Výsuvné objektívy, 3D displeje, polymorfné klávesnice: Toto je 10 zlyhaní vo vývoji smartfónov

Výrobcovia telefónov v minulosti aj súčasnosti skúšali rôzne nové trendy, ktoré sa ale neraz ukážu ako slepá vývojová vetva. Prinášame vám desiatku takých, ktoré vyzerali nádejne, ale dnes už pôsobia len ako dávno zabudnutá zaujímavosť.

Dnešné smartfóny sa na seba podobajú ako vajce vajcu. Sú to rozmerné placky, kde prakticky celú prednú časť zaberá rozmerný dotykový displej, ktorý je hlavným ovládacím prvkom. Vzadu nájdeme fotoaparát s niekoľkými objektívmi, na bokoch zväčša tri ovládacie tlačidlá a dole jediný konektor.

V minulosti však boli smartfóny oveľa rozmanitejšie a výrobcovia častejšie skúšali prísť s niečím novým. Dokazujú to aj nasledovné koncepty, ktoré sa však z dlhodobého hľadiska nepresadili.

Zakrivené displeje

Ako sme spomenuli v úvode, displej je dominantným prvkom smartfónu a preto sa výrobcovia často snažia práve ním zaujať. Jednou z možností bolo zakrivenie displeja, vďaka čomu boli smartfóny trochu zahnuté, akoby v tvare banána. Ako príklad môžeme spomenúť telefón LG G Flex z roku 2013.

Mobil s takýmto displejom však skôr zaujal po dizajnovej stránke než aby prinášal nejaké reálne benefity. Ak by sme predsa len nejaký chceli silou-mocou nájsť, tak je to o niečo lepšia ergonómia pri telefonovaní, keďže mikrofón bol trochu bližšie k ústam. Zásadná výhoda to však nebola.

3D displeje

Zhruba pred desaťročím boli horúcim trendom 3D displeje v televízoroch a tento prvok sa začal objavovať aj v smartfónoch. Medzi tie najznámejšie patrili LG Optimus 3D či HTC Evo 3D. Zámer bol jasný – aspoň virtuálne pridať do zobrazovacích zariadení chýbajúci tretí rozmer.

Hoci na využívanie 3D efektu v týchto telefónoch neboli treba ani špeciálne okuliare, aké sa vyžadovali pri mnohých 3D televízoroch, zákazníkov akosi nezaujali. Z trhu tak vymizli skôr, než sa vôbec mohli reálnejšie etablovať. Po krátkom čase ich nasledovali aj 3D televízory a dnes sú už len zaprášenou spomienkou.

Magnetické doplnky a rozšírenia

Ďalšou nádejou výrobcov, ako rozšíriť možnosti použitia smartfónov (a zároveň zvýšiť svoje zisky), boli rozširujúce moduly. Jednou z prvých lastovičiek bol mobil LG G5, ktorého spodná časť sa dala vysunúť a do nej potom zasunúť modul s výkonnejším reproduktorom či kvalitnejším fotoaparátom.

Nebolo to však úplne pohodlné ani intuitívne a lepšie na to šlo Lenovo s telefónom Moto Z, na ktorý sa takéto moduly „nacvakávali“ magnetickým uchytením. Okrem fotoaparátu či reproduktoru ste si tak na smartfón mohli pridať napríklad externú batériu. Ani tento koncept sa však neujal, zrejme aj z dôvodu dosť vysokej ceny rozširujúcich modulov.

Pre úplnosť treba dodať, že magnetické uchytávanie externej batérie trochu reinkarnovalo Apple so svojím MagSafe nabíjaním. Vďaka nemu je možné na iPhone pricvaknúť aj powerbanku, externý mikrofón, svetlo, alebo iné príslušenstvo. V zásade ale ide o trochu iný princíp ako u Moto Z, kde na prepojenie modulov s telefónom slúžili samostatné piny.

Modulárne smartfóny

Keď nie rozširujúce moduly, čo tak spraviť modulárny rovno celý smartfón, povedali si pred zhruba siedmimi rokmi v spoločnosti Google. Podľa ich predstavy by sme si telefón mohli poskladať z jednotlivých súčiastok, podobne ako desktopový počítač.

Šlo o koncept, ktorý dostal názov projekt Ara. Myšlienka bola jednoduchá – do akejsi základnej kostry smartfónu by sa zasúvali „tehličky“ s fotoaparátom, procesorom či batériou. Používateľ by si z nich poskladal telefón podľa vlastných predstáv a neskôr by ho mohol vylepšovať prikúpením a výmenou novej tehličky, napríklad s lepším fotoaparátom. Hoci vznikli aj funkčné prototypy, do výroby sa tento koncept nedostal.

Ešte aj v roku 2021 sa objavili správy o snahe oživiť modulárne smartfóny zo strany prakticky neznámeho výrobcu Fairphone. Odvtedy je však okolo tohto projektu ticho.

Fyzické (mechanické) klávesnice

Virtuálne klávesnice vykresľované na displejoch smartfónov sú dnes najbežnejším spôsobom zadávania textu, ale pred desaťročím existovalo dosť modelov, ktoré sa pýšili aj reálnou, fyzickou QWERTY klávesnicou.

Tá sa vysúvala buď spoza displeja, ako u modelu Motorola Milestone, alebo bola pevnou súčasťou tela pod displejom – typicky u telefónov BlackBerry. Postupne však oba koncepty vymizli a smartfón s inou než virtuálnou klávesnicou je dnes raritou.

Jednou z nich je napríklad model Astro Slide 5G Transformer, na ktorý jeho výrobca, spoločnosť Planet Computers, zrealizovala úspešnú kampaň na portáli hromadného financovania Indiegogo.com. Napriek nesporne zaujímavému konceptu s dvomi operačnými systémami je ale veľmi pravdepodobné, že masového rozšírenia sa tento komunikátor nedočká.

Pre úplnosť ešte spomeňme Samsung Galaxy S6 Edge Plus, pri ktorom sa kórejský výrobca snažil skĺbiť výhody mechanickej klávesnice a veľkého dotykového displeja na celej prednej strane telefónu. Ako príslušenstvo k tomuto smartfónu predával tzv. Keyboard Cover, čo bola vlastne tiež nacvakávacia mechanická klávesnica. Ani tento netradičný koncept sa neujal.

Polymorfné klávesnice

Medzistupňom medzi fyzickými a virtuálnymi mohli byť polymorfné klávesnice. Šlo o koncept, keď by sa priamo na displeji vytvorila akási fyzická klávesnica vďaka „bublinkám“, ktoré by sa naplnili tekutinou a stláčali by sa ako klávesy na bežnej klávesnici. Používateľ by tak mal pod prstami niečo reálne a členité namiesto jednoliatej plochy displeja, čo by zrýchlilo a uľahčilo písanie.

Ani tento koncept z roku 2013 to však nedotiahol do reálneho využitia v smartfónoch. Okrem iného aj preto, že šlo o technologicky náročné riešenie s otáznou odolnosťou voči poškodeniu.

Výsuvné objektívy

Drvivá väčšina smartfónov dnes obsahuje fotoaparát, ale v roku 2012 na to šiel Samsung opačne – predstavil fotoaparát, ktorý obsahoval smartfón. Bol ním model Galaxy Camera, ktorý vyzeral ako bežný kompaktný fotoaparát, ale na zadnej strane mal dotykový displej, veľmi sa ponášajúci na prednú časť smartfónu.

Ďalší podobný model, Galaxy S4 Zoom, šiel ešte ďalej – pri pohľade zo strany s displejom sa javil ako skutočný smartfón. Hlavnou výhodou bol výsuvný objektív, umožňujúci desaťnásobné kontinuálne optické priblíženie. Naopak, nevýhodou bola poriadna hrúbka a hmotnosť zariadenia.

Tento model sa bežne predával a dočkal sa aj nasledovníka v podobe Galaxy K Zoom. To ale bolo všetko, ďalšie pokračovanie už neprišlo. O pár rokov neskôr sa optický zoom vďaka zlepšujúcim sa technológiám dostal aj do smartfónov s normálnou hrúbkou a desaťnásobné optické priblíženie už zvládajú viaceré mobily s tenkým telom.

Projektory

Okrem výsuvného objektívu sa Samsung pokúšal dostať do telefónov aj projektor. Podarilo sa mu to rovnako v roku 2013, konkrétne v modeli Galaxy Beam a vylepšenom Beam2. Projektor v takto malom tele však nestál za veľa a smartfón sa nestal nijakým predajným hitom. Ďalšie podobné telefóny už na trh neprišli.

Fyzické herné ovládanie prvky

Smartfóny sú okrem iného aj herné zariadenia. Hlavnou brzdou ich využitia v tejto oblasti je ale okrem malého displeja dotykové ovládanie, ktoré sa nedá porovnať s gamepadom. Pokus o odstránenie tohto nedostatku zrealizovala v roku 2011 spoločnosť Sony Ericsson predstavením modelu Xperia Play.

Šlo o podobný koncept ako smartfóny s výsuvnou klávesnicou, ale tu sa vysúvala plocha s tlačidlami na spôsob ovládača ku konzole PlayStation. Úspech to výrobcovi neprinieslo, ďalšieho podobného telefónu sme sa už nedočkali. Herné smartfóny sú síce na trhu aj dnes, ale obsahujú maximálne pár tlačidiel na tele telefónu naviac, nie takúto výsuvnú časť.

Ink displeje na zadnej strane

Jedným z hlavných žrútov elektrickej energie v smartfóne je displej, takže výrobcovia sa, pochopiteľne, snažili o úspornejšie riešenia. V médiách pred ôsmimi rokmi zarezonoval ruský výrobca Yota s modelom YotaPhone, ktorý mal okrem bežného displeja ešte aj sekundárny. Umiestnený bol na zadnej strane telefónu a šlo o takzvaný e-ink panel, známy z čítačiek elektronických kníh, ktorý na svoje fungovanie potrebuje iba minimum energie.

Celé to vyzeralo nádejne a použiteľne, firma v rokoch 2014 a 2017 dokonca predstavila modely YotaPhone 2 a 3. Koncept ako taký sa však napokon opäť nepresadil a výrobca skrachoval.

A čo súčasnosť?

Aj v dnešnej dobe nájdeme trendy, ktoré sa z dlhodobého hľadiska môžu ukázať ako otázne. Sem možno zaradiť napríklad skladacie smartfóny. Výrobcovia ako Samsung ich síce prezentujú ako vrchol svojej smartfónovej ponuky, ale tieto ultradrahé telefóny obsahujú stále dosť kompromisov. Je to napríklad displej s menšou odolnosťou, na ktorom navyše jasne cítiť pod prstami miesto ohybu. Nevýhodami sú tiež menej kvalitný fotoaparát či chýbajúca odolnosť voči prachu.

Juhokórejská firma však napriek všetkému uvedenému konceptu verí, ako v našom podcaste Dotyk potvrdil Tomáš Malík zo zastúpenia Samsung pre Česko a Slovensko. Povedal, že v Samsungu sú presvedčení, že tento koncept sa stane štandardom, hoci zatiaľ „skladačky“ netvoria v pomere ku klasickým telefónom ani 10 percent. Je možné, že postupné znižovanie cien a zlepšovanie parametrov týchto skladateľných telefónov zvýši ich podiel na trhu, ale či raz úplne nahradia klasické smartfóny tak, ako tie v nedávnej minulosti vytlačili bežné „hlúpe“ telefóny, je veľmi diskutabilné.

Druhým otáznym trendom sú predné kamery umiestnené pod displejmi. Ten vďaka tomu môže konečne zabrať celú prednú plochu smartfónu bez „výrezov“ a „priestrelov“. Výsledná fotografia či video ale majú horšiu kvalitu a sú zväčša trochu „zahmlené“, keďže nad kamerou je ešte mriežka Amoled displeja. Či sa podarí tento koncept vylepšiť tak, aby bol výsledok porovnateľný s bežnými kamerami, je zatiaľ vo hviezdach.