Tajomný tvorca bitcoinu zostáva neznámy, aj napriek snahám o jeho odhalenie a podvodníkom, ktorí sa za neho snažili vydávať. Aký človek sa za daným menom vlastne skrýva a prečo zrejme navždy zostane jeho identita neznáma?

Keď sa 1. novembra 2008 objavil na kryptografickom mailing liste mail od človeka s menom Satoši Nakamoto, len málokto z členov mu venoval extrémnu pozornosť.

Pracujem na novom elektronickom peňažnom systéme, ktorý je plne založený na peer-to-peer architektúre, bez potreby dôveryhodnej tretej entity.“ Začal mail Nakamoto, pričom priložil základný popis systému, nazvaného Bitcoin.  Jeho súčasťou bol odkaz na PDF dokument, písaný akademickou formou, ktorý princíp funkčnosti a kryptografický proces detailne vysvetľoval.

Reakcie boli sprvu vlažné a prví odpovedajúci v reťazci mailov vyjadrili síce súhlas s tým, že podobný systém je potrebný, ale ide o komplikovanú záležitosť, na ktorú by bitcoin nestačil. S pribúdajúcimi otázkami a odpoveďami sa však situácia menila. Ukázalo sa, že vonkoncom nejde o žiadny naivný a narýchlo upečený nápad idealistického rojka. Navrhnutý protokol bol v skutočnosti monumentálnym technologickým prielomom.

nedelnik33-0_nowat

Či už bitcoin bude alebo nebude v histórii platidiel úspešný, jeho technická kvalita návrhu je nesporným faktom. Princíp jeho práce založený na kryptograficky konštruovanom reťazci blokov (blockchain), ktorý zabezpečujú výpočtovým výkonom účastníci P2P siete, vyriešil dlhodobé kryptografické problémy distribučnej dôveryhodnosti (napríklad problém Bizantských generálov), pričom združil do jedného funkčného celku mnoho pre bezpečnosť kľúčových technológií.

Rozprava o princípe fungovania a prípadných slabinách riešenia prebiehala medzi členmi mailing listu niekoľko týždňov, po ktorých Nakamoto uverejnil 3. januára 2009 prvú funkčnú verziu Bitcoinu a spustil ju. Jeho počítač začal rátať prvé haše a výsledkom bol po niekoľkých minútach historicky prvý blok reťazca, nazývaný biblicky ako blok Genezis.

Keďže Nakamoto systém prevádzkoval v úvodných týždňoch a mesiacoch prakticky sám, z dôvodu princípu funkčnosti ťažby vytváral približne 7200 BTC denne a 216 000 BTC mesačne. Ako sa postupne do siete pridávali ďalší ľudia, bolo to čoraz menej. Z analýzy, ktorú vykonal Sergio Lerner, však vieme, že Satoši má na svojom konte zhruba jeden milión až 1,1 milióna BTC.

Sieť a jej reťazec blokov sa na základe P2P protokolu stala s narastajúcim počtom ľudí majetkom všetkých a žiadny jednotlivec nad ňou už nemal kontrolu. Zatiaľ čo vo svojom počiatku v roku 2009 bitcoiny nemali prakticky ešte žiadnu hodnotu, tak ako sa v priebehu roku 2010 a 2011 začalo o mene písať v technologických médiách a mnoho expertov vyjadrovalo veľké uznanie nad dômyselnosťou celého návrhu, hodnota začala pomaly narastať na zlomky centov a v rokoch 2012 a 2013 pokračovala už na desiatky a stovky dolárov za jeden BTC.

Vzhľadom na to, že Satoši Nakamoto v roku 2010 projekt odovzdal komunite a nadobro sa odmlčal, mnohí neprajníci ho podozrievali, že Bitcoin vytvoril preto, aby zbohatol na úkor tých, ktorí mu dôverovali. Mnohí si boli istí, že v momente ako jeden BTC naberie hodnotu pár centov či dolárov, Satoši svoje bohatstvo rýchlo zinkasuje a s hurónskym smiechom a miliónom dolárov v kufri sa vytratí do tmy. Čakajú však už bezmála osem rokov.

Satoši ako tvorca bitcoinu na svojom technicky pokročilom koncepte zaslúžene zbohatol, podobne ako Mark Zuckerberg na Facebooku či Sergej Brin a Larry Page na vyhľadávači Google, avšak jeho zbohatnutie je pomerne zvláštne. Aj keď sa neprajníci nazdávali, že Nakamoto z lode vyskočí hneď ako sa začne mierne nakláňať, v skutočnosti sa ukazuje, že konceptu vyjadruje bezmedznú dôveru a nepochybuje o jeho životaschopnosti ani na sekundu. Aj napriek tomu, že hodnota jeho Bitcoinov dnes presahuje pol miliardy eur a v jednom momente v roku 2013 dokonca presiahla hodnotu jednej miliardy, svojich bitcoinov sa nikdy nedotkol. Do dnešného dňa neutratil ani jediný.

Kto je vlastne Nakamoto a kam sa podel?

Nakamoto pracoval na bitcoine od roku 2007 a po jeho spustení v januári 2009 pokračoval v zdokonaľovaní jeho otvoreného zdrojového kódu spolu s ostatnými expertmi v rámci šifrovacej komunity až do roku 2010. Nikdy však o sebe nič osobné nepovedal. Diskusia sa točila len okolo podrobného vysvetľovania princípov funkčnosti a nápadov na vylepšovanie softvérovej implementácie, pričom sa uisťoval, že všetko beží bez problémov a bezpečne.

Na komunikáciu používal účty na diskusných fórach a anonymný mail (vistomail), pričom sa na ne pripájal prostredníctvom TOR siete. V zriedkavejších netechnických a názorových príspevkoch pôsobil ako človek so vznešenými ideálmi, ktorý sa názormi prikláňal k ideám Libertarianizmu.

nedelnik33-3_nowat

Ako sa bitcoin stával čoraz viac životaschopným, Nakamoto rôznym programátorom a kryptológom z komunity postupne prenechal údržbu a vývoj kódu a odovzdal im takisto zaregistrovanú doménu bitcoin.org. Svoju účasť na diskusii a vývoji ukončil na jar v roku 2011, kedy napísal, že sa „presúva k iným záležitostiam“ a nadobro sa odmlčal.

nedelnik33-4_nowat

Britské noviny The Times z 3. januára 2009 sú dnes cenným zberateľským artefaktom

Nikto nemal ani potuchy o tom, kto Satoši Nakamoto bol, čo robil a kde žil. Šlo o tajomného človeka, ktorý odovzdal celému svetu svoj dar a zmizol. Tento tajomný štatút mu vyslúžil v komunite fanúšikov kryptomien akýsi komiksový obraz superhrdinu, bojovníka sa slobodu a spravodlivosť v skorumpovanom finančnom svete. Niektorí uvažovali, že doba kedy protokol navrhol nebola náhodná a Satoši bol rozčarovaný z finančnej krízy, ktorú spôsobili ľudia, hľadiaci len do vlastného koryta a rozhodol sa zmeniť svet neštátnou menou.

Tomuto odhadu napomáha aj správa zanechaná v bloku Genezis. Tento prvotný unikátny blok bitcoinu, ktorý ako jediný neodkazuje na žiadny predchádzajúci, totiž obsahuje dôkaz o tom, že nebol vytvorený skôr ako 3. januára 2009. Nájdeme v ňom titulok z významného Britského denníka The Times, v znení „Chancellor on brink of second bailout for banks“, čo v preklade hovorí o tom, že kancelár, respektíve britská vláda pripravuje druhý záchranný balík pre banky. Priamo teda súvisí s poslednou veľkou finančnou krízou.

Toto mierne naznačuje, že Satoši Nakamoto bol Brit. Meno pod ktorým ho poznáme je pravdaže rýdzo japonské a Satoši vo svojom profile na diskusnom fóre P2P Foundation vyplnil, že je 37 ročný muž žijúci v Japonsku. Adresu bitcoin.org takisto registroval pomocou japonského poskytovateľa. Na druhú stranu, vo svojom písomnom prejave používal prakticky bezchybnú britskú angličtinu, takže pretrváva názor, že šlo o rodeného Brita.

To, prečo použil japonský pseudonym nevieme. Satoši má v japončine množstvo významov, ako napríklad bystro uvažujúci, múdry, rozumný a podobne, zatiaľ čo Nakamoto je zloženina slov ako pôvod, základ, vo vnútri a partnerstvo. Ide však o špekulovanie, pretože ide o celkom normálne japonské meno, ako napríklad na Slovensku Peter Kováč, ktoré by sme takisto mohli popisovať ako skala a silný muž čo kuje železo dokým je horúce.

Satošiho profil na diskusnom fóre P2P foundation

Švajčiarsky programátor a člen bitcoinovej komunity Stefan Thomas zozbieral pred pár rokmi všetky Satošiho dostupné príspevky a ich umiestnením na časovú os zistil, že takmer nikdy neprichádzali v čase od 5 do 11 hodiny GMT, čo naznačovalo, že v tej dobe Satoši obvykle spal. Odvodil pri tom, že ak má relatívne klasický denný režim a chodí spať okolo polnoci a vstáva o šiestej ráno, umiestňuje ho to do časovej zóny stredného a východného USA (napríklad Kalifornie, ale pokojne pravdaže aj iných štátov celej Severnej, Južnej a Strednej Ameriky).

Osobne by som tomu ale veľkú dôležitosť nepripisoval, pretože ja by som spánkový rozsah 5 až 11 hodiny GMT splnil so svojim spacím režimom prakticky takisto a to som zo Strednej Európy a poznám niekoľko vysokokvalifikovaných programátorov z našich končín, ktorí majú podobný režim. Pokojne teda môže bývať aj v Británii či inde.

Vieme, že Satoši je človek so špičkovou úrovňou porozumenia kryptografických procesov, ktorý navyše navrhol celú architektúru protokolu bez vnútorných slabín. Všetko pri tom naprogramoval v C++. Úroveň jeho publikovanej práce v podobe popisu protokolu napovedá, že má skúsenosti s akademickou sférou a nejaké práce už pod svojim reálnym menom pravdepodobne publikoval.

Nakamoto je očividne extrémne dobre oboznámený s históriou a problémami okolo digitálnej meny (detailne popisoval iné staršie projekty ako Bit Gold či Digicash) a považoval sa pritom za súčasť tejto komunity. Keď hovoril o softvéri, ktorý napísal on sám, stále používal výrazy ako „my“ a „náš“, namiesto, „ja“ a „môj“, označujúc tak, že ide o dielo, ktoré vytvorila spolu s ním kryptografická komunita. Stále sa cítil jej súčasťou, čo je dobre vidieť napríklad vo vete „Myslím, že po prvý krát skúšame vytvoriť necentralizovaný systém, nepostavený na prvkoch dôveryhodnej autority“ alebo „Bol by som prekvapený, ak by sme za desať rokov už nepoužívali nejaký druh elektronickej meny, keď už vieme ako to urobiť“.

nedelnik33-20b_nowat

Mnoho ľudí vyjadrilo názor, že vzhľadom na veľkú vyspelosť návrhu a pokročilosť projektu musí ísť o prácu viacerých ľudí a Satoshi Nakamoto je teda pseudonym pre skupinu ľudí. Niektorí sa dokonca uchýlili aj k odhadom, že za bitcoinom stojí nejaká vládna organizácia, ktorá potrebovala nejakým spôsobom financovať nie práve najlegálnejšie aktivity. Ide ale zrejme o prílišné fantazírovanie. Príspevky Satošiho sú nepochybne písané jednou osobou. Aj keď je protokol výborne a geniálne navrhnutý, tak napríklad Jeff Garzik, jeden z kľúčových dnešných vývojárov Bitcoinu, ktorému Nakamoto projekt odovzdal, si je istý, že Nakamoto je len jeden človek.

Satoši je podľa neho fantastický softvérový dizajnér a architekt, ale jeho programovacie praktiky boli nekonvenčné. Takmer nikdy nedodržiaval zásady testovania funkčnosti typické pre softvérových inžinierov a detailné analýzy a mnohé prvky softvéru museli byť krátko po vypustení opravené, aby neboli zneužité.

Keďže zdrojový kód obslužného softvéru bol otvorený a Nakamoto na vývoji spolupracoval po spustení siete s komunitou, mnoho vecí bolo opravených špičkovými programátormi a zabezpečené proti prieniku. Takéto niečo sa dá očakávať, ak by bol Satoši jeden človek, ktorý je predovšetkým softvérový architekt a kryptológ, s dobrou znalosťou C++, ale je zvyknutý na to, že softvérové základy dolaďuje už niekto iný, teda tím programátorov. V prípade tímu vystupujúceho za jedným pseudonymom by zrejme takéto veci boli viac menej podchytené už v základe. Sú veci, ktoré jednotlivcovi často prekĺznu, ale tímu prekĺznu len málokedy, pretože má skrátka viac očí.

Pomätená novinárka v akcii

S narastajúcou popularitou bitcoinu a odhalením toho, o ako veľmi pokročilé dielo ide, stúpala aj snaha o zistenie kto tajomný Satoši Nakamoto je. Snaha bolo o to väčšia, keď sa na začiatku roku 2011 odmlčal. Prakticky každá detailná publikácia o bitcoine a kryptomenách obsahuje nejaké dohady o tom, kto by to mohol byť. V roku 2011 redaktor magazínu New Yorker poukazoval napríklad na škótskeho študenta kryptografie Michaela Cleara, zatiaľ čo Ted Nelson v roku 2013 špekuloval, že by to mohol byť japonský matematik Shinichi Mochizuki. Časté tipy takisto smerovali na rôznych prvotných Bitcoinových vývojárov, ktorí s Nakamotom údajne len naoko spolupracovali po spustení Bitcoinu, ako napríklad Hal Finney či Nick Szabo.

Všetky tieto odhady boli založené obvykle na podobnosti v rámci akademickej špecializácie, schopností a takisto občas aj jazykového štýlu. Mnoho ľudí sa totiž pokúšalo nájsť Satošiho na základe stilometrickej analýzy 80 000 slov, ktoré vo svojich príspevkoch zanechal (odhaľovanie charakteristických prvkov štylistiky).

Jedna z mála výnimiek sa udiala v roku 2014, pričom za ňou stála reportérka Leah Goodmanová z populárneho amerického magazínu Newsweek. Jej šialený hon za senzáciou sa bohužiaľ stal ukážkou novinárskej nekompetentnosti a takisto absolútnej straty súdnosti. Smutné na tom je, že dôsledky si „nezlízala“ len ona, ale aj nevinný človek, z ktorého si spravila lovnú zver.

Obeťou sa stal 64-ročný Dorian Nakamoto (celým menom Dorian Prentice Satoshi Nakamoto), žijúci v Kalifornii, ktorý bol po vydaní odhaľujúceho článku niekoľko týždňov bombardovaný žurnalistami z najrôznejších médií.

Ak sa vám zdá zvláštne, že prečo by preboha IT špecialista, ktorý vynaložil veľké úsilie na skrytie svojej identity použil svoje vlastné meno, čudujete sa správne. Túto zvláštnu logiku reportérka obhajovala štýlom, že Satoshi Nakamoto nie je pseudonym, pretože nikto by si nedal také čudnú a výraznú prezývku, ktorá by sa dala dohľadať. Celkom teda ignorovala fakt, že ide o regulárne japonské meno. Goodmanovej asi naozaj pri hľadaní nenapadlo nič lepšie, než zadať Satoši Nakamoto do Googlu, pričom pri prezeraní internetu narazila na človeka s menom Dorian Satoši Nakamoto, ktorý bol členom komunity nedelnik33-9_nowatmodelárov a diskutoval o modelárskych vláčikoch. Začala pri tom pátrať po jeho pôvode a zistila, že ide o vyštudovaného fyzika, ktorý v minulosti pracoval ako systémový inžinier pre nejaké utajené vládne projekty. To jej v záchvate šialenosti stačilo ako zhoda so Satošim, ktorý je človek s vysokou znalosťou kryptografie, softvérový návrhár a programátor.

Následne si všimla, že Dorian Nakomoto používa v textoch dve medzery na konci vety, presne tak ako to robil Satoši, takže sa podľa nej zhodoval aj štýlom textu. Bohužiaľ si nevšimla mamutie množstvo iných nezrovnalostí. Peknú analýzu vykonal Mike Hearn, ktorý príspevky oboch ľudí postavil vedľa seba. Na jednej strane máme Satošiho s prakticky bezchybnou britskou angličtinou, ktorý takmer nikdy nerobí pravopisné chyby, na druhej strane Doriana, ktorý nevie používať správne apostrofy, pletie si „it’s“ a „its“, začína vety malým písmenom a podobne. To sa dá pravdaže očakávať od rodeného Japonca, ktorý sa presťahoval do USA v 10 rokoch a angličtina je pre neho druhý jazyk.

Ak sa na ďalšie nezrovnalosti v analýze pozriete, pomyslíte si, že Goodmanová sa musela zblázniť, ak si myslela, že Dorian je Satoši. Tu je bohužiaľ jasné, že šlo o novinárske zlyhanie pri hone na senzáciu. Novinárka sa pokúšala vypátrať Nakamota už dlhšiu dobu a snaha neskočiť s prázdynimi rukami jej zatienila myseľ. Obzvlášť keď malo ísť o nosný článok obnovenej printovej verzie magazínu a hlavnú bombu čísla. Napokon sa rozhodla Doriana Nakamota konfrontovať na živo, pričom sa na neho vyvalila s otázkou o Bitcoine priamo na záhrade pred jeho vlastným domom a podľa nej sa priznal vetou „Už sa toho nezúčastňujem a nemôžem o tom diskutovať. Prevzali to iní ľudia“.

Menovec Nakamota s textom: Článok v Newsweeku ublížil mojej rodine

Neuvedomila si však, že to je presne ten typ odpovede, ktorá sa dá očakávať od človeka čo pracoval v minulosti na utajených vládnych projektoch, ktorý dnes už nemá ani poňatia o tom, kto sa o projekty teraz stará, čo z nich vzniklo a ako sa volajú. V nasledujúcich rozhovoroch iných žurnalistov sa rýchlo ukázalo, že Dorian Nakamoto vlastne ani nevie, čo to Bitcoin je a reportérka z postaršieho muža na dôchodku urobila senzáciu, okolo ktorej sa žurnalisti dlhé dni točili ako muchy okolo hnojiska. Kempovali pri jeho dome s namierenými kamerami, narúšali jeho súkromie a zhoršovali jeho zdravie.

V záplave tohto šialenstva sa na P2P Foundation fóre znenazdajky znovu aktivoval Satošiho účet, ktorý po niekoľkoročnej odmlke napísal jedinú vetu: „Nie som Dorian Nakamoto“.

Útok patologického klamára

Najaktuálnejšie fiktívne odhalenie Nakamota sa udialo v tomto roku, keď sa za neho na krátku dobu úspešne vydával Austrálsky podvodník Craig Wright. Úspešný bol najmä preto, že sa mu podarilo oklamať Gavina Andresena, jedného z rešpektovaných bývalých vývojárov bitcoinového softvérového klienta.

O tom, že Craig Wright by mohol byť Satoši Nakamoto sa začalo po prvý krát hovoriť v decembri minutého roku, kedy redakcie WiredGizmodo publikovali odhalenia v súvislosti s anonymným hackerom, ktorý údajne prenikol na Wrightov počítač a dôkazy o tom, že je to Satoši Nakamoto tam našiel.

Redakcie následne začali o Craigovi Wrightovi zhromažďovať ďalšie informácie, pričom prišli na to, že na jeho blogu sa tesne pred vypustením bitcoinu nachádzajú príspevky o tom, že plánuje vydať nový systém kryptomeny a takisto sú na ňom správy z januára 2009 o tom, že spúšťa bitcoin do ostrej prevádzky. Keď zároveň zbadali, že na Wrightovom LinkedIn profile svietilo, že ide o človeka s doktorátom z informatiky a ekonomiky z univerzity v Sydney, kde niekoľko rokov zastával aj rolu lektora, začal byť vnímaný ako vierohodný kandidát.

Behom ďalšieho žurnalistického pátrania, za ktorým stála redakcia Forbesu, sa však ukázalo, že nejaké veci nesedia. V prvom rade, Craig Wright vo svojom životopise na LinkedIn klamal. Univerzita v Sydney potvrdila, že Wright získal inžiniersky titul z manažmentu sietí a systémovej administrácie, ale uvedené doktoráty mu nikdy neudelila. Taktiež na univerzite nefiguroval ako regulárny lektor, ale len ako neplatený pomocník lektora, ktorý nie je zamestnancom univerzity.

Dodatočne sa takisto zistilo, že blogové príspevky z daných dátumov v danú dobu v skutočnosti neexistovali. Boli vložené až dodatočne a spätne nastavené na starší čas. Wright sa tak začal rysovať ako podvodník, pričom vzhľadom na tieto skutočnosti začalo existovať opodstatnené podozrenie, že „anonymný hacker“ ktorý dával tipy na to, že Wright môže byť Nakomoto, bol zrejme samotný Wright.

Dodatočne napísaný a na starý čas upravený blogový príspevok, ktorým sa Wright snažil oklamať novinárov

Tieto handrkovania bitcoinovú komunitu každopádne ponechávali pomerne chladnú. Kryptomena je založená na šifrovaní a o tom, kto je a kto nie je Satoši Nakamoto nerozhodujú vágne blogové príspevky, ale nesfalšovateľný kryptografický dôkaz. Ako blesk z jasného neba však začiatkom mája zapôsobil príspevok Gavina Andresena, ktorý uverejnil text o tom, že si je istý, že Craig Wright je Satoši. Wrigth si ho totiž pozval na osobné stretnutie a takýto nezvratný kryptografický dôkaz mu poskytol.

Z čudáka podozrievaného z podvodov sa razom stala senzácia. Gavinovi Andresenovi komunita pochopiteľne verila. Koniec koncov, išlo o jedného z mála ľudí, ktorému v roku 2010 samotný Satoši prenechal oprate nad bitcoinovým softvérovým klientom. Gavin zastával pozíciu hlavy vývojového tímu v rokoch 2010 až 2014, po čom bol nahradený Wladimirom van der Laanom. Gavin Andersen je takisto dodnes čelenom predstavenstva neziskovej organizácie Bitcoin Foundation.

Po tomto šokujúcom súkromnom odhalení Gavinovi sa Craig Wright o pár dní neskôr odhalil takisto verejnosti, a to vskutku pompézne. Vo svojom príspevku na blogu vysvetlil najprv niekoľko princípov, na ktorých bitcoin a šifrovanie funguje a následne podpísal ukážkový text kryptografickým kľúčom, ktorý vlastní len ozajstný Satoši Nakamoto. Bolo hotovo. Identita tajomného tvorcu bitcoinu bola odhalená a definitívne potvrdená.

Pomerne rýchlo sa však ukázalo, že niečo nepekne smrdí…

Craig Wright si svoj podvod a záujem médií poriadne užíval

Samotný princíp bol v poriadku. Wright sa vo svojom blogovom príspevku (po pomerne zdĺhavom a zbytočnom bľabotaní o princípoch šifrovania) podujal podpísať dokument Nakamotovým unikátnym šifrovacím kľúčom. Pre demonštráciu si vybral text francúzskeho spisovateľa a filozofa Jeana Paula Sartreho, konkrétne jeho list, v ktorom odmieta prevziať Nobelovu cenu za literatúru. Rozsiahly text zahašoval a následne podpísal. Výsledok si mohli všetci overiť a presvedčiť sa, že na podpis bol použitý naozaj Nakamotov kľúč. Celý trik sa však ukrýval v jednom malom detaile. Niekoľko ľudí si všimlo, že výsledná podpísaná hodnota sa na svetle sveta neobjavila prvý krát. V skutočnosti šlo o Nakamotov podpis prvej ukážkovej transakcie bitcoinovej siete, vychádzajúcej z deviateho bloku.

Bez zachádzania do technických detailov sa Wrightov podvod dá popísať takto. Povedzme, že som Satoši Nakamoto a zoberiem nejaký text, ktorý sa rozhodnem zašifrovať. Keďže je veľký, najprv ho transformujem do kratšej zakódovanej podoby, zjednodušene do XYXYXY. Následne, keďže som Nakamoto, použijem na jeho zašifrovanie svoj privátny kľúč, čím sa text zmení na ABCABC. Keďže všetci ostatní ľudia poznajú môj verejný šifrovací kľúč, zoberú túto hodnotu a s pomocou neho si overia, že ide naozaj o hodnotu zašifrovanú mojím privátnym kľúčom a žiadnym iným.

nedelnik33-15_nowat

To čo Wright urobil je, že v reťazci blokov bitcoinu, ktorý je verejne dostupný, našiel jednu starú Satošiho transakciu. Šlo o prvú ukážkovú transakciu, pri ktorej Satoši previedol jeden bitcoin na adresu Halovi Finneymu, budúcemu významnému vývojárovi bitcoinovej siete, ktorý so Satošim začal spolupracovať. Udiala sa týždeň po spustení siete, pričom pochádza z deviateho bloku. Túto transakciu Satoši pravdaže podpísal svojim unikátnym kľúčom.

Wright zobral tieto hodnoty, pričom sa tváril, že XYXYXY je výsledok zahašovania a transformácie textu Jeana Paula Sartreho, ktorý si zvolil. Ľudia si následne skutočne overili, že XYXYXY zmenené na ABCABC je niečo, čo mohol spraviť len Satoši so svojím kľúčom, avšak v prvý moment nikto netušil, že oba tieto údaje Wright len skopíroval zo zapadnutej, viac ako sedem rokov starej transakcie, ktorú Satoši vykonal. Vôbec teda nešlo o zašifrovanú podobu textu, o ktorej to tvrdil (publikoval len 14 % náhľad, aby si nikto poľahky neoveril, že klame). Našťastie, pár ľudí napadlo výslednú hodnotu hľadať a napokon ju vo verejne dostupnom blockchaine našli. Pekné technické zhrnutie celého procesu vykonali napríklad bezpečnostní experti Robert Graham a Dan Kaminsky.

Bublina okamžite spľasla. Žiadny dôkaz sa nekonal. Šlo o verejný údaj, ku ktorému mal prístup ktokoľvek. Tu si pri tom treba dobre uvedomiť, čo sa stalo. Tu nejde o to, že by poskytnutý dôkaz bol len málo presvedčivý, takže sme stále na vážkach či Wright je, alebo nie je Nakamoto. To v žiadnom prípade. Poskytnutý dôkaz nám celkom jasne a bez akýchkoľvek pochýb odhalil snahu o podvod.

nedelnik33-16_nowat

Môžeme si byť preto na 100 % istí, že Craig Wright nie je Satoši Nakamoto. Nevyriešenou otázkou zostáva, ako sa Wrightovi podarilo podviesť Gavina Andresena. Podľa jeho slov totiž na súkromnom stretnutí videl iný dôkaz. To je však klasický trik podvodníkov, ktorí použijú rôzne triky, aby pri odhalení jedného zostal človek na vážkach, pretože ho pôvodne presvedčilo niečo iné. To aký dôkaz Gavinovi poskytol vieme, ale rozpisovanie je pomerne zbytočné, pretože je jednorazový a neopakovateľný a je ho možné podvrhnúť.

Akékoľvek iné presvedčovania sú irelevantné. Prečo? No veď si to zhrňme. Máme tu človeka, ktorý je známy tým, že klame o svojom doktoráte, práci a špecializácii, čo potvrdila univerzita, ku ktorej sa hlásil. Ďalej tu máme snahu o implantovanie podvodných historických záznamov do jeho blogu, ktorými sa snaží vyvolať dojem, že o niečom písal skôr, ako v skutočnosti písal. No a napokon tu máme jeho vlastnoručný dôkaz, ktorý mal potvrdiť, že je Nakamoto, pričom ide o preukázateľný podvod. To, že poskytol v súkromí niekomu ešte jeden odlišný dôkaz, o ktorom ešte na isto nevieme, že ide o podvod, je bezpredmetné. Skutočný Satoši Nakamoto by totiž nemal žiadnu potrebu podvádzať a poskytovať falošné a podvrhnuté dôkazy o svojej identite.

Pamätajte pri tom na to, že reálny Satošiho Nakamoto môže dôkaz o svojej identite poskytnúť absolútne triviálne behom pár sekúnd z ktoréhokoľvek miesta na zemi, bez toho aby o pravosti ktokoľvek mohol pochybovať. Môže zobrať krátky text „Ja Fero Urban som Satoši Nakamoto“ zašifrovať ho svojím kľúčom a každý si môže overiť, že ide o reálny výsledok. Môže takisto kedykoľvek zobrať hoc i len najmenší zlomok bitcoinu z genezis bloku a poslať ho niekomu, hoc aj samému sebe na inú peňaženku. Len samotný pohyb takéhoto bitcoinu na povel by bez diskusie dokázal, že ide buď o Nakamota, alebo niekoho, kto má prístup k jeho šifrovacím kľúčom a bohatstvu.

nedelnik33-14_nowat

Z Wrightového podvodu mal osoh aspoň chudák Dorian

Čo urobil Wright? Namiesto jednoduchého a jasného dôkazu sa rozhodol svet presvedčiť obskúrnym spôsobom demonštráciou jednému špecialistovi v súkromí a následne verejne odlišne čudesným a najmä idiotickým spôsobom, u ktorého sa pri podrobnom pohľade ukázalo, že ide o neoddiskutovateľný podvod. Rozprávka končí. The End.

Bitconovej komunite došla trpezlivosť a požadovala jasný dôkaz vyššie spomenutými metódami. Wraight zavelil, že ho poskytne a na pár dní sa odmlčal. Výsledok? Za pár dní uverejnil na svojom blogu svoje srdcervúce zbohom, kde ohlásil, že nemá už silu ani odvahu dôkaz poskytnúť. Že o slávu nestojí.

nedelnik33-17b_nowatNo to mi je ale prekvapenie. Takže človek, ktorý sa niekoľko mesiacov pretŕčal v redakciách BBC, GQ, Economist a ďalších, zubil sa na profesionálnych fotografiách, dával rozhovory a vykonával osobné kúzelnícke stretnutia s rôznymi vývojármi, kde demonštroval, že je Nakamoto pokútnymi metódami smradiacimi podvodom, náhle stráca chuť triviálne a konečne bez okolkov dokázať, že je Nakamoto. To je niečo tak neskutočne trápne, že súdny človek by sa okamžite prepadol od hanby pod zem.

Dodatočne sa navyše odhalila vtipná vec. Ukázalo sa, že Craig mal v minulosti vytvorený účet na dnes už skrachovanej burze Mt. Gox, kde v roku 2013 nakupoval bitcoiny za 1200 dolárov za jednotku, na čom v nasledujúcich dňoch a mesiacoch poriadne prerobil. Áno, čítate dobre. Údajný Nakamoto, s miliónom bitconov na účte v hodnote viac ako miliardu dolárov nakupoval ďalšie bitcoiny v momente, kedy boli najdrahšie v histórii. Tak určite…

Zostáva už len dôvod, prečo sa Craig Wright pokúsil oklamať svet a za Nakomota sa vydával. Nejde o žiadneho hlupáka, takže sa nedá len očakávať, že je to egocentrický podvodník, ktorý sa chcel nachvíľku vyhrievať v reflektore slávy. Jednou z možnosti je, že sa chcel skrátka len spopularizovať. Aj keď je dnes bez všetkých pochybností jasné, že ide o podvodníka, ktorý nie je Satoši Nakamoto, mnohí ľudia nezvládnu sledovať to, prečo tomu tak je do veľkých detailov, pretože je pre nich kryptomena prakticky španielska dedina. Wright tak bude pre väčšinu ľudí už navždy „potenciálny kandidát“ na tvorcu bitcoinu, čo môže mať na neho pozitívny vplyv u investorov v rámci jeho špekulatívnych podnikateľských plánov.

Návrh na nový knižný bestseller

Pravdepodobne bol však dôvod na podvod celkom iný. Už na začiatku tohto roku sa totiž ukázalo, že Craig Wright sa vydáva za tvorcu Bitcoinu predovšetkým pred austrálskym daňovým úradom. V domácej Austrálii je totiž obvinený z veľkých daňových podvodov, pri ktorých ide o 36 miliónov eur. Podvody sa snažil zakryť fiktívnymi bitcoinovými transfermi, pričom sa daňový úrad snažil presvedčiť, že masívne objemy bitcoinov vôbec má. Vydávanie sa za Nakamota bol jeho plán útoku. Pravdaže, žiadne transfery sa na Satošiho účtoch nikdy neudiali.

Komiksový hrdina a pilier, ktorý drží spoločnú vieru v dobrú vec

Ak sa Satoši po rokoch odmlky znova na okamih ohlásil, aby vyslovil vetu „Nie som Dorian Nakamoto“, prečo to neurobil aj v prípade daňového podvodníka Craiga Wrighta? Odpoveď je zrejme pomerne jednoduchá. Kým v prípade Doriana šlo o ochranu chudáka, ktorý sa stal nevinnou obeťou nenásytných novinárov, Craig Wright bol podvodník, ktorý sa za neho vydával dobrovoľne. Keďže komunita jeho podvod odhalila, nebol na vyvracanie ani dôvod (koniec koncov, možno bol Nakamoto jeden z tých, ktorý na nezrovnalosti s dôkazom svet upozornili, avšak pod svojou reálnou identitou).

Pre poriadok faktov treba povedať, že odmietnutie sa objavilo. Na bitcoinovom vývojárskom mailing liste pribudla správa z Nakamotovej e-mailovej adresy s predmetom „Už s tým dajte pokoj“, pričom mail obsahoval krátku správu „Nie som Craig Wright. My všetci sme Satoši“. Keďže e-mailovú adresu odosielateľa je ale triviálne podvrhnúť, panuje presvedčenie, že v tomto prípade šlo len o iniciatívu frustrovaného fanúšika.

Satoši Nakamoto vo svojom prvom komikse

Každopádne, výraz „My všetci sme Satoši“ pekne vystihuje to, čo sa zo Satoši Nakamota stalo a čo symbolizuje. Namiesto reálnej osoby už pripomína idol, či komiksového hrdinu, ktorý je nedotknuteľný, bez slabín a s neotrasiteľnými ideálmi.

Satošiho viac ako milión bitcoinov zostalo nehybných vo februári 2011, kedy mena dosiahla paritu s dolárom. Rovnako sa nehli ani o piaď, keď v apríli 2013 stúpla hodnota na sto dolárov a o pár dní už na 200 dolárov za bitcoin a následne spadla zas na 100, kde sa držala niekoľko mesiacov. Nakamota nechal chladným aj boom na sklonku roku 2013, kedy hodnota nakrátko vystrelila cez 1100 dolárov, čím z neho jeho bitcoiny spravili miliardára (hodnota cca 1,3 miliardy dolárov).

Dnes, kedy sa kurz pohybuje už niekoľko mesiacov na zhruba 630 USD za 1 BTC sa jeho majetok dá prerátať na približne 600 miliónov eur. Netreba pritom zabudnúť na dôležitú skutočnosť. Keďže v súčasnosti je v cirkulácii 15,6 milióna bitcoinov, a vzhľadom na to, že Satoši má pod kontrolou 1 milión, alebo mierne viac, patrí mu teda minimálne 6,4 % z nich. A to sa bude meniť už len pomerne málo.

Algoritmus ťažby kryptomeny je navrhnutý tak, aby mena bola deflačná. Bitcoinov sa teda generuje čoraz menej a ich počet je konečný. V rokoch 2009 až 2012 bola odmena za vypočítaný blok 50 BTC a keďže blok sa vypočíta v priemere každých 10 minút (bitcoinová P2P sieť zvyšuje komplexnosť výpočtu podľa toho, aký výkon je dostupný), tak za tieto štyri roky došlo k vygenerovaniu 210 000 blokov, teda 10,5 milióna bitcoinov. Tento počet bol dosiahnutý v novembri 2012 a vnútorný algoritmus bitcoinu následne zmenšil odmenu na polovicu (25 BTC za blok). V nasledujúcich štyroch rokoch sa teda vygenerovalo 210 000 blokov takisto, avšak tie sa prevtelili už len do 5,25 milióna nových bitcoinov. Došlo k tomu pred dvoma mesiacmi, konkrétne 16. júla. Po opätovnom prepolení je teda súčasná ťažobná odmena za blok 12,5 BTC a do roku 2020 tak pribudne 2,625 milióna bitcoinov. Za ďalšie štyri roky to bude polovica, následne polovica z tejto polovice atď.

nedelnik33-18_nowat

Drvivá väčšina bitcoinov sa tak vygeneruje do roku 2033, pretože výsledok bude čoraz viac zlomkový. Celých bitcoinov nikdy nebude viac než 20 999 999, pričom k 21 miliónom sa bude systém už len teoreticky donekonečna približovať. V realite ale narazí na najmenšiu deliteľnú jednotku bitcoinu (0,00000001) a proces sa úplne zastaví v roku 2140.

Satoši teda aj po skončení ťažby bude stále vlastniť 4,8 % z celkového objemu. Ide však o zvláštny paradox. Jeho bitcoiny totiž majú hodnotu len dokým sa ich nikdy nedotkne.

nedelnik33-19_nowat

Titulka komiksu nazvaného Poľovačka na Satošiho Nakamota

Predaj akejkoľvek časti by totiž zrejme spustil obrovskú paniku na bitcoinovom trhu (už len vďaka tomu, aké objemy má Satoši dostupné), ktorá by cenu okamžite tlačila dole. Než by sa Nakomotovi podarilo predať štvrtinu za 150 miliónov eur, cena zvyšných troch nepredaných štvrtín by už v prepočte na kurz mohla byť už značne menšia.

Bitcoiny predajom pravdaže nezmiznú ale len zmenia majiteľa. Ak by bol predaj postupný a predpovedateľný, nič extrémne by sa nemuselo stať. Bitcoin už od Satošiho nie je závislý a žije si svojim vlastným životom.

Osobne si ale myslím, že k manipulácii s týmto prvotným miliónom nikdy nedôjde. Po celú dobu je masívne bohatstvo Satošiho Nakamota nehybné a nemenné, ako nosný pilier, ktorý drží celú dôveru komunity pohromade. Aj keď bitcoin zažíval už obrovské výkyvy a jeho kurzová hladina pripomínala rozbesnené more, jeden človek zostal vždy pokojný – Satoši. Keď verí bitcoinu on, veríme mu všetci.

Nikdy nespanikáril, nikdy zbabelo nezačal predávať. Nikdy sa nesnažil zachrániť si svoje bohatstvo pred kurzovým poklesom. Stál, stojí a bude stáť na stráži ako maják, ktorý všetkým ukazuje cestu. Jeho ikonická vysnená podoba a ideály, za ktorými stojí, už dávno presiahli reálneho človeka, podobne ako báje o Jánošíkovi presiahli reálnu historickú postavu.

A keď už je reč aj o tých komiksoch, Satoši Nakamoto pôsobí na bitcoinovú komunitu ako hrdina, symbol a zároveň tajomná postava na pozadí. Ako niekto, kto všetko sleduje a kto má potenciálne obrovskú moc trh kryptomien ovplyvniť a zničiť, ale neurobí to. Prečo? Pretože práve on ho svetu daroval. Ide o nehynúci symbol a to aj v prípade, že by už nikdy nepovedal ani slovo. Len jeho samotná existencia, anonymita a bezúhonnosť je stelesnením celej idei kryptomien. Burzy môžu krachovať, podvodníci môžu podvádzať, čierne trhy špekulovať. Ale Satoši je tu. Čestný, bez úhony, bez inkasovania svojej odmeny, bez poškvrny a zlého imidžu. Je ten kto veril, verí a bude veriť v ideu celého konceptu. Je mu jedno, že ho niektorí obdivujú a iní ho zo srdca nenávidia. Dokáže všetko ustáť aj v tej najväčšej búrke. V komiksových okuliaroch je on tým tichým strážcom a zároveň tým bdelým ochrancom nekomiksového bitcoinového sveta.

Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak každú nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.