Zrušený let? Nič lepšie sa vám nemôže stať

Jeseň je pre IT magazíny veľmi podnetným obdobím. Začína to výstavou IFA, ktorá sa vždy koná na začiatku septembra a tu sa reálne ukáže, čo chcú firmy predávať v najbonitnejšej časti roka pred Vianocami.

Mnohé firmy si dnes robia skôr samostatné akcie, aby sa pozornosť venovaná ich produktom nerozbíjala predstavením noviniek od konkurencie, a to po celej Európe. Toto všetko vo výsledku znamenalo, že v našej redakcii na Račianskej ulici v Bratislave bolo v septembri pomerne málo ľudí. Väčšina bola kdesi vo svete alebo v iných mestách na Slovensku.

U mňa napríklad nastala situácia, keď som v stredu odišiel testovať Hyundai IONIQ9 do Tatier, na druhý deň som sa vracal do Bratislavy, aby som na obed bol na prezentácii ASUS a k večeru som šiel na letisko do Viedne, aby som odletel do Londýna na odovzdávanie cien asociácie EISA. Vrátil som sa domov v sobotu večer a v utorok ráno som už letel do Stuttgartu, aby sme si o 60 km ďalej pozreli testovanie nových vozidiel Mercedes-Benz na špeciálnej dráhe.

Medzitým sa samozrejme naša bežná agenda nezastavuje, teda vybavujeme veci vtedy, keď sa to dá. Žiaľ, situácia s využívaním internetu na palubách lietadiel je v Európe zatiaľ extrémne slabá, a tak pre mňa vzniká priestor, keď si môžem pozrieť pár filmov stiahnutých z Netflixu. Nie, určite sa nesťažujem, chcel som takto žiť a stále na to baví. Len je to aj fyzicky náročné. Treba byť pripravený na to, že jesť budete niečo lokálne, čo vám nemusí byť celkom pochuti, so spánkom je to tiež otázne a navyše, na letiskách a v lietadlách musíte byť dostatočne odolní voči rôznych ohrozeniam zdravia. Chrípku si určite nemôžeme dovoliť. Moji kolegovia sú na tom podobne, ale chceme to tak, lebo len takto môžeme pre vás pripraviť exkluzívny obsah, ktorý naozaj vychádza z toho, čo sme videli a zažili. Je to niečo úplne iné, ako keď vám text dopredu pripraví umelá inteligencia alebo keď použijete inú „inšpiráciu“.

Skúsenosť, ktorú chcem popísať v tomto úvodníku, vychádza z mojej cesty do Berlína na výstavu IFA. Často hovorím, že toto mesto je super, lebo nemíňate čas na prezeranie pamiatok – v Berlíne nič nie je. Nie je to celkom tak, ale 2. svetová vojna sa na tomto meste naozaj dosť podpísala. Veľa budov bolo zničených a 20 rokov rozdelenia mesta je tu stále vidieť. Tesne za Berlínom je však mesto Postupim, a to bolo od vojny uchránené. Práve tu sa konala postupimská konferencia a takéto ikonické miesta ja rád navštevujem. Pre mladšie ročníky krátko pripomeniem, že predmetom tejto konferencie bola povojnová správa Nemecka po jeho kapitulácii a usporiadanie povojnovej Európy. Táto konferencia tak predurčila rozdelenie Európy na východnú a západnú časť a dôsledky tohto kroku cítime dodnes.

Konkrétna budova, kde sa zišli víťazi vojny (palác Cecilienhof ako svetové dedičstvo UNESCO), sa práve teraz rekonštruuje, ale okolitý park, v ktorom sa vlastne všetko neoficiálne dohováralo, navštíviť môžete. Mimochodom, palác Cecilienhof sa dá celkom dobre navštíviť aj digitálne. Späť ale k fyzickej realite. Aby som si to zaujímavé miesto mohol pozrieť, šiel som do Berlína o deň skôr a odlietal som hneď ráno.

Prišiel som na letisko do Viedne a v stanovej dobe som stál pred určeným vchodom na nastupovanie. Bolo tam naozaj veľa ľudí a hluk prerušilo hlásenie o tom, že Austrian hľadá dobrovoľníkov, ktorí prepustia svoje miesto v lietadle niekomu inému. Aby som to vysvetlil, letecké spoločnosti fungujú na tom princípe, že let „prebookujú“ – predajú viac leteniek ako je miest v lietadle. Počítajú s tým, že štatisticky niekto nepríde – buď mu mešká doprava na letisko, ochorel alebo zmenil plány. Peniaze mu obyčajne nikto nevráti a letecká spoločnosť na tom zarobí.

V rámci leteckej dopravy na toto používajú umelú inteligenciu a tá im odporučí, koľko takýchto leteniek predať navyše, aby to vyšlo. Len potom sú situácie, keď to nevyjde, lebo je napríklad veľká výstava a záujem aj snaha ľudí odletieť je vyššia ako inokedy. To bola presne naša situácia a podľa toho, koľko ľudí prešlo cez prvú vstupnú bránu letiska vo Viedni s letenkou platnou na tento spoj, bolo jasné, že Austrian má problém. Podľa európskeho práva totiž ide o prekážku na strane dopravcu a kompenzácia za to, že nemôžete nastúpiť do lietadla dosiahne okolo 400 eur, plus vás musia dopraviť najbližším voľným letom do cieľovej destinácie, a to môže byť aj konkurenčnou leteckou spoločnosťou. Samozrejme, o tomto musíte vedieť a o kompenzáciu sami požiadať.

Aby teda nemuseli zaplatiť túto sumu, funguje princíp dobrovoľníctva. Hľadajú ľudí, ktorí sa až tak neponáhľajú a sú ochotní letieť povedzme komplikovanejšie. Tento spôsob som si všimol už pred 20 rokmi v USA a vždy som nad tým premýšľal, ako to celé funguje. A teraz bola na to príležitosť, lebo času som mal dosť. V mojom prípade Austrian podporil ochotu stať sa takýmto dobrovoľníkom sumou 250 eur v hotovosti, čo ma dostatočne zaujalo. Ako náhradu som dostal let z Viedne do Zürichu a následne do Berlína. Namiesto o 10. hodine som mal pristáť v Berlíne o 13.30, čo mi dávalo stále dosť času pozrieť si Postupim. Namiesto Austrian som letel Swiss Air, ale služby sú tu v ekonomickej triede rovnaké, teda žiadne.

V mobilnej aplikácii to však vyzeralo strašne – zrazu som mal zrušený let bez možnosti kompenzácie a do ruky som dostal papierové letenky (fakt to ešte existuje). Keď som sa pozrel na skutočné časy mojich letov, zistil som, že musím pobehnúť, lebo môj let do Zürichu sa oficiálne zatvára o 4 minúty. Počkali na mňa a síce som sedel celkom vzadu, ale všetky tri sedačky v rade som mal pre seba.

Ešte jedno malé vysvetlenie – ak lietate so „správnymi“ leteckými spoločnosťami dostatočne často, dosiahnete status povedzme častého cestujúceho, a to vám okrem iného umožňuje vstup do letiskových salónikov na „správnych“ letiskách. Povedané po slovensky, máte sa kde napiť a najesť, a to zadarmo. Ja tento status mám, a tak som pri prestupe pobyt v salóniku v Zürichu využil na obed a do Berlína som prišiel najedený tak, aby som vydržal do večera. Celkovo to tak bola situácia, kde každý vyhral – ja som zarobil 250 eur a nejaké míle navyše kvôli prestupu, Austrian ušetril na kompenzácii a všetci sme boli spokojní. Ak by bola na to príležitosť, urobil by som to ešte raz.

Nakoniec sme tak všetko stihli a pripravili sme pre vás toto vydanie plné zaujímavých a autentických informácií. Verím, že si ho užijete naplno.

Tento článok bol uverejnený aj v tlačenom vydaní magazínu TOUCHIT 9-10/2025.

Ostatné

Nahlásiť chybu

Redaktor

Ondrej Macko

YouTube • Technológie

Ako novinár pracujem už od roku 1990. Teraz sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií a tiež videoreportáží. Snažím sa byť na každej lepšej tlačovke či už na Slovensku alebo v zahraničí. Mám rád fotografovanie, tvorbu videa a tiež cestovanie.