Posledné týždne boli pre mňa naozaj zaujímavé. Bola to séria služobných ciest, z ktorých sa nezabudnuteľnou stala tá, keď som smeroval do portugalského mesta Aveiro.
Priznávam, že som o tomto meste predtým nepočul, ale zapamätám si to až do smrti. Dostať sa z Viedne do Portugalska nie je zase až také jednoduché, je to teda obyčajne s prestupom. V mojom prípade prestup vo Frankfurte, kde som mal mať prestávku 1,5 hodiny. Nasadol som ráno na lietadlo z Viedne na toto najväčšie kontinentálne letisko v Európe a aj keď sme 10 minút meškali, bol som stále v pohode. Už sme rolovali po dráhe, boli sme poučení o pripútaní a zrazu som dostal na mobil esemesku, že môj let, v ktorom práve sedím, je zrušený.
Zdroj: TOUCHITNuž, pomyslel som si – asi im zblbol informačný systém a možno nejaký útočník posiela takéto hoaxy. Žiaľ nie, informačný systém fungoval dobre. O minútu neskôr sa ozval pilot s tým, že systém v lietadle mu tesne pred štartom vyhlásil fatálnu chybu a naša bezpečnosť je, samozrejme, na prvom mieste. Lietadlo musí ísť na kontrolu do hangára. O polhodinu neskôr sme boli naspäť v odletovej hale s tým, že žiadny živý človek nás nebude informovať, čo ďalej. Všetko sa odohrá v mobilnej aplikácii s využitím umelej inteligencie. A kto nemá aplikáciu, má smolu. Môže si ju nainštalovať, internet je na letisku vo Viedni zadarmo a je celkom dobrý. Ak si doma zabudnete telefón, asi je tu čas, aby ste si kúpili na letisku nový.
A naozaj to tak fungovalo, o 40 minút som mal v aplikácii informáciu, že teda poobede letím do Amsterdamu, odtiaľ do Porta a následne do Aveiro tak, že tam budem po 22. hodine. To som mal pôvodne priletieť o 16. hodine. Nebolo jasné, čo by som urobil, keby mi to nevyhovovalo, ale v podstate sa to dalo aj takto. Môj program totiž začínal až ďalší deň o 7. ráno. Akurát, že som si chcel pozrieť toto mesto, lebo som na internete zistil, že je to niečo ako portugalské Benátky. Let cez Amsterdam potom prebehol normálne, ale teda za tento čas dopravy by som bol priamym lietadlom niekde pred Los Angeles.
Do môjho hotela v Aveiro som však reálne prišiel päť minút pred polnocou. A mesto som si teda naozaj pozrel, aj keď veľmi romanticky – pri svetle Mesiaca a pri poriadnom daždi. Pekné mesto, celkom by som si ho niekedy pozrel za denného svetla ako bežný turista. Tlačovka bola fajn, naozaj sme boli vo fabrike a videli, ako sa vyrábajú moderné tepelné čerpadlá.
Cesta späť po skončení tlačovky opäť neprebehla bez problémov. Ukázalo sa, že jedna z pasažierok je v pokročilom štádiu tehotenstva a na to, aby sme odleteli, bolo treba rozhodnúť, či hľadať jej zapísanú batožinu, vyložiť ju a nechať ju rodiť na tamojšom letisku alebo sa tak stane až v Ženeve. Trvalo to hodinu, kým ju prezrel lekár, ale následný let som stihol. Na letisku v Ženeve nás naozaj čakala záchranka a veru už ju bolo treba. Pôrod som už však nesledoval, tak neviem ako to dopadlo, určite sú všetci v poriadku.
Zdroj: TOUCHITO deň na to bol víkend, a to som mal naplánovanú návštevu Amsterdamu s manželkou. V Amsterdame som bol často, ale vždy služobne. A tak som poznal hotelovú izbu a konferenčný priestor. Teraz som bol všade, a to ako turista – plavili sme sa na lodi po kanáloch, boli sme na trhu s kvetinami, ochutnávali syry, absolvovali sme virtuálny prelet nad Holandskom a boli sme aj vo štvrti Red Light. Najsilnejší zážitok bol asi dom Anny Frankovej, to vrelo odporúčam. Toto miesto srší atmosférou.
No a potom som mal služobnú cestu do Číny. Konkrétne sme navštívili južnú časť Číny, kde je vlastne stále leto. Boli sme v high-tech meste Shenzhen, starobylom meste Kantón (po čínsky Guangdong) a v podniku na výrobu telefónov a inteligentných hodiniek v meste Dongguan. Moje dojmy poviem v krátkosti – to čo poznáme z Číny na Slovensku, je na míle vzdialené od toho, čo som zažil v Číne ja. Lacný tovar z Aliexpresu je tu skôr veľkou výnimkou ako pravidlom. Skôr tu nájdete tie najznámejšie značky a Číňania v tejto oblasti sú pripravení za tento tovar aj poriadne zaplatiť. Zdalo sa mi, že ceny v týchto mestách boli vyššie ako v Monaku.
Rovnako jedlá v čínskej reštaurácii v Európe a v skutočnej Číne sú dosť odlišné. U nás populárne kung pao v Číne skôr nenájdete. Zvykom je jesť za okrúhlym stolom a jedlo zdieľať. Vyžaduje to trochu akceptácie toho, že si beriete jedlo z jedného taniera s prakticky neznámymi ľuďmi, ale dá sa to. Číňania sú veľmi pohostinní a napr. taký obed môže trvať aj dve hodiny.
Pokiaľ ide o pracovný život, Číňania sú pripravení urobiť pre svojho zamestnávateľa úplne všetko. Nie je výnimka, že zamestnanci spia v práci. Zamestnávateľ na to vytvorí podmienky a pritom, aké sú v súčasných čínskych veľkomestách dopravné zápchy, je to najpraktickejšie riešenie. Domov idú vlastne len na víkend. Napr. také stavebníctvo beží nepretržite na tri smeny, stavia sa aj v noci a všade je to vidieť. Dopravná infraštruktúra je založená na diaľniciach, ktoré sú platené a veľmi dobré. Železnica má koľaje položené nie na zemi, ale je vedená v samostatných betónových podstavách a s cestnou infraštruktúrou sa križuje vždy mimoúrovňovo. Ceny jedla v mestských centrách sú oveľa vyššie ako na Slovensku. Keď som však bol mimo centra, klesli aj na pätinu.
Boli sme priamo pri výrobnom páse, kde sa vyrábajú skladacie telefóny značky Oppo a ja som mohol porovnávať s tým, čo som videl vo fabrike Samsungu v Južnej Kórei. V Číne je pri výrobnom páse tak trikrát viac ľudí ako v Kórei. A pracujú o dušu.
Samozrejme, zaujímalo ma aj to, že Čína svojich ľudí sleduje na každom kroku. Podľa toho, čo mi povedali domáci, im to nijako nevadí. Kamery pritom naozaj vidíte všade – na chodníku, v reštaurácii, v kancelárii a nápisy pri nich vás aj upozorňujú, že vás sledujú. Aj keď sa prihlasujete do hotela, odfotia vás, aby bolo jasné, kto tu býva. Na druhej strane je tu poriadok. Napr. bicykle si ľudia skôr nezatvárajú, veď odhaliť zlodeja je takto veľmi jednoduché. Rovnako odhadzovať odpadky na chodníku, to sa tu nerobí. Je to jednoducho iný systém, podľa mňa mimo Čínu neprenosný. A prináša im to aj ekonomický úspech a Čína je nezastaviteľná. Myslím, že je ten správny čas, začať sa učiť po čínsky.
No a posledná cesta bola do Poľska. Neďaleko Varšavy je výrobný závod, kde sa vyrábajú televízory TCL a na prezentáciu použitých technológií si pozývajúci pripravili kvalitné demonštrácie. Konečne sme videli vedľa seba televízory s obrazom v rôznych formátoch, boli tu aj konkurenčné značky a dalo sa to dobre porovnať. Video nájdete na našom Touchit.sk kanáli, oplatí sa to pozrieť.
Dobre, služobné cesty na tento rok skončili a je tu čas zastať a obzrieť sa za sebou. Myslím, že sme za rok opäť zvýšili kvalitu našej práce, stále chceme prinášať dobrý obsah. Verte, že udržať to aj po finančnej stránke nie je celkom jednoduché. Ale robíme to hlavne pre vás a robíme to radi.
Prajem vám príjemné čítanie tohto vydania TOUCHIT a šťastný nový rok 2024.
Pozn. redakcie: Tento úvodník bol uverejnený v tlačenom vydaní časopisu TOUCHIT 11-12/2023.
Prečítajte si aj:
