Ktorý vodič by to aspoň raz nepočul: „Biozložky škodia, na západe tankujú kvalitnejšie palivá, na staré autá aditivované palivá nefungujú…“.
Mýtov okolo zloženia a účinkov palív existuje mnoho a ich dopady môžu byť pre autá tých, ktorí im veria alebo ich šíria, naozaj škodlivé. S pomocou experta ich raz a navždy uvedieme na pravú mieru. Ktoré mýty medzi vodičmi najviac rezonujú, aká je realita a aká existuje prvá pomoc pre vozidlo, aby jeho motor zostal čo najdlhšie v najlepšej kondícii?
Aby sme odhalili a vyvrátili najznámejšie z „palivových bludov“, spýtali sme sa expertky Markéty Jakoubkovej, manažérky kvality palív zo spoločnosti Shell.
Mýtus 1: Biozložky v palivách sú škodlivé. Zanášajú vstrekovaciu sústavu, opotrebovávajú ju a znižujú účinnosť motora.
Realita: Obavy z prítomnosti biozložiek v palivách nie sú na mieste, je to skôr naopak. Každé palivo musí splniť základné kvalitatívne kritériá, ktoré stanovila EÚ pre benzín aj naftu a ktoré sú pravidelne kontrolované. „Biozložky, naopak, dokážu vlastnosti paliva zlepšiť. Napríklad vďaka nim má palivo vyššie oktánové číslo (benzín) alebo lepšiu mazivosť (nafta). Biozložka má čistiaci účinok v jeho kľúčových častiach a v neposlednom rade znižuje emisie,“ hovorí Markéta Jakoubková.
Mýtus 2: Aditíva hlavne zvyšujú výkon motora.
Realita: Jednou z úloh aditív je udržiavať motor bez karbónových usadenín, ktoré vznikajú pri horení paliva vo valcoch motora, premazávať ho a chrániť pred nadmerným trením. Práve usadeniny spôsobujú, že výkon motora postupným zanášaním klesá. Už pri prvom natankovaní prémiového paliva štartuje proces čistenia kľúčových častí motora. Doba, za ktorú je motor úplne vyčistený, záleží od jeho stavu, štýlu jazdy a počtu tankovaní. „Aditíva v prémiových palivách teda nezvyšujú výkon nad úroveň uvedenú v technickom preukaze, ale dokážu obnoviť jeho pôvodnú úroveň po vyčistení motora od usadenín,“ hovorí expertka. Už teraz je na Slovensku dostupná nová generácia palív Shell a všetky sú aditivované. Nové prémiové palivá Shell V-Power 100 % vyčistia kľúčové časti motora a obnovia jeho pôvodný výkon.
Mýtus 3: Palivá na čerpačkách v západnej Európe sú kvalitnejšie než tie, ktoré nám predajcovia ponúkajú u nás a ďalej na východe.
Realita: Legislatíva EÚ definuje vysoký štandard kvality palív, ktorý musia splniť všetky palivá v členských krajinách. To znamená, že základné palivá bez ohľadu na štát a rafinériu, v ktorej sa vyrobia, musia tieto kvalitatívne parametre spĺňať a o kontrolu sa starajú obchodné inšpekcie jednotlivých štátov. Najlepšie značky v tejto oblasti pridávajú do základného paliva aditíva, ktoré samy vyvíjajú. To je aj príklad značky Shell, ktorá zamestnáva vo vlastnom vývoji viac ako stovku vedcov po celom svete s najväčším technologickým centrom pre výskum a vývoj palív a mazív v nemeckom Hamburgu. Shell používa rovnaké aditíva v palivách v celej Európe.
„Jediné, v čom sa palivá v rámci EÚ líšia, sú sezónne vlastnosti podľa takzvanej národnej prílohy. Dobrým príkladom je nafta, ktorá na juhu Európy nie je natoľko odolná voči mrazu ako nafta v severských krajinách. Preto si treba dať pozor, aby napríklad v zimných mesiacoch v nádrži kamiónov nezostalo palivo z južných štátov pri jazde na sever Európy,“ vysvetľuje expertka.
Mýtus 4: Zimné palivo je len marketingový ťah. U nás nie je taká zima, aby sme potrebovali špeciálne zloženie.
Realita: Nafta je obzvlášť citlivá na chlad, ako dobre vedia napríklad obyvatelia horských oblastí, kde teploty v noci klesajú často pod -10 °C. Bežná nafta by pri takýchto teplotách mala problém, preto počas zimných mesiacov predajcovia palív prechádzajú na takzvanú zimnú naftu. Ak by sa tak nestalo, žiadny „nafťák“ by pri takýchto teplotách nenaštartoval.
Mýtus 5: Prečo kupovať drahé aditivované palivá, keď je lacnejšie kúpiť aditíva zvlášť a doliať si ich sám?
Realita: „Ručným“ pridaním aditív nedocielite rovnakú kvalitu ako pri riadenom procese aditivácie. Prvým problémom pri dolievaní aditív je otázka, aké množstvo do nádrže vlastne doliať. Väčšina palív na trhu totiž už prešla minimálne základnou aditiváciou. A pretože vodič nevie, aký obsah aditív v nádrži už má, nedokáže spočítať, koľko ich naliať, aby dosiahol optimálny výsledok. To ale nie je jediný problém.
Tým druhým je rovnomerné premiešanie v nádrži a previazanie aditíva a paliva. „Pre optimálne spojenie musia mať obe kvapaliny rovnakú teplotu a pretože túto istotu výrobca samostatne predávaného aditíva nemá, produkt je výrazne zriedený. Preto je potrebné oveľa väčšie množstvo aditíva na dosiahnutie efektu. To je nielen drahé, ale navyše nezaručuje dokonalé prepojenie s palivom. To sa dá dosiahnuť len na špecializovanej výrobnej linke,“ hovorí Markéta Jakoubková.
Mýtus 6: Mám staré auto, môjmu motoru už žiadne aditíva nepomôžu.
Realita: Opak je pravdou! Staršie vozidlá s vysokým počtom najazdených kilometrov môžu mať v motore hrubú vrstvu karbónových usadenín. Tá sa tvorila postupne ukladaním nových a nových vrstiev na ventiloch a vnútorných stenách valcov, čo pomaly znižovalo výkon. Pritom už po prvom tankovaní aditivovaného paliva Shell V-Power začína proces čistenia kľúčových častí motora a postupne sa kompletne odstránia usadeniny aj zo zvyšku valcov a palivovej sústavy. Výsledkom je, že motor po čase opäť pobeží na svoj plný výkon.
Ako pomôcť autu zmenou návykov pri šoférovaní?
- Motor sa musí zahriať na svoju prevádzkovú teplotu, do tej doby je potrebné citlivo pracovať s plynovým pedálom.
- Tvorbu usadenín tiež podporujú jazdy pri nízkych alebo, naopak, vysokých otáčkach. Majitelia dieselov sú navyše v nevýhode: Ich motory sú citlivejšie na krátke jazdy, ktoré výrazne prispievajú k rýchlejšej tvorbe usadenín.
- Taktiež je dôležité občas motor krátkodobo „vytúrovať“ nad 4000 otáčok. A pokiaľ máte auto, ktoré dokáže indikovať prebiehajúci regeneračný cyklus, neprerušujte ho. Viac informácií, rád a tipov nájdete na www.stopusadeninam.sk.
