Priznajme si to. Ten experiment sa nevydaril. Dopravné prostriedky, ktoré sa nedokážu riadiť samé, bol poriadne hlúpy nápad. Človek môže byť unavený, opitý alebo len skrátka roztržitý a skončí niekde zapichnutý v strome po náraze v plnej rýchlosti. Ako sme si vôbec mohli myslieť, že je takýto stav lepší?

Keď Google začal pred pár rokmi plniť stránky technických médii s obnovením prehistorického konceptu samoriadiaceho dopravného prostriedku, všetci sa mu smiali. Nikto to nechápal. Veď čože sa zas vraciame do jaskýň? Pokrok je predsa nezvrátiteľný. Z džungle sme sa presťahovali do civilizácie, začali sme používať oheň, metalurgiu a elektrinu. Tak prečo sa vracať po tak dlhej dobe zas ku konceptu samoriadiaceho vozidla?

Myslím si ale, že občas si treba naliať čistého vína a povedať, že niečo nevyšlo. Google má pravdu a to, že ho začali napodobovať aj regulárne automobilky ukazuje, že si to už uvedomujú aj iné spoločnosti. Ročne zahynie na cestách v Európe a Severnej Amerike až  60 000 ľudí. To je šialené množstvo a treba tomu urobiť už prietrž. Ľudia očividne nie sú spôsobilí na vedenie dopravného prostriedku bez toho, aby ich dopravný prostriedok kontroloval, alebo viezol celkom sám.

Samoriadace vozidlo dopravuje opitého majiteľa domov

V dávnej dobe pred niekoľkými storočiami nebol opitý či spiaci vodič žiadny problém. Kone, ktoré ho mali na svojom chrbte, alebo ťahali väčšiu skupinu ľudí na koči, našli cestu domov aj bez toho, aby im vodič pomáhal.

Kone pravdaže nie sú jediným samoriadiacim vozidlom a ak vás ťaží rozpočet, môžete dať prednosť menej nákladnejšiemu oslíkovi. Ak sa chcete odlíšiť a vonia vám exotika, môžete dať prednosť aj ťave alebo dromedárovi. No a ak patríte k tým, ktorí radi frajeria s drahým a veľkým vozidlom, kompenzujúc si tak veľkosť vlastného prirodzenia, samoriadiace prostriedky idú aj do týchto sfér a nič nepôsobí majestátnejšie, ako jazda do práce na slonovi.

Prečo by som sa pri ranej ceste do práce mal zaoberať riadením, keď ma vozidlo môže dopraviť samo a ja sa môžem dospať?

Google pravdaže ide mierne odlišnou cestou a ako technologická firma nedáva prednosť overenému konceptu a chce sa presadiť s elektronickým riešením. Netreba mu to mať za zlé. Veď koniec koncov, aj táto firma musí z niečoho žiť. No a čo, že po ceste budem musieť neustále počúvať z reproduktorov auta prehrávané reklamy. Hlavne, že nebudem musieť platiť za benzín.

Neviem ale, či má naozaj význam koncept klasického auta zachovávať. Predsa len, ako mám k dispozícii samoriadiaceho koňa alebo ťavu a vonku prší, pripnem si k nim krytý koč a som v pohode. Ak je vonku pekné počasie, skrátka koč odpojím a hneď mám „terénnu motorku“, s ktorou môžem vyraziť hoc aj do lesa. Takúto konvertibilitu veru žiadne automobilky aspoň zatiaľ neponúkajú.

Koľko koní majú motory samoriadiacich áut vieme. Ale koľko koní majú ich počítače?

Každopádne to, že chyba ľudského vodiča spôsobí na cestách každý týždeň viac ako tisíc úmrtí hovorí jasnou rečou. Samoriadiace autá netreba porovnávať so schopnosťami neschopných ľudí, ale so schopnosťami iných samoriadiacich dopravných prostriedkov. Veď prečo by sme sa mali uspokojiť s horšou mierkou?

Očividne, najvhodnejším kandidátom je z dôvodu rozšírenosti kôň. Koniec koncov, veď ho používame aj ako mierku vo výkone motorov, tak prečo by nemal byť aj mierkou výkonu inteligencie počítačov.

Problém očami Randalla Munroa (XKCD)

Značky:

František Urban

František Urban
Zameriavam sa najmä na prehľadové a analytické články z oblasti najrôznejších technológií a ich vývoja. Nájdete ma takisto pri diagnostike HW a SW problémov.