Človek skonzumuje každý týždeň priemerne päť gramov mikroplastov, čo je ekvivalent jednej platobnej karty[1]. Väčšina plastového odpadu, ktoré ľudstvo vygeneruje, skončí v riekach a v moriach. Nachádza sa dokonca v telách až troch štvrtín morských rýb. Na problém plastov preto upozorňuje 365.bank vo svojej novej kampani, v ktorej sa prihovára svojim klientom netradične. Prostredníctvom rýb.
„Doba, v ktorej žijeme, je, žiaľ, aj ,dobou plastovou‘. Súčasné tempo výroby a spotreby plastov je neudržateľné. Ako dnešná banka považujeme za dôležité upozorniť na tento dnešný problém. My sami chceme ísť príkladom, preto redukciu plastov aktívne podporujeme. Je to malý krok pre človeka, ale veľký pre ľudstvo. Tento povestný výrok platí aj dnes, optikou ekológie. Človek vie spraviť niečo pre svoje prostredie aj malou zmenou správania. Môže začať napríklad výberom bankového účtu, ktorý je bez plastu,“ hovorí Andrej Zaťko, CEO 365.bank.
Podľa jeho slov pôjde pritom v oblasti ekológie príkladom aj samotná banka. Okrem aktuálnych digitálnych a bezpapierových procesov bude tento rok jej ambíciou aj znižovať uhlíkovú stopu a získať ISO certifikát uhlíkovo neutrálnej banky.
V najnovšej ekologickej kampani poukazuje Trišesťpäťka na nevyhnutnosť redukcie plastov. Banka v nej komunikuje svoj bezplastový účet, ktorého súčasťou je digitálna karta. Vďaka nej klienti klasickú plastovú platobnú kartu už vôbec nepotrebujú. Keďže problém plastov je úzko prepojený s vodou a hlavne rybami, kde končí väčšina tohto odpadu, sú práve ony symbolom kampane.
Súčasťou najnovšej komunikácie bude séria TV spotov nasadených v ATL, BTL a na sociálnych sieťach. Kampaň pochádza z dielne agentúry Wiktor Leo Burnett, súčasťou voiceu spotov je už tradične aj slovenský raper Branči Kováč alias Vec. Dôležitým prvkom je aj kultová pesnička Stayin’ Alive od Bee Gees, ktorá veľmi jasne komunikuje dôvody, prečo je bezplastový účet lepší. Song je hlasom rýb, ktoré chcú ostať na žive.
Trišesťpäťka pritom pracuje s posolstvom redukcie plastov aj v rámci svojich CSR aktivít. V blízkej dobe spustí pilotný projekt redukcie plastov vo vodnej nádrži Ružín. Toto miesto sa totiž stalo symbolom „plastového pekla“ na východnom Slovensku. Komunálny odpad z obydlí nachádzajúcich sa pri brehoch vodných tokov totiž končí práve v Ružíne. Každoročne sa tu dostanú do vody stovky ton plastov a iných naplavenín. Vytiahnuť ich odtiaľ stojí desaťtisíce eur.
Riešením, ktoré čiastočne zbaví vodnú nádrž odpadu, je norná stena. Jej vyhotovenie zafinancovala 365.bank a v najbližších dňoch bude inštalovaná v ústí rieky Hornád. Bariéra dlhá 120 metrov bude na tomto mieste zachytávať všetok odpad tak, aby sa nedostal do nádrže. Potom sa všetky plasty a ďalší odpad vyberú a použijú na konkrétne účely.
Problém s redukciou odpadu z vodnej nádrže je však komplexný, preto bude banka realizovať aj ďalšie aktivity, o ktorých bude aj informovať.
[1] Štúdia Assessing plastic ingestion from nature to people od World Wide Fund For Nature realizovaná v r. 2019
