Som závislý od smartfónu. Hrozne sa to píše, ešte horšie sa to číta, ale zrejme s týmto tvrdením nebudem na tomto svete sám.
Často si uvedomím, že mobil držím v ruke pri pozeraní obľúbeného seriálu, pri rozhovoroch s ľuďmi, na ktorých mi záleží, na wc, v električke a mohol by som možno menovať aj ďalej.
Ospravedlnením by mohlo byť, že veď čítam dôležité správy, alebo vybavujem e-maily. Ale táto výhovorka neobstojí ani pred sebou samým. Pristihnem sa ako úplne bez premýšľania swipeujem videá na Instagrame, kde niekto reže tuhé mydlo na plátky. Alebo ako oberá pomelo z obrovského stromu. Vážne toto pozerám?
Na druhej strane, stále u mňa funguje aj druhá stránka vedomia, ktorá mi povie, že zobuď sa, toto ti skutočne netreba. A to som iba nevinne stlačil ikonu Instagramu v telefóne, no celkom zbytočne a v úplne nevhodnom čase. Kedy je vhodný čas na to, aby sme boli na sociálnych sieťach? Čo sme robili, kým sme ich nemali? Viac čítali knihy či pozerali televíziu, alebo sme boli viac so svojimi kamarátmi, rodinou a boli sme viac prítomní.
Moji kolegovia by vám vedeli rozprávať. Pretože v práci sociálne siete používať musíme, aby sme mohli sledovať trendy a šíriť aj náš obsah medzi čitateľov, nedá sa im úplne vyhnúť. Ale netajím sa výrokmi, že kiežby ten Facebook skrachoval. Pod zásterkou, aké úžasné služby prinášajú, ako spájajú ľudí, nesú nulovú zodpovednosť za to, čo sa na ich sieti ocitne a nedajbože, že potrebujete nejakú technickú podporu. Môžete iba dúfať, že vám nejaký človek z Indie niekedy odpovie.
Som mierne frustrovaný z toho, že sociálne siete majú v rukách silné nástroje, ktorými môžu ľudí manipulovať, alebo na ktorých len tak zo zvyku strávime nejaký čas a odovzdávame tak dáta o našom správaní niekomu, kto ich zobchoduje. Nechcem si ani predstaviť, ako dopadne generácia, ktorá sa už rodí s Tik Tokom v rukách.
Záver však je, že mobil v práci a po večeroch čo najviac odkladám.
Prečítajte si aj:
