Jarná konferencia ITAPA 2016 priniesla okrem iných európskych tém aj veľký okrúhly stôl na tému regulácie digitálnych platforiem. Vyhľadávače, porovnávače, sociálne siete, elektronické trhoviská, platformy na distribúciu aplikácií, platobných systémov či komunikačných služieb dnes predstavujú významnú ekonomickú silu a tempo ich vývoja nemá obdobu v žiadnom inom hospodárskom odvetví. Európa však za svetom významne zaostala. Kým trhová kapitalizácia firiem, ktoré prevádzkujú platformy, predstavuje v severnej Amerike vyše 3000 miliárd dolárov, kapitalizácia európskych je viac ako 17 krát menšia.
Foto: Andrej Kližan, archív ITAPA
Na jednej strane tieto platformy prinášajú aj európskym firmám príležitosť uplatniť sa v globálnom meradle – európski občania a podnikatelia predávajú a nakupujú cez Amazon, či eBay na celom svete, získavajú zákazníkov cez Google či Facebook, využívajú množstvo aplikácií a komunikačných služieb pre zefektívnenie svojich služieb a procesov.
Na druhej strane zákazníci aj firmy čelia obavám zo straty bezpečnosti a spoľahlivosti (zdieľané služby ako Uber, či Airbnb napríklad negarantujú zákaznícku ochranu), zneužitia údajov (prílišné zdieľanie osobných dát napríklad medzi sociálnymi sieťami a inými službami zvyšuje riziko ich úniku a zneužitia), úmyselnej manipulácie a cenzúry(vyhľadávače a newsfeedy v sociálnych sieťach sú schopné významne ovplyvňovať výslednú poskytovanú informáciu) a pod. Väčší hospodárski hráči sa však obávajú aj možného vytesnenia z biznisu budúcnosti a straty kontroly nad dátami (zavedenie ázijských, či amerických operačných systémov a platforiem do smart áut môže degradovať európske automobilky na úroveň „výrobcu plechov“, pričom všetky dáta sa budú nachádzať mimo územia Európy.
Foto: Andrej Kližan, archív ITAPA
Viaceré členské štáty preto presadzujú prísnejšiu reguláciu týchto platforiem, narážajú však na liberálnejší postoj iných členských krajín a taktiež priemyslu, ktorý je už aj v súčasnosti poškodzovaný väčšou reguláciou a rozdrobenosťou trhu v Európe v porovnaní s inými časťami zeme. Význam tejto témy spočíva aj v tom, že práve počas nášho predsedníctva v Rade EÚ sa od Slovenska očakáva intenzívna aktivita zosúladiť tieto snahy a priniesť riešenie.
Panel „Bitka digitálnych platforiem v Európe“ na konferencii Jarná ITAPA 2016 priniesol hviezdnu zostavu celého názorového spektra. Predstavitelia Ministerstva financií SR – hlavný dátový architekt pre slovenský eGov Juraj Bárdy a koordinátorka pre implementáciu Jednotného digitálneho trhu Dagmar Bošanská uviedli problematiku skvelou prezentáciou Digital Platforms – Praise, Fears and Misconceptions. „Je treba vyriešiť 5 kľúčových elementov vo vzťahu k platformám: prístup k platforme, férová cenová politika a ochrana spotrebiteľa, ochrana bezpečnosti a súkromia dát, kontrola prístupu k informáciám a daňová politika spolu s trhom práce,“ uviedli Bárdy a Bošanská.
Martin Bailey, riaditeľ sekcie pre Jednotný digitálny trh v rámci Európskej komisie ocenil vplyv platforiem a vyhodnotil doteraz dosiahnutý pokrok. „Digitálne platformy rozhodne prinášajú veľké benefity ľuďom, biznisu a spoločnosti. Napríklad čas ušetrený pri vyhľadávaní cez vyhľadávače predstavuje takmer 140 mil. Eur ročne len pre EÚ. Náklady pre firmy spojené s náborom zamestnancov môžu klesnúť až o 75 %. Platformy sú magnetom pre inovácie a ťahúňom do odvetví budúcnosti, ako napríklad virtuálna realita, self-driving cars, internet vecí, či umelá inteligencia.“
V máji 2015 EK zverejnila predbežnú stratégiu pre platformy a odštartovala verejnú diskusiu. Dostala takmer 12 tisíc reakcií a príspevkov z odbornej komunity. Dala vypracovať niekoľko štúdií ich dopadu a zrealizovala viaceré workshopy na expertnej úrovni. Na základe výsledkov všetkej práce bolo pred dvomi týždňami zverejnené prvé stanovisko Európskej komisie. Zásadné posolstvo spočíva v tom, že EK nebude plošne regulovať všetky platformy, pretože sú veľmi rôznorodé. Nie je možné dať „do jedného vreca“ malé eshopy a veľké sociálne siete.Komisia sa preto rozhodla pristúpiť k regulácii len tam, kde to bude nevyhnutné a naopak, pristúpiť k deregulácii tam, kde podľa jej názoru brzdí inovácie a konkurencieschopnosť na digitálnom trhu.
Medzi zástancov prísnejšej regulácie patria napríklad Nemecko a Francúzsko. Ich diplomatickí predstavitelia – Pascal Rogard a Gunther Grathwohl zo stálych zastúpení Nemecka a Francúzska pri EK zdôraznili na Jarnej ITAPA najmä potrebu ochrany spotrebiteľa a podnikateľov pred spomínanými negatívnymi dopadmi.
James Waterworth, Foto: Andrej Kližan, archív ITAPA
Priemysel v diskusii zastupoval James Waterworth, viceprezident Computer and Comunications Industry Association (CCIA Europe). „Platformy nie sú vo svete niečím novým. Už oddávna predsa existovali verejné trhoviská, aukčné sídla, finančné služby, či zdieľanie služieb, tovarov, a pod. Nová je v súčasnosti len ich forma, ktorá sa presunula do digitálnej podoby a umožňuje zapojenie podstatne väčšieho množstva zákazníkov, čím vytvára „economy of scale“ a obrovský priestor pre inovácie a zlepšovanie týchto služieb.“ Ako ďalej uviedol, európske firmy a podnikatelia dnes v ničom nezaostávajú za zvyškom sveta, v oblasti rizikového kapitálu je ich počet do určitej úrovne obratu rovnaký. Problém však nastáva, ak chcú túto úroveň prekročiť. Vtedy už narazia na rozdrobenosť európskeho trhu, ktorý neumožňuje dosiahnuť ďalší nárast bez zvýšených nákladov na prekonávanie bariér medzi pravidlami a fungovaním trhov v členských krajinách. Zastáva preto názor, že platformy sa musia posudzovať v zhode s „kamennou“ oblasťou, v ktorej pôsobia. „Napríklad pre verejné trhovisko by mali platiť rovnaké pravidlá bez ohľadu na to, či podniká online alebo offline. Znevýhodnením online podnikania sa Európa dobrovoľne odstrihne od svojej budúcnosti v tomto odvetví.“
Mette Schiøtz Sørensen. Foto: Andrej Kližan, archív ITAPA
Liberálny prístup k regulácii zastáva Dánsko. Mette Schiøtz Sørensen, hlavná poradkyňa pre jednotný digitálny trh z Danish Business Authority vysvetlila, že „otázkou nie je, či viac alebo menej regulácie, ale mať jasno v tom, či chce EÚ regulovať kvôli veľkosti, alebo kvôli rizikám a niektorým nekalým praktikám. Kým administratívne opatrenia zavedené na zabránenie zneužívania týchto platforiem v konkrétnych prípadoch sú vítané, regulácia kvôli veľkosti by poškodila množstvo našich firiem, ktoré práve vďaka platformám poskytujú našim občanom kvalitné, efektívne a moderné služby, ktoré by inak neboli možné“.
Podľa Pavla Bojňanského z MF SR bude teda hlavnou úlohou Slovenska počas svojho predsedníctva v spolupráci s komisiou dosiahnuť taký konsenzus medzi členským štátmi, ktorý by Európe umožnil čo najväčší hospodársky rast v digitálnom svete aj vďaka týmto platformám, a zároveň ochránil európskych spotrebiteľov pred rizikami.
