Smartfón, Phablet, Tablet, všetko smart a nabité množstvom najnovších technológií. No niekedy sme takéto niečo nepoznali a v podstate nám to ani nechýbalo – „keď o niečom nevieš, tak ti to nechýba“.
„Doba veľkých telefónov, ktorá chcela menšie, ale po 10 rokoch sa postupne vrátila späť“
Píše sa rok 1997, doba, kedy sociálne siete boli „priamy, osobný styk“ a ľudia nepoznali pojem inteligentný, či smart telefón. Ak telefón niekto mal, tak mu z vrecka (ak sa tam vôbec zmestil) trčala veľká anténa vtedajších mobilných telefónov. Tento rok bol napr. pamätný aj pre Globtel (súčasný Orange). Oficiálne vstúpil na náš trh a predstihol tak aj Eurotel (súčasný Telekom), v spustení modernej GSM siete na našom území.
Toto obdobie bolo začiatkom novej éry „mobilizácie“ obyvateľstva a dostupnosti mobilných telefónov pre širokú verejnosť. Nie len u nás. Telefóny za „korunu“, rôzne akcie a programy prispievali k tomuto rozmachu, čo si rýchlo uvedomili aj výrobcovia telefónov. Tí začali s omnoho rýchlejším vývojom a produkciou týchto zariadení.
Predvianočná akcia Globtelu v roku 1997. Tu vidieť evidentný záujem o mobilné telefonovanie. Foto – archív TASR
Toho roku bol predstavený aj nový mobilný telefón nemeckej spoločnosti Siemens s označením S6. Zaujímavé zariadenie strednej triedy s plne grafickým, monochromatickým displejom s rozlíšením 33 × 97 bodov (slovom tridsaťtri krát deväťdesiatsedem). Štvorriadkový displej bol podsvietený na zeleno, tak isto, ako aj tlačidlá telefónu. Batéria Li-iont s kapacitou 950 mAh s napájaním 3,6 V dosahovala výdrž v stand-by režime 30 hodín alebo 4 hodiny hovoru. Nabíjala sa okolo 180 minút a ak ste ju šetrili, vydržala aj celý deň.
Dnešné smartfóny využívajú napájanie 5 V a nabíjajú sa podstatne rýchlejšie s vyššou kapacitou batérií, v niektorých prípadoch až do 6000 mAh. Paradoxne, jednodňová výdrž zostala zachovaná J.
„Aj tu vidieť, ako postupoval vývoj mobilných zariadení od 90-tyh rokov po dnešnú dobu, nehovoriac o tom, čo všetko nás ešte čaká“
Poďme ďalej a pozrime sa, čo tento telefón ešte ponúkol.
Pre Siemens S6 bola určená mini SIM karta (dnes sa jej hovorí „veľká“). Nakoľko vlastnú pamäť pre kontakty a pod. nemal žiadnu, tak telefónne čísla ukladal práve na SIM kartu. A to v niektorých prípadoch až do 200 záznamov. V jej pamäti vyhľadával kontakty podľa mena, čísla alebo časti a to veľmi prehľadne. Podpora frekvencie bola GSM 900 (fáza 1 -2) a táto poskytovala služby ako blokovanie hovorov, presmerovanie hovorov a podržanie ďalšieho hovoru. No nechýbal ručný, ale aj automatický výber siete a možnosť konferenčného hovoru.
Vtedy zaujímavou funkciou bola aj jednodotyková skrátená voľba telefónneho čísla, pod tlačidlami 0 až 9. Taktiež Re-dial, teda opakované volanie pri obsadenom čísle aj v zadefinovanom intervale. V pamäti dokázal telefón udržať posledných päť volaných čísel aj päť neuskutočnených hovorov. Takisto dokázal obmedziť prijímanie hovorov z určitých čísel. Siemens S6 zobrazoval tiež stav batérie, dobíjanie batérie i ukončenie nabíjania. Samozrejme, nie v percentách.
„Znie to zvláštne, že? Dnes takéto funkcie nepokladáme za bonus alebo niečo výnimočné, avšak doba bola iná a toto boli záležitosti, ktoré používateľov veľmi potešili“
Vychytávky a užitočné funkcie nechýbali ani pri hlasovej komunikácii a SMS. Po 30 sekundách telefonovania bolo možné nastaviť pípanie, ako indikáciu dĺžky hovoru a taktiež zobrazoval aj čas prebiehajúceho hovoru. Prijímal, odosielal SMS správy a umožňoval prenos dát i faxu, za pomoci PCMCIA karty. Podporoval aj Cellular Broadcast (cielené SMS správy od operátora, ktoré sa zobrazovali priamo na displeji, nemuseli sa ukladať a nezapĺňali zbytočne pamäť).
A čo bezpečnosť? Určitá forma zabezpečenia bola dostupná už aj v takýchto zariadeniach. Napríklad, ak ste vložili inú SIM kartu než tú vašu zapamätanú, telefón to neakceptoval a blokoval prístup.
Siemens S6 sa ovládal jednoducho, dvomi kontextovými tlačidlami a číselnými skratkami menu s možnosťou vrátiť sa o položku späť. Ak jeho majiteľ veľa cestoval autom, bola tu možnosť dokúpiť hands-free sadu vrátane autonabíjačky. Tu potešila funkcia Radio-Mute, to znamená, že telefón vedel spolupracovať s elektronikou v automobiloch.
Tak čo poviete, bol Siemens S6 zaujímavým telefónom? Na tú dobu určite, aj keď mal nejakých konkurentov (napr. Alcatel One Touch Pro, Motorola SlimLite a pod.). Zariadenie patrilo do strednej triedy s rozmermi 159 × 55 × 16 mm a váhou 165 gramov. My sme namerali váhu 180 gramov a zaujímavosťou je, že len samotná batéria váži 63 gramov. Celkovej výške telefónu 194 mm, dodala ešte vymeniteľná 35 mm anténa.
Cena je podstatný údaj, síce ju nevieme presne, ale pohybovala sa okolo 13 000 až 15 000 Sk (431 až 498 Eur). A to sa čudujeme, že sú v dnešnej dobe smartfóny drahé. Niekedy sme utratili za takéto niečo do 500 eur a to nebol ani zďaleka najdrahší telefón.
