Tento článok je tlačová správa a je publikovaný bez redakčných úprav.

Verejné obstarávania IKT v SR sú už dlhodobo zo strany národných i európskych inštitúcií kritizované pre ich nízku súťaživosť a podozrenia z nekalých praktík a kartelových dohôd.

Verejné obstarávania sú zároveň často predmetom námietok, a to aj v nedôvodných prípadoch, čo predlžuje procesy a úspešnosť verejných obstarávaní. Ide o nekalé praktiky, neférovú súťaž na strane podnikateľských subjektov. Dlhodobo preto prebiehala diskusia o zvýšení kvality verejných obstarávaní v IKT. Už v roku 2016 sa v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy Vláda SR zaviazala, že do obstarávania IKT prinesie viac transparentnosti a súťaže. Tieto záväzky sa pretavili do zriadenia pracovnej skupiny na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Pozitívne zmeny vo svojej podstate priniesol aj Zákon o informačných technológiách verejnej správy a Koncepcia nákupu IKT.

Súčasťou systematickej práce na zlepšovaní nákupu IT bola aj novela Zákona o verejnom obstarávaní, ktorú predložil Úrad pre verejné obstarávanie a ktorej cieľom bolo aj riešiť identifikované problémy procesov verejného obstarávania. Návrh novely zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a bilaterálnych stretnutí s vybranými stakeholdermi. Narušili ju však poslanecké pozmeňovacie návrhy na poslednú chvíľu, ktoré vôbec nie sú v súlade s doterajšími snahami o zvýšenie kvality nákupu IKT, práve naopak.

Pozmeňovacie návrhy sú vytrhnuté z kontextu celej novely a nesúvisia so zmenami, ktoré boli v prvotnom návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní. Myšlienky, ktoré sa takto do Zákona vniesli, neboli nikdy súčasťou odbornej diskusie na príslušných fórach, aj keď na to existujú záväzné legislatívne mechanizmy.

Ide o tieto zmeny v Zákone, ktoré navrhli poslanci Ľubomír Vážny a Peter Marček:

● zaradenie zákaziek týkajúcich sa tzv. citlivých informácií o kritickej infraštruktúre do nákupov realizovaných v tzv. obrannom režime a utajenie informácií o takomto verejnom obstarávaní (§3, odsek 8 a § 43 odsek 4 ZVO)
● právo verejného obstarávateľa prakticky svojvoľne odmietnuť uzatvoriť zmluvu s víťazom verejného obstarávania na kritickú infraštruktúru alebo v súvislosti s ňou z dôvodu nesplnenia podmienok ochrany citlivých informácií, ktoré dnes nie sú nikomu známe (§ 9 odsek 1 písm. i až k zák. č. 45/2011 Zb., o kritickej infraštruktúre)
● skrátenie možnosti začať kontrolu zákonnosti verejného obstarávania Úradom na 10 dní odo dňa zastavení konania o námietkach (§ 171 odsek 4 ZVO)
● zvýšenie kaucie pri námietkach proti nezákonnosti súťažných podmienok na maximálnu hranicu 50 000 EUR z pôvodných 10 000 EUR (§ 172, odsek 2, ZVO)
● bezvýhradná povinnosť čiastkovej náhrady trov konania v prípade odmietnutia podnetu ku kontrole zo strany verejnosti alebo protikorupčných organizácií (§ 176, odsek 2 ZVO)

Presadené zmeny považujeme za problematické najmä v tomto období, očakáva sa pomerne vysoký počet IKT obstarávaní – projektov financovaných z eurofondov/OPII a spadajúcich aj pod kritickú infraštruktúru, napr. Ústredný portál verejnej správy/slovensko.sk.
Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu Aktuálne je schválených viac ako 50 štúdií uskutočniteľností v hodnote rádovo stoviek mil.

EUR (CAPEX). Je potrebné zdôrazniť, že veľké množstvo predstavujú IT riešenia na podporu bežnej agendy jednotlivých úradov, podporné manažérske systémy, riešenia na spracovanie a anylýzu dát a pod. Ak majú byť tieto plánované projekty preplatené z európskych fondov, musia sa obstarávania začať v najbližších mesiacoch. Existuje teda riziko, že po zmenách v Zákone o verejnom obstarávaní by sa veľká časť projektov mohla obstarávať v netransparentnom, utajenom režime, znížila by sa hospodárska súťaž a možnosti hospodárskych subjektov brániť sa proti neférovému zaobchádzaniu pri obstarávaní. Jednoducho povedané, množstvo aj štandardných IKT zákaziek by sa mohlo obstarávať v utajenom režime, platnom napríklad pre nákupy tankov, obrnených transportérov, alebo vybavenia pre Slovenskú informačnú službu.

Zároveň schválením návrhu Ľuboríma Vážneho došlo k rozsiahlej nepriamej novele Zákona o kritickej infraštruktúre. Táto novela zásadne mení požiadavky na dodávateľov, ktorí majú mať prístup k “citlivým informáciám”. Zmena sa priamo dotýka prakticky každého dôležitého informačného systému štátu a ich dodávateľov, pritom nebola v žiadnom nám známom odbornom fóre týkajúcom sa informatizácie verejnej správy riešená a nepočuli sme ani o jej potrebe. Zmeny sú natoľko rozsiahle, že bez toho aby o nich prebehla diskusia v rámci riadneho legislatívneho procesu nie je možné dostatočne vyhodnotiť ich dopady.

Táto zmena vyvoláva otázniky nielen vzhľadom na svoj pokútny spôsob prijatia, ale aj pre snahu nepochopiteľne uvaľovať rôzne kritériá na potenciálnych dodávateľov Pri súčasných dodávateľoch majú byť všetci považovaní za automaticky spĺňajúcich nové pravidlá. Ak so súčasnými dodávateľmi nie je problém, nie je jasné prečo majú byť na nových dodávateľov uplatnené podstatne reštriktívnejšie pravidlá. Takýto návrh je nielenže diskriminačný, ale vzbudzuje dojem snahy o konzervovanie doterajších dodávateľov verejných IT systémov.

Ako zástupcovia občianskej spoločnosti, ktorá sa aktívne zapája do snahy o zvyšovanie kvality verejného obstarávania s navrhovanými zmenami nesúhlasíme tak po obsahovej stránke, ako aj z hľadiska spôsobu, akým boli presadené. Tento postup považujeme za neodborný, nakoľko:
● vnáša nesúlad s vyššie uvedeným zákonom, dokumentmi a výstupmi pracovnej skupiny,
● zaradením napr. IS pod kritickú infraštruktúru prináša možnosť vláde SR rozhodovať o tom, ktorý nákup bude transparentný a ktorý pôjde v omnoho menej transparentnom režime bezpečnostných zákaziek,
● prináša priestor pre zníženie transparentnosti vo VO, zavedenie diskriminačných podmienok na trh a tým zvyšuje komplikáciu účasti férových podnikateľských subjektov vo VO,
● prináša priestor pre zásadné obmedzenie možnosti verejnej kontroly nad kľúčovými obstarávaniami v oblasti IKT ale aj v iných odvetviach verejnej správy.

Zároveň platí, že takéto konanie je vyjadrením neúcty všetkým odborným inštitúciám, ktoré do vyššie uvedených aktivít investovali obrovský čas a energiu. Patria sem zamestnanci ÚPVII, ÚVO, jednotlivých ministerstiev, odborných združení. Predmetné pozmeňovacie
návrhy túto systematickú snahu nabúravajú.

Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

Zákazky, ktoré idú v utajenom režime otvárajú priestor pre korupciu a podozrenia z klientelizmu. O prípadných pochybeniach sa pritom verejnosť nedozvie, iba ak cez whistleblowera. Nadácia Zastavme korupciu riešila dva takéto prípady utajených tendrov. Išlo o utajený nákup IT systému na obrane, z ktorého profitovala firma Willing založená expremiérovým priateľom M. Výbohom. Systém dodávala najmenej dvakrát drahšie ako, boli cenové ponuky iných spoločností. Trestné oznámenie na NAKA napokon podal NKÚ, ktorý obchod preveroval.

Nadácia tiež upozornila na sporné IT zmluvy na Finančnej správe, ktoré boli tiež utajené. Tri z nich za 18 miliónov eur sa týkali firmy Allexis. Meno jeho majiteľa Michala Suchobu sa spomína aj v Kočnerovej Threeme. Podľa komunikácie chcel Kočner vydierať bývalého šéfa F. Imreczeho cez tieto obchody. Neodvažujeme sa tvrdiť, že pri nich išlo o úplatky, ale akékoľvek pochybnosti o spôsobe obstarania by sa odstránili, keby súťaž prebehla verejne a transparentne.

Proti vybraným poslaneckým zmenám zákona o VO protestujeme a obraciame sa listom na prezidentku SR so žiadosťou, aby parlamentom schválený zákon nepodpísala a využila svoje právo vrátiť ho na opätovné prerokovanie.
========
Doplňujúce informácie o zmene v Zákone o VO týkajúcej sa kritickej infraštruktúry (§3, odsek 8 a § 43 odsek 4ZVO)
Podstata: do odseku bol doplnený odkaz na kritickú infraštruktúru, t.j. aj IT riešenia alebo akékoľvek iné služby, tovary alebo stavebné práce, ktoré sú alebo budú zaradené pod kritickú infraštruktúru, alebo v ktorých sa objaví citlivá informácia o kritickej infraštruktúre
budú obstarávané v tzv. obrannom režime

Problémy, riziká:

– sťaží sa prístup podnikateľských subjektov, verejnosti k informáciám a predmetom týchto zákaziek
– sťaží sa verejná kontrola týchto zákaziek
– na účastníkov týchto zákaziek môžu byť kladené nároky na potrebu mať bezpečnostné previerky a pod. a to už len na moment, aby sa mohli oboznámiť s podrobnejšou dokumentáciou zákazky
– za kritickú infraštruktúru môže byť v podstate prehlásený ľubovoľný prvok/IT riešenie, takéto rozhodnutie realizuje vláda SR na podnet MV SR ako gestora zákona kritickej infraštruktúry, jednotlivé OVM žiadajú MV SR
– citlivou informáciou o kritickej infraštruktúre podľa zákonnej definície môže byť taktiež akákoľvek informácia
– opatrenie znižuje transparentnosť nakladania s verejnými zdrojmi
– opatrenie znižuje hospodársku súťaž, pre MSP a “nových” dodávateľov je opatrenie diskriminačné, existujúci dodávatelia by sa mali považovať za takých, ktorí spĺňajú požiadavky

Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

– zaradenie prvkov kritickej infraštruktúry do obranných nákupov nevyplýva zo smernice č. 2009/81/ES, ktorá sa má v prvom rade vzťahovať na zákazky oblasti vonkajšej a vnútornej bezpečnosti štátu
– otázna je možnosť preplatiteľnosti takto obstaraných projektov z pohľadu eurofondov a auditov EK