Aktuálne slávime desiate výročie najslávnejšej a najúspešnejšej kryptomeny v histórii. Či už ju máte radi, nenávidíte ju, alebo je vám ukradnutá, faktom je, že je tu a nikam preč sa nechystá. A to je pre mnohých ľudí ťažká pilulka na prehltnutie. Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.
Bitcoin je starý jednu celú dekádu. Tretieho januára 2019 uplynulo presne desať rokov, čo anonymný stvoriteľ s pseudonymom Satoši Nakamoto vyťažil jeho blok Genezis a započal dodnes fungujúci a neprerušený reťazec transakcií v podobe Blockchainu.
Počas tohto obdobia sa podarilo bitcoinu umrieť celkom 339 krát. Teda, myslím tým „umrieť“ v úvodzovkách, čo znamená, že toľkokrát jeho aktuálnu alebo blízku smrť zvestovalo nejaké významnejšie médium, či osobnosť.
Koniec sa blíži…
Záznamy o ohlásených úmrtiach bitcoinu dlhodobo zbiera web https://99bitcoins.com, kde ľudia odosielajú odkazy a zmienky, ktoré sa objavia v nejakých novinách či na spravodajských weboch.
Najviac úmrtných oznámení zaznamenal rok 2017, pričom ich bolo celkom 125. Práve skončený rok 2018 za ním mierne zaostal a na nástenke pohrebného ústavu sme mohli vidieť „len“ 93 smútočných oznámení, od novodobých Nostradámov.
KRYPTOMENA, KTORÁ NEPRESTAJNE NIEKOHO ROZČUĽUJE
Bitcoin je experiment, ktorý sa podaril. Vydržal už celú dekádu a svojich nefunkčných kryptopredchodcov prekonal vo všetkých ohľadoch. V bezpečnosti, použiteľnosti, rozšírenosti a v prakticky v čomkoľvek inom.
Či už bitcoin bude alebo nebude v histórii platidiel úspešný, jeho technická kvalita návrhu je nesporným faktom. Princíp jeho práce založený na kryptograficky konštruovanom reťazci blokov (blockchain), ktorý zabezpečujú výpočtovým výkonom účastníci P2P siete, vyriešil dlhodobé kryptografické problémy distribučnej dôveryhodnosti (napríklad problém Bizantských generálov), pričom združil do jedného funkčného celku mnoho pre bezpečnosť kľúčových technológií.
Na svete ale existuje obrovský zástup ľudí, ktorých kryptomena v podobe bitcoinu neuveriteľne a dlhodobo rozčuľuje. Nie, nemám na mysli „iluminátov“, banky a monetárnych vládcov sveta, ako si to predstavujú rôzni konšpirátori, ktorí si vysnili, že jedného dňa bitcoin nahradí všetky meny sveta, čo je pravdaže nezmysel.
Nemám na mysli ani policajné zložky či tajné služby, pre ktoré je existencia bitcoinu problém z dôvodu efektívneho transferu peňazí za rôznu kriminálnu činnosť. To totiž nie je účel kryptomeny, ale nevyhnutný dôsledok jej vlastností a sťažovať sa na to, že bitcoin používajú kriminálnici, je ako rozčuľovať sa nad faktom, že používajú autá a jedia chleba. Podobným prekliatím, v ktorom si rôzni popletenci a polepetkovia zamieňajú príčinu a dôsledok, trpí aj technológia v podobe BitTorrentu, čomu som sa už nedávno v Nedeľníku venoval (Prelomová technológia, ktorú sa firmy už 16 rokov boja používať).
V súvislosti s rozčuľovaním a permanentnou iritáciou z bitcoinu mám na mysli ľudí, ktorí sú presvedčení o tom, že bitcoin skrátka fungovať nemôže. Že je to podvod, hlúposť či dokonca pyramídová schéma a jeho koniec je celkom jasný a eminentný (dávajú mu rok, maximálne dva). Tento názor hájili v roku 2010, v roku 2011, v roku 2012, v roku… no skrátka ho obhajujú dodnes. Ak vidia, že niekto má opačný názor a považuje bitcoin za dôležitý a plodný projekt, tak to musí byť zákonite celkom popletený, neinformovaný, vymletý a skrátka bez zdravého rozumu.
Počet denných bitcoin transakcií za jeho 10 ročnú existenciu (v tisícoch)
Prijímanie bitcoinu v rôznych firmách a obchodoch v Európe (Coinmap.org)
Keď som pred nejakými ôsmimi rokmi začal o bitcoine prvý raz písať, pretože šlo o skvelý technický projekt, s nádejou na úspech (bez ohľadu na stúpanie hodnoty, investície a podobne), v tej dobe ma podobné protiargumenty neprekvapovali.
Ich prítomnosť sa dala očakávať. Kryptomena bola vtedy pre mnohých niečo celkom nové a čudesné. Veď na čo by niekto potreboval čisto digitálne peniaze, keď môže elektronicky a bezhotovostne platiť regulárnou menou v podobe eur či dolárov? A ak by sa aj pre kompletne digitálnu menu našlo nejaké použitie, ako môže mať vôbec nejakú hodnotu? Veď skutočné peniaze sú predsa len tie, ktoré akceptuje nejaký štát. Majú podobu bankoviek a mincí a nie jednotiek a núl, ktoré si niekto sám vytvoril na počítači.
Tieto typy argumentov boli vždy mimoriadne zábavné, pričom boli dôsledkom toho, že ľudia sa príliš nezamýšľajú nad tým, čo to peniaze sú, čo nie sú a ako vznikajú. Bolo vskutku fascinujúce vidieť ľudí, ktorí si v roku 2010 či 2013 mysleli (a dodnes možno aj myslia), že peniaze sú kryté zlatom, že majú nejakú prirodzenú, samo vznikajúcu a objektívnu hodnotu, ktorá bude zajtra nevyhnutne rovnaká ako včera a tak to bude na veky vekov, amen.
POPLETENÍ PROROCI, S OMIEĽANÝMI INFANTILNÝMI ARGUMENTAMI
Obhajovať kryptomenu, či skôr upozorňovať na jej zjavnú životaschopnosť, nie je účelom tohto konkrétneho článku. Za posledné roky som to už robil mnohokrát. Pozrime sa ale aspoň na tri najčastejšie prorokovania blízkeho konca, pretože sú veľmi zábavné.
Vždy ma najviac udivoval poznatok prorokov, že bitcoin nemá žiadnu hodnotu. Ako keby finančná „hodnota“ bola nejaká fyzikálna vlastnosť a nie relatívny pojem, ktorý je založený na spoločenskom akceptovaní určitej formy výmenného prostriedku. Finančná hodnota je niečo, čo sa vzťahuje k ľudom. Vec má takú finančnú hodnotu, koľko sú za ňu ľudia schopní dať. Ak nejaký zberateľ za malý ozubený kúsok papiera v podobe cennej známky zaplatí 10 000 eur a o rok ju predá inému zberateľovi za ešte väčšiu cenu, asi si poviete, že tá známka skutočne má hodnotu 10 000 eur. Je jedno, že vy by ste si ju nikdy nekúpili.
Akú má teda hodnotu bitcoin? Nuž takú, za akú ho ľudia momentálne kupujú, pretože toľko zaň budete musieť zaplatiť aj vy, ak si ho práve teraz budete chcieť kúpiť. Čo je na tom preboha nepochopiteľné?
Samozrejme, môžete povedať, že fiat mena (ako euro či dolár) je zákonné platidlo, teda mena s tzv. núteným obehom, ktorej platnosť a použiteľnosť je daná zákonom jednotlivých štátov. Občan daného štátu je automaticky účastníkom daného peňažného systému a má povinnosť v ňom platiť svoje záväzky (napr. dane). Táto mena je takisto povinne akceptovaná v obchodoch, či pri platbe pohľadávok veriteľom, ktorí ju nemôžu odmietnuť. Ale tento fakt nemá nič spoločné s „ozajstnou finančnou hodnotou“. Dane či nákup v Tescu nemôžete zaplatiť ani vykopanou hrudou zlata, alebo obrazom od Rembrandta, čo ale neznamená, že nemajú finančnú hodnotu.
Kryptomena patrí medzi platidlá, ktoré nie sú stanovené zákonom konkrétneho štátu. Akceptovanie týchto platidiel je teda nepovinné a celkom závisí od vôle zúčastnených strán. Takýmto platidlom môžu byť napríklad aj rôzne materiály, ako zlato či striebro a takisto rôzne poľnohospodárske produkty, ako ryža, pšenica či čokoľvek iné. Nič vám nebráni napríklad svoje auto predať za tonu ryže, namaľovaný obraz, alebo za hrudu zlata. Darmo však pôjdete do obchodu a budete chcieť, aby vám za tieto komodity niekto niečo predal. Keďže nie sú zákonným platidlom, nikto ich nie je povinný akceptovať.
Bitcoin nenahradí meny, ktoré používajú jednotlivé štáty. Bitcoin je treba chápať ako dostupnú alternatívu týchto mien, ktorá prináša v určitej sfére použitia obrovské výhody. Ide o digitálnu menu nezávislú od štátnych zriadení, bez možnosti ovplyvnenia národnou bankou či inou centrálnou autoritou (i keď pravdaže nie výhradne). Ak hľadáte prirodzenú technickú (nefinančnú) hodnotu bitcoinu, tak tá je v jeho povahe a konštrukcii.
Nejde o to, že je to skrátka alternatívny typ meny. Vytvoriť menu je v základe triviálne. Ak si zoberiete tri kamienky štrku, dáte ich susedovi a ten vám za ne vyčistí topánky, použili ste platidlo. Ak sused dá tieto tri kamienky svojmu známemu a ten mu za ne umyje okná, vytvorili ste funkčnú menu. Tá ale samozrejme vôbec nie je dobrá, pretože ktokoľvek si môže nazberať plné vrecká štrku z potoka. Vytvoriť dobrú menu, odolnú proti nekonečnému vytváraniu či kopírovaniu nie je vôbec jednoduché. A v tomto je bitcoin skutočne prelomový a masívny kus technológie a ak o tom nemáte ani potuchy, tak sa preboha vzdelajte.
A prosím vás pekne už prestaňte šíriť tú kravinu o krytí. Aj keď si mnoho ľudí dodnes myslí opak, hodnota súčasných zákonných platidiel nie je ani v najmenšom založená na konkrétnych komoditách. Nie sú teda kryté napríklad zlatom, ktoré štát či banky vlastnia. Podobné vzťahy mali rôzne meny naposledy v dobách Rakúsko-Uhorska. Fiat peniaze ako dolár či euro majú hodnotu v základe preto, že „štát nariadil, že majú“. Z toho faktu vychádza aj názov „fiat“, čo v latinčine znamená „nech sa stane“. Kryté sú teda „len“ silou a objemom ľudských spoločenstiev, ktoré ich používajú a záväzkami, ktoré sú na ne naviazané.
Tak ako v prípade fiat meny a komodít, aj v prípade kryptomeny je hodnota vecou dopytu a ponuky a zároveň toho, ako veľmi a kým je mena používaná. Bitcoin za svoju desať ročnú históriu dokázal, že peňažný systém tohto typu je žiadaný a cenený. Objem obchodovania v rámci bitcoinového trhu je v súčasnosti zhruba na úrovni 5 miliárd dolárov denne (cca 300 000 transakcií denne po celom svete), čo sa dá považovať za určitú mieru krytia.
Podobne ako je fiat mena „krytá“ funkčným štátom a jeho ekonomikou, bitcoin je v súčasnosti „krytý“ hlavne požiadavkou trhu, vykonanou prácou a fyzickou hodnotou strojov, ktoré zabezpečujú jeho prevádzku. Tak ako zlato či iné trhy s komoditami, aj kryptomena je náchylná na náhle zmeny hodnoty z dôvodu špekulácií subjektov, ktoré s nimi obchodujú.
Toto má nadväznosť na druhý typ úžasného argumentu, ktorý hovorí, že Bitcoin síce hodnotu má, ale môže ju všetku stratiť. Och, aké to brilantné proroctvo. Gratulujem každému v stanovení tohto celkom očividného faktu, ktorý platí pre všetky peňažné meny v histórii celého sveta. Zavolajte niekto do Švédskej akadémie vied, nech prichystajú novú Nobelovu cenu za ekonómiu.
Pre kristapána to si fakt niekto myslí, že to pre fiat meny neplatí a že hovorí nejaké múdro? V priebehu 20. storočia nastala hyperinflácia vo svete až 55 krát, pričom šlo o štáty ako Nemecko, Rusko, Čína či Maďarsko, kde štátom garantované a „kryté“ peniaze prakticky kompletne stratili hodnotu. Hyperinflácia môže mať rozličné príčiny, či už ide o vojnový stav, alebo skrátka o to, že centrálna banka vytvára výrazne viac peňazí, než je rast ekonomiky schopný ustáť a nové peniaze nezodpovedajú rastu hrubého domáceho produktu štátu (HDP).
Pri hyperinflácii sa mena dostáva do rýchlej smrtiacej špirály, z ktorej je extrémne ťažké vycúvať. Masívny rast cien tovarov si vyžaduje masívny rast mzdy a behom krátkej doby stoja veci namiesto malých jednotiek danej meny stovky, tisíce či státisíce. Peniaze sa stávajú bezcenné, čím ich ľudia prestávajú používať a prechádzajú na zhromažďovanie a výmenu komodít.
Jedna z najdevastujúcejších hyperinflácii sa odohrala pred 25 rokmi v bývalej Juhoslávii, len necelých 300 kilometrov od Slovenska. Už pri rozpade krajiny na menšie samostatné štáty ako Chorvátsko, Macedónsko či Slovinsko dosahovala obyčajná inflácia masívnych 75 % ročne (peniaze a úspory ľudí teda za rok stratili 75 % svojej hodnoty).
To však bol len úbohý začiatok. Vtedajší líder Srbska zdevastoval národnú pokladnicu pôžičkami na úrovni 1,5 miliardy dolárov a následné vypustenie nových peňazí do obehu naštartovalo masívnu hyperinfláciu. Na konci roku 1993 už národná banka musela vydať „nový dinár“, s hodnotou jedného milióna starých, čo však hyperinfláciu nezastavilo a behom krátkej doby začala dosahovať úrovne 300 miliónov percent mesačne.
Ceny sa tak zdvojnásobovali zhruba každé dva dni. To viedlo najprv k vydaniu „novšieho nového dinára“, ktorý mal hodnotu miliardy „nových dinárov“, aby napokon aj ten skolaboval a bolo ho nutné nahradiť „super dinárom“, v hodnote 10 miliónov „novších nových dinárov“. Výsledkom všetkého bol obrovský kolaps a v priebehu roku 1994 inflácia dosiahla neuveriteľných 15 000 000 000 000 000 %.
Hyperinflácia však rozhodne nie je len vecou minulosti a aktuálne ju môžeme vidieť v juhoamerickej Venezuele, kde masívne klesá hodnota miestneho bolívaru a hyperinflácia dosahuje 1 000 000 %. Idea o tom ako peniaze strácajú hodnotu, či už sú „normálne“ alebo nie, sa vám rýchlo vybaví v momente, keď za rolku toaletného papiera budete platiť 2,6 milióna a za jedno kura v obchode 14 miliónov.
Bitcoin môže stratiť všetku hodnotu… To sú mi teda predpovede. A voda je mokrá, vtáci lietajú a zajtra vyjde slnko.
Cena bitcoinu sa často rýchlo a v krátkej dobe mení. Prešiel už štyrmi veľkými bublinami, z ktorých každá bola desaťnásobne väčšia, ako tá predošlá. Nikdy ale pred tú predošlú nespadol. V roku 2011 šlo o nárast z hodnoty z 1 dolára na 28 dolárov (a rýchly pád na 5). V roku 2013 rýchly nárast zo 14 dolárov na 200 a rýchly pád na 60. Na prelome rokov 2013/2014 rýchly nárast z 125 dolárov na 1200 a pád na 300 a napokon na prelome rokov 2017 a 2018 nárast zo zruba 1000 dolárov na 18 000 a pád na súčasných 4000.
Ako je vidieť, náhle cenové bubliny, kedy hodnota masívne narastie a potom spľasne, majú stále vzostupný smer. Krátkodobé cenové bubliny a ich praskanie ale nie je žiadny koniec sveta či bitcoinu. Koniec koncov, masívne prasknutie bubliny zažil okolo roku 2000 aj celý internet.
Pre mnohých bude prekvapením, že minimálne hodnoty, ktoré bitcoin v jednotlivých rokoch mal, stúpajú. Minimálna hodnota v roku 2012 bola totiž 4 doláre, v roku 2013 už 65 dolárov, v roku 2014 zas 200 dolárov, v roku 2015 mierne nižšie, 185 dolárov, v roku 2016 už 365 dolárov, v roku 2017 neklesla pod 780 dolárov a v minulom roku neklesla nikdy pod 3200 dolárov. Bubliny či nebubliny, toto samo o sebe niečo hovorí.
Nemalým faktorom pri výkyvoch sú menoví špekulanti. Všetky bitcoiny na svete majú momentálne hodnotu zhruba 60 miliárd dolárov, čo je na svetovej menovej scéne reaktívne málo. Špekulanti tak môžu rýchlym predajom veľkého objemu bitconov spustiť trhovú paniku, ktorá spôsobí rýchle predaje ďalších ľudí, čím cena padá strmo dolu. V okamihu ako je dostatočne nízko, pôvodný špekulanti nakúpia svoje predané objemy bitcoinov späť za nízke ceny, čo zas naštartuje rast predajov a cena začne v nasledujúcich hodinách či dňoch rýchlo stúpať. Tieto výkyvy pôsobia síce hrozivo, avšak ako také nemajú dlhú trvácnosť a bitcoin sa na vyššie hodnoty vracia sám, čo sa o fiat menách v prípade hyperinflácie obvykle povedať nedá (bývajú nahradené „novými“ menami).
Pyramídový biznis sa vždy zakrátko zrúti, pretože po pár krokoch potrebuje už viac ľudí, ako má celý svet
Na a do tretice je tu večný evergreen, že bitcoin je podvodná pyramídová schéma. Toto je ten najväčší humor. Človek, ktorý toto vypustí z úst pekne sám na sebe prezradí, že nemá ani poňatia o tom, čo to pojem pyramídová schéma vlastne je, alebo že nemá ani elementárnu znalosť toho, ako bitcoin vlastne funguje. Ak by ste to nevedeli, pri pyramíde ide v základe o to, že nový účastník zaplatí poplatok, čím získa právo na časť poplatku od ľudí, ktorí prídu do schémy po ňom, alebo od ľudí, ktorých priamo na danú činnosť zláka. Čím vyšší je počet nových účastníkov, tým vyšší je zisk tých predošlých, avšak keďže počet ľudí nie je nekonečný, nastáva nevyhnutný kolaps systému. Kto toto preboha môže vidieť v bitcoine a ako? Čo sa zrazil s koňom?
JE ČAS SA POHNÚŤ ĎALEJ A BITCOINU ZAGRATULOVAŤ K OKRÚHLYM NARODENINÁM
Bitcoin nikdy nemal a ani nemá zaručený úspech a zaručený dlhý život. To ale nemá nikto. Platia preň tie isté princípy, ako pre iné meny sveta. Jeho hodnota môže rýchlo kolísať. Môže nastať panika i krach. Ak ho vnímate iba ako investíciu, nemusí sa vám vyplatiť, čo však platí pre akékoľvek komodity. Upozorňovanie na tieto samozrejmosti nie je žiadne proroctvo, ani múdrosť.
Myslím si, že 10 rokov je dosť dlhá doba na to, aby sme ľudí čo vykrikujú o blížiacej sa smrti bitcoinu začali vnímať rovnako, ako šialencov na ulici v USA, ktorí s veľkými bilboardami predpovedajú koniec sveta, návrat Krista a podobne.
Aj svet má mnohé reálne katastrofické scenáre. Či už ide o o výbuch supervulkánu, kataklizmatický impakt kozmického telesa, či silný gamazáblesk mieriaci našim smerom, všetky môžu nastať aj tento rok a prakticky ukončiť našu civilizáciu.
Aj keby sa ale naozaj stali, zrejme nikto nepôjde rýchlo gratulovať nejakému aktuálnemu pomätencovi na Newyorskej ulici, ktorý zvestoval koniec sveta posledný mesiac z dôvodu svojej duševnej poruchy. Vzhľadom na to, že takýto ľudia existujú neustále, je nevyhnutné, že jedného dňa sa nejakí trafia, čo ale nijak nezvyšuje ich vierohodnosť a nedáva im punc vizionárov.
Ak jedného dňa bitcoin napokon naozaj zlyhá, či už to bude za 5 rokov, za 50 či za 500, s dnešnými bitcoin prorokmi to bude rovnaké. Nechajme ich teda pomätene vykrikovať na ulici, pridajme do kroku a pozerajme sa iným smerom.
Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.
Bitcoin a jeho Genezis: dôvod, prečo svet nikdy nezistí, kto je Satoši Nakamoto
