Dnešná téma bude venovaná zaujímavému zariadeniu zo sveta fotografie, ktoré staršie generácie možno poznajú, ale pre tie mladšie to bude úplná novinka.
Nedávno sme spomínali, že RETRO blog nebude len o telefónoch, ale aj o rôznych iných zariadeniach zo sveta technológií, ktoré v nás zanechali veľmi pekné a hlboké spomienky. A tak ako už viete, týždeň ubehol ako voda a RETRO blog tu máme znova. Dnes sa prenesieme do roku 1965, ktorý bol zaujímavý aj tým, že 18. marca, počas misie rakety Voschod 2 vstúpil do voľného kozmu prvý človek – Alexej Achripovič Leonov. V sovietskom zväze zostaneme, nakoľko zariadenie, na ktoré dnes spomíname má korene práve tu.
Dokonalá dvojica, ktorá spolupracovala dlhé roky
Expozimeter Leningrad 4
Je zariadenie určené pre fotografov a pochádza z bývalého sovietskeho zväzu (SSSR). Analógový expozimeter Leningrad 4 sa začal vyrábať v roku 1965, čiže pred 51 rokmi. Ako už z názvu vyplýva, vyrábaný bol v štátnom podniku v Leningrade (dnešný Petrohrad). Expozimeter bol v časoch manuálnych zrkadloviek a fotenia, ktoré nepoznalo digitalizáciu, veľmi žiadaným o obľúbeným zariadením. A obzvlášť také zariadenia sa cenili, ktoré boli jednoduché, ale dobre funkčné. Leningrad 4 takým bol a bez akýchkoľvek problémov funguje do dnes. Aby sme sa dostali k podstate tohto zariadenia, prejdime si základy toho, čo je expozícia a čo expozimeter robí.
Čo je to expozícia?
Expozícia je celkové množstvo svetla, ktoré dopadá na fotografické médium – film, fotografická doska a pod (dnes digitálny čip). Správna expozícia je vzájomná kombinácia troch faktorov: Clona, expozičná doba (rýchlosť uzávierky) a ISO citlivosť. Dokopy sú nazývané ako expozičný trojuholník.
Čo je a načo slúži expozimeter?
Je to zariadenie, ktoré meria expozíciu – pochopiteľne J. Podľa úrovne svetla určuje nastavenie správnej kombinácie základných veličín (clona, expozičný čas a citlivosť obrazového snímača), ktoré vedú k nastaveniu správnej expozície snímky. Expozimeter určuje správnu expozíciu tak, aby bol na scéne dosiahnutý jas stredne šedej farby (18%). Napokon, expozícia sa dnes častejšie vyjadruje jedným číslom – EV + číslo (exposition value). Toto číslo predstavuje množstvo svetla na scéne.
Toľko z definícií a prejdime k tomu, ako fungoval expozimeter Leningrad 4. Na tú dobu veľmi jednoducho, nakoľko je analógový a výsledok správnej expozície je ľahko zistiteľný. Tento model má dva rozsahy šedej farby (1-8 / 8-14). V pravom boku má jedno posuvné tlačidlo, ktorým sa menia oblasti citlivosti, teda dva spomínané rozsahy. Nevýhodou je, že pri rozsahu 1-8 je tlačidlo nutné držať až do ukončenia merania. Ďalším nastavením je citlivosť (GOST) v rozsahu 4-1000 / 6-30° DIN (ISO – na prepočet DIN/ISO/GOST poslúži jednoduchá tabuľka). Clona je v rozsahu 1,4 – 22 a rýchlosť uzávierky v rozsahu 15-1/1000 sek. Napokon svetelné hodnoty (uvedené vyššie), podľa ktorých sa určuje expozičný trojuholník sú v celkovom rozsahu 1-14.
Práca s týmto expozimetrom bola (je) veľmi jednoduchá. Hodnota úrovne svetla sa zisťovala z vrchnej časti (zo svetlíka), ktorá je prekrytá špeciálne tvarovaným sklom. Úroveň svetla ukazovala analógová ručička, ktorá presne určila hodnotu, podľa ktorej sa postupovalo ďalej. Ak ste mali zistenú hodnotu, pod ukazovateľom sa nachádza sústava dvoch otočných koliesok, kde ste hodnotu v spodnej stupnici nastavili a vrchné stupnice vám ukázali odporúčané nastavenie clony a rýchlosť uzávierky. Otáčaním druhého (menšieho) kolieska ste zistili odporúčané nastavenie DIN (ISO) a citlivosti (GOST). Ak bol expozimeter rozladený, resp. jeho ukazovateľ, v zadnej časti zariadenia je malý krúžok, ktorý slúži na jemné nastavenie ručičky do nulovej hodnoty, aby bolo meranie vždy čo najpresnejšie. Jednoduché zariadenie však? V dnešnej dobe tento expozimeter pravdepodobne už nikto nepoužíva, aj keď pracovať sa sním stále dá.
Príslušenstvo
Expozimeter Leningrad 4 bol predávaný aj s kvalitným koženým puzdrom, ktoré bolo vybavené krytkou svetlíka. Krytka slúžila nato, aby bol svetlík zakrytý (chránený), ak ste práve nemerali a nepoužívali puzdro. Vo výbave nechýbala ani pevná šnúrka na krk, ktorá bola odpojiteľná. Redakčný expozimeter je veľmi zachovaný kus, ktorý je plne funkčný, bez akýchkoľvek poškodení, čo naznačuje aj určitú kvalitu vtedajších produktov. Cenu expozimetra nepoznáme, ale dnes je jeho hodnota skôr duševná ako finančná.
V nasledujúcom videu vám ukážeme, ako funguje expozimeter Leningrad 4.
Dostali sme sa k záveru dnešnej RETRO témy – Zaspomínajte si s TOUCHIT, ktorá bola opäť iná a veríme, že aj zaujímavá. Ak sa vám takýto druh tém páči, resp. nepáči – dajte nám o tom vedieť. Máte aj vy nezabudnuteľné spomienky na podobné zariadenia, ktoré ste používali alebo dnes vlastníte ako dedičstvo? Ak áno, podeľte sa s nami a s ostatnými čitateľmi o vaše spomienky a postrehy. Ďakujeme vám za vašu pozornosť a už o týždeň sa na vás tešíme s ďalšou RETRO témou – Zaspomínajte si s TOUCHIT.
Ak ste niektorú z predchádzajúcich častí vynechali, všetky nájdete pod rovnomenným názvom – Zaspomínajte si s TOUCHIT.
