„Kompakt“ nižšej strednej triedy alebo nevydarený konkurent Nokie 5110? Oboje!
Pokračujeme v obľúbenom RETRO blogu, v ktorom si opäť zaspomíname na zaujímavé zariadenie. Dnes sa vrátime späť v čase o 18 rokov, presnejšie do roku 1998. A ako už viete, týždeň ubehol ako voda a RETRO blog tu máme znova :).
Okrem predstavenia nového mobilného telefónu spoločnosti Motorola – D520, bol v roku 1998 predstavený aj Windows 98. Áno, stará klasika, ktorú sme mnohí milovali i nenávideli. Bolo to presne 25. júna, keď spoločnosť Microsoft oficiálne predstavila – Win98, ktorý bol dosť podobný predchodcovi (Win95) s niekoľkými vylepšeniami, ako podpora zberníc AGP a USB, a taktiež podpora pre viac monitorov.
Prejdime ale k lahôdke dnešného dňa – Motorola D520.
Telefón v základnej výbave za dobrú cenu, určený pre masy a tých, ktorí si na technologickej výbave nepotrpeli. Okrem toho bol dostatočne robustný a odolný, čo bolo považované za výhodu pri neopatrnom zaobchádzaní. Ale povedzme si ako je, aký mobilný telefón nebol v týchto rokoch odolný? Samozrejme, v porovnaní s dnešnými „cukríkovými“ telefónmi, na ktoré sa horšie pozriete a pukne im dotyková plocha :).
Proporcie tohto „kompaktného“ telefónu majú 140 × 50 × 27 mm (+ 20 mm anténa) s hmotnosťou 170 gramov (batéria 67 g / zariadenie 103 g). Rozmery ale nasvedčujú tomu, že sa telefón naozaj dobre a pohodlne držal v rukách. Zaujímavým údajom sa pýši aj nabíjačka, ktorá má v našom prípade celých 310 gramov, takže ideálna do „vrecka“.
Displej a pamäť
Tu môžeme byť veľmi stručný. Displej bol grafický (monochromatický) a ponúkol dvojriadkové zobrazenie, plus jeden riadok stavových ikon na vrchu. Ale za to bol „veľký“ a všetko na ňom bolo dobre viditeľné. Pamäť, no žiadna, teda až na možnosť uloženia 100 kontaktov v zariadení.
Ovládanie a konštrukcia
Zložité, ak to porovnáme s konkurenčnými zariadeniami (napr. Nokia 5110), tak Motorola sa mala čo učiť. Tlačidlá mali „divoké“ usporiadanie, ktoré bolo pre telefóny Motorola typické. Všetky sú však pod displejom. Na vrchu vľavo je tlačidlo „mazania“ a chodu späť „C“. Pod ním je tlačidlo rýchleho prístupu s najčastejšie používanými funkciami a tlačidlo ovládania hlasitosti zariadenia. Napravo od týchto tlačidiel je tlačidlo potvrdzovania „OK“, a pod ním smerové šípky na posúvanie sa v menu a pod. Stred tvorí alfanumerická klávesnica (zeleno podsvietená) a v ľavom spodnom rohu je tlačidlo napájania – veľmi zaujímavé rozloženie. Celá klávesnica je gumená a nepohodlná. V zadnej časti zariadenia, pod plastovým krytom, sa nachádza batéria a nad ňou externý výstup pre anténu. Posledná časť je spodok, kde sa nachádza port na pripojenie nabíjačky alebo príslušenstva.
Batéria
Veľká, ťažká a veľa toho nevydržala (naša redakčná je už menená, ale je „tuhá“, bez nabíjačky telefón nevydrží ani minútu). Jej kapacita je 700 mAh (4,8 V / NiMh) a výdrž pri „aktívnom“ používaní bola približne 2 -3 dni. Zaujímavosťou však bolo, že do tohto zariadenia je možné namiesto originálnej batérie vložiť 4 tužkové AAA batérie. Výdrž bola síce slabá, len niekoľko hodín, ale ako alternatívny zdroj energie to bolo fajn riešenie.
Funkcie a možnosti
Takmer žiadne, len hlasové hovory a písanie SMS správ, to je všetko. Neboli tu hodiny (zobrazený čas), budík a dokonca aj vibračné zvonenie malo absenciu. Ak ste mali zvonenie úplne na ticho, tak sa pri prichádzajúcom hovore rozsvietil iba displej. V stavovom riadku ste tak videli iba stav batérie, zmeškanú udalosť, príjem signálu a to, či je zapnuté hlasné zvonenie. A čo písanie SMS? Veľmi nepodarené, príjemcu totiž nebolo možné vybrať priamo zo zoznamu mien. Číslo sa písalo priamo do správy (príjemca), ale až po zadaní textovej správy. Jediná možnosť bola mať číslo napísané na papieriku alebo mať dobrú pamäť na čísla.
Predchodca – Motorola D160
K „plusom“ patrí napr. 11 druhov vyzváňacích melódií a rýchly prístup k často používaným funkciám (aj keď si len ťažko predstaviť, ktoré boli tie často používané, keď tu neboli skoro žiadne). Nechýbalo ani priame vytáčanie čísel za pomoci dlhého stlačenia kláves 1 až 9 – Turbo Dial. Kontakty boli k tlačidlám priradené automaticky – prvých 9 v zozname. Možno by ste to nečakali, ale v niektorých krajinách bola možnosť k tomuto telefónu pripojiť kartu – Motorola CELLect. Tá umožňovala pripojenie telefónu k počítaču, pomocou rozhrania PCMCIA. Tu vznikla teda aj možnosť, použiť telefón ako zdroj dátovej komunikácie. Karty CELLect využívali dátovú kompresiu – Digital Data Fast, čo umožňovalo dosiahnuť rýchlosť prenosu max. „až“ 56 000 bps. Okrem tejto zaujímavosti bolo k Motorole D520 dostupné aj rôzne príslušenstvo, ako napr. hands-free slúchadlo alebo súprava na bezpečné telefonovanie v aute. A viete čo bola super výhoda? No predsa veľká anténa = výborný signál a D520 v tomto smere vynikala.
(Redakčná Motorola D520 má iné kódové označenie, a tak aj inak vyhotovenú klávesnicu, ako najčastejšie používané D520. Všetky ostatné funkcie a vlastnosti sú totožné s bežnými zariadeniami D520)
Čo dodať? Motorola D520 je mobilný telefón na slovo vzatý, ponúkol len to, čo od „telefónu“ čakáme. Mohli ste si zavolať, prípadne poslať SMS správu, to je všetko. Avšak jej cena, ktorá bola podstatne nízka, prehovorila viacerých používateľov, aby si toto zariadenie kúpili. Vyznačovala sa tiež známym pomenovaním „korunová“ (v prípade kúpy u operátora).
Ďakujeme za vašu pozornosť a už o týždeň očakávajte ďalší zaujímavý diel – Zaspomínajte si TOUCHIT, v ktorom budeme spomínať na veľmi zaujímavé zariadenie z dôb 80-tych rokov .
Ak ste niektorú časť – Zaspomínajte si s TOUCHIT zmeškali, všetky nájdete TU.
