„Podnikatelia z tradičných oblastí sa budú musieť prispôsobiť novým technológiám a niektorí budú aj nahradení,“ predpovedá analytik.
Nad zdieľanou ekonomikou a la Uber či Airbnb visel doteraz veľký otáznik. Jednak preto, že tento fenomén prišiel v čase, keď štát naň nebol a stále nie je úplne pripravený, a jednak preto, že priamo môže ohroziť fungujúcich podnikateľov tradičnej ekonomiky. Kolaboratívne hospodárstvo, ako sa zvykne zdielanej ekonomike hovoriť, je spôsob podnikania, v ktorom prenechávate svoj momentálne voľný majetok niekomu inému, kto ho využije, za určitý poplatok. Ten je samozrejme výrazne nižší, ako keby mal kupovať novú vec. Ide teda o nový zdroj príjmov nielen pre poskytovateľov služby, ale v konečnom dôsledku aj pre štát. Je ale nutné, aby štát bol pripravený poskytnúť zdielanej ekonomike vhodné podmienky. Kto je víťaz a kto je porazený?
Zdieľať chcú aj ľudia mimo podnikateľského prostredia
Martina Jurkovičová, zakladateľka inovatívneho portálu na podporu zdieľanej ekonomiky Sharilo.com, sa k téme vyjadruje: „Ak by sa štát rozhodol zaťažiť podnikateľov vyššími daňami, tak by sa to týkalo akejkoľvek činnosti, ktorá generuje zisk.“ Prízvukuje ale, že skôr je nutné stanoviť legislatívu pre zdieľanú ekonomiku nepodnikateľov, kde úplne chýba. Aj preto si zdieľaná ekonomika niekedy vyslúži názov čierna ekonomika a príjmy z nej štatistické údaje nemajú šancu zachytiť.
Ministerstvo financií podľa oficiálneho vyjadrenia momentálne nechystá žiadny legislatívny predpis, ktorý by sa venoval problematike zdielanej ekonomiky u nás. Pavel Prouza, country manažér pre službu BlaBlaCar, ktorá poskytuje zdielanú dopravu, sa väčšieho daňového zaťaženia či prísnejších legislatívnych podmienok u nás neobáva. „Dokonca sme opačného názoru. Podľa nedávno vydanej rezolúcie Európskej komisie je treba rozlišovať rôzne formy zdieľanej ekonomiky a jasne povedať, či užívatelia tej-ktorej služby generujú zisk alebo nie,“ hovorí o novinke, ktorú vníma ako zásadný posun dopredu.
Polepší si štát?
Je zdielaná ekonomika pre štát ozdravujúci prvok alebo naopak deštruktívny? Túto otázku sme položili Róbertovi Chovanculiakovi, analytikovi v spoločnosti INESS: „Zdielaná ekonomika môže byť prínosná aj pre verejný sektor, len sa jej musia prispôsobiť aj verejné inštitúcie. Napríklad v oblasti zdaňovania, kde bude potrebné prispôsobiť daňové úrady novým technológiám.“ Celkovo vidí „spoločné hospodárstvo“ ako hru, v ktorej si polepší každá strana – spotrebiteľ i poskytovateľ. Za najväčšiu brzdu v rozvoji zdielanej ekonomiky na Slovensku považuje nehostinné regulačné prostredie. „Používatelia zdieľanej ekonomiky majú na výber buď sa snažiť splniť všetky regulácie, čo je napríklad v oblasti prepravy a ubytovania extrémne náročne, alebo sa pokúsiť poskytovať služby bez splnenia týchto požiadaviek. Obe možnosti sú nákladné,“ dodáva Chovanculiak.
Tradičná ekonomika sa nahradí
Zdielaná ekonomika sa stala témou aj u podnikateľov, ktorí podnikajú tradičným spôsobom – majú založenú firmu, logistické kanály či iných dodávateľov a zamestnávajú ďalších pracovníkov. „Títo sa však budú musieť prispôsobiť novým technológiám a niektorí budú aj nahradení,“ upozorňuje Róbert Chovanculiak a dodáva, že nejde o nič nezvyčajné. V minulosti dochádzalo k rovnakým javom napríklad v poľnohospodárstve alebo preprave. A práve preprava osôb zostáva dodnes oblasť, v ktorej má zdielaná ekonomika priaznivé podhubie nielen vo svete ale aj u nás. Známy BlaBlaCar spája vodičov s prázdnymi miestami v aute s cestujúcimi, ktorí idú rovnakým smerom. Doteraz slovenskí vodiči poskytli vyše 350 000 jázd. Okrem prepravy verí Chovanculiak aj ubytovaniu, pretože tu ležia drahé a hlavne nevyužívané aktíva ľudí (pozemky, byty). Komunitný systém Airbnb, cez ktorý nájdete len v Bratislave vyše 600 ponúk, netreba predstavovať. Na výhody zdielanej ekonomiky reaguje aj projekt Sharilo, ktorý je určený pre podnikateľov na Slovensku. Tí môžu zdielať majetok, ktorý momentálne nevyužívajú a vytvárať si tak sekundárny príjem.
Prekážkou nie je iba legislatíva
V súčasnosti nie sú dostupné oficiálne dáta o tom, koľko Slovákov využíva zdielanú ekonomiku, či už ako poskytovaľ služby alebo ako spotrebiteľ. Neoficiálny odhad prieskumu hovorí o 4% našej populácie. Podľa prieskumu Eurobarometer služby minulý rok využilo 17% občanov Únie. V prípade, že štát odstráni prekážky a nebude vytvárať nové, zdielaná ekonomika u nás si nájde svoje stále miesto, verí Chovanculiak. Štát ale nie je jedinou prekážkou. Sú tu ešte technológie, na ktorých vo väčšine prípadoch stojí nová služba. Slováci si ešte stále nemusia byť v používaní mobilných aplikácií istí. Otázne tiež je, ako sú otvorení novým formám služieb – v prípade zdielanej ekonomiky je rozhodujúca dôvera. A teda ľudia môžu najprv vyčkávať, kým službu preveria „tí odvážnejší“ a až potom sa pridajú.
Aké sú výzvy?
Aké sú momentálne výzvy slovenských podnikateľov, ktorých činnosť stojí na zdielanej ekonomike? Napríklad Sharilo je na začiatku, kedy je pre zakladateľku samotnou výzvou to, aby podnikatelia svoj záujem prenajímať majetok premenil na skutočnú ponuku a zapojili sa do zdielania nákladov. „Sme vo fáze budovania komunity, úspešnosť zatiaľ meriame počtom diskusíí, návštev stránky. Nedá sa ešte hovoriť o kritickej mase,“ priznáva Martina Jurkovičová. V BlaBlaCar momentálne stoja pred monetizáciou trhu v Európe a čelia niekoľkým výzvam. Jednou z nich je obava verejnosti z online platieb, nedôvera v zdielanú ekonomiku ako takú a stále častejšie snahy členov platbu nejakým spôsobom obísť.
EÚ je novinke otvorená
Slovenská legislatíva je pravdepodobne na dobrej ceste vyhovieť zdielanej ekonomike. 15. novembra pripravujeme v rámci európskeho predsedníctva konferenciu, na ktorej sa bude diskutovať o tom, ako je možné spoločne regulovať zdielanú ekonomiku v EÚ. Čo nie je úplne jednoduché. Na to, aký postoj by sa mal voči zdielaným službám zachovať, má každá krajina svoj názor. Príkladom je Berlín, kde služby Airbnb značne obmedzili. Majitelia bytov môžu prenajímať len izby, nie celé byty alebo domy. Za porušenie im hrozí pokuta vo výške 100 000 eur. Zatiaľ sa však nachádzame „iba“ na úrovni diskusií, no zdá, že štát novú formu využívania služieb chápe ako prijateľný nový zdroj príjmov. Ostáva si už len počkať na konkrétne regulácie, ktoré premenia zdielanú ekonomiku na zdravé prostredie, z ktorého bude ťažiť každý.