligencie a robotiky. Zároveň tu zaznelo, že práve kombinácia silného priemyslu a domácich AI firiem môže vytvoriť priestor pre unikátne riešenia s exportným potenciálom.

Štvrtý pilier kladie dôraz na človeka, bezpečnosť a ochranu zraniteľných skupín. Umelá inteligencia podľa predkladateľov nesmie ísť na úkor bezpečnosti ani kvality života. V tejto súvislosti sa spomínala príprava legislatívy na ochranu maloletých v digitálnom priestore a potreba rozvoja kritického myslenia.

Piaty pilier sa zameriava na vzdelávanie, výskum a inovácie. Ambíciou je vytvoriť podmienky, aby talenty zo Slovenska neodchádzali do zahraničia. Naopak majú mať prístup k infraštruktúre a výpočtovému výkonu u nás doma. Či už na univerzitách, vo výskumných inštitúciách alebo v startupoch.

Šiesty pilier deklaruje otvorenosť spolupráci. Slovensko nechce zostať izolované, ale aktívne sa zapájať do európskych aj mimoeurópskych iniciatív a zdieľať riešenia s partnermi.

Financovanie a ďalší postup

V otázke financovania zaznelo, že štát sa v období konsolidácie nemôže spoliehať výlučne na vlastný rozpočet. Vízia počíta s kombináciou priamo riadených európskych fondov, štrukturálnych fondov, PPP projektov, rizikového kapitálu a v prípade strategických investícií aj s úvermi od Európskej investičnej banky.

Časový plán počíta s prípravou národnej stratégie do polovice roka 2026, následným overovaním riešení formou pilotných projektov do konca roka 2026 a plošnejším nasadením úspešných projektov v roku 2027.

Predstavitelia štátu zároveň deklarovali, že dokument nemá byť uzavretý. Odborná verejnosť, firmy aj akademické inštitúcie majú možnosť zapojiť sa do pripomienkovania a ďalšieho formovania stratégie, ktorá má určiť, akú úlohu bude umelá inteligencia zohrávať v budúcnosti Slovenska.

Akademická obec: bez infraštruktúry to nepôjde

Zástupcovia Slovenskej akadémie vied a univerzít víziu AI podporili najmä z pohľadu výskumu. Umelá inteligencia je podľa nich nevyhnutným nástrojom pre modernú vedu. Od jadrovej fyziky cez biológiu až po neurovedy, kde vznikajú obrovské objemy dát.

Významným prvkom infraštruktúry má byť spomenutý národný superpočítač PERUN, budovaný ako spoločný projekt Technickej univerzity v Košiciach a Slovenskej akadémie vied. Podľa prezentovaných informácií sa má zaradiť približne okolo 125. miesta na svete z hľadiska výkonu, no z pohľadu energetickej efektívnosti až do prvej desiatky.

Vedci zároveň upozornili, že otvorenou otázkou zostáva financovanie prevádzky tejto infraštruktúry, o ktorom ešte prebiehajú rokovania s vládou.

Priemysel: potenciál existuje, pripravenosť nie vždy

Z pohľadu hospodárstva bola umelá inteligencia označená za významný nástroj rastu. Odhady hovoria o tom, že do roku 2030 môže AI globálne prispieť k ekonomike dodatočnými 15 biliónmi dolárov. Otázkou však je, či Slovensko bude schopné z tohto rastu profitovať.

Hoci má krajina široký priemyselný záber, mnohé podniky podľa vyjadrení stále nemajú dostatočne digitalizované procesy alebo nevedia efektívne pracovať s dátami. Na druhej strane už dnes existujú desiatky slovenských IT firiem a startupov v oblasti AI, ktoré sú porovnateľné so zahraničnou konkurenciou. Výzvou zostáva prepojenie dopytu priemyslu s technologickými riešiteľmi.

PERUN ako národná infraštruktúra aj pre firmy

Na otázku TOUCHIT o dostupnosti superpočítača PERUN pre firmy a výskumníkov odpovedali zástupcovia akademického sektoru. Košická časť systému PERUN je už funkčná a eviduje desiatky dopytov. Približne 80 % kapacity má byť dostupných pre verejné inštitúcie, pričom časť výkonu je vyčlenená aj pre priemyselných partnerov.

Prístup k výpočtovej kapacite tohto superpočítača má prebiehať cez registračné portály a konzultácie, ktoré pomôžu s prípravou dát aj nastavením výpočtov. Po dokončení bratislavskej časti má systém fungovať ako jeden národný celok, ktorý bude automaticky prideľovať kapacity podľa dopytu.

Zaznelo tiež, že o projekt už prejavujú záujem aj zahraniční partneri, a to nielen kvôli jeho výkonu, ale najmä pre jeho energeticky efektívne riešenie, ktoré znižuje prevádzkové náklady – dnes jednu z hlavných bariér prevádzky veľkých AI systémov.

Zdroje: vlastné, MIRRI