Aký vzťah majú naši chlapci k smartfónom ako takým? Vedeli by ste si vy predstaviť život bez nich?
Názor Michala Reitera
Smartfóny sa stali bežnou súčasťou našich životov. Je treba ich vedieť ovládať a vnímať ako pomocníkov. Nuž, neraz mám pocit, že nielen elektrika je dobrý sluha, ale zlý pán. Mobilné telefóny sa nám tak previazali do životov, že sa len ťažko dá zaobísť sa bez nich.
Poznáte to možno sami – už to nie je zazvoniť na zvonček, ale „prezvoň ma, keď budeš pred vchodom“. Preto mnohí ľudia nemajú ani opravené zvončeky na vchodových dverách. Ľahko sa dohodneme, ak budeme meškať alebo sa niečo zmení. Cez mobil zaplatíte faktúry a nemusíte chodiť na poštu a ani zapínať počítač. Sú to užitočné zariadenia, no neraz veľmi vyrušujúce. Psychický oddych je asi niečo, na čo si pri ich používaní musíme dať pozor. Neustále notifikácie a rôzne hlásenia aplikácií, ktoré znamenajú „toto musíš vidieť a reagovať najlepšie hneď“, nás vyrušujú. Nemusíme si to priamo uvedomovať, ale je to tak.
Na druhú stranu sme v kontakte s ľuďmi, s ktorými by sme inak nemali šancu byť. Je to príjemné, no neraz zradné. Treba si stanoviť svoje hranice, čo sa mi až tak úplne nedarí. Keď dostaneme nejakú správu, odosielateľ na rozdiel od SMS vidí, že sme ju prečítali a patrilo by sa reagovať. Nie vždy ale môžeme po prečítaní správy aj odpísať. To je ten zlý vnútorný pocit. Je ale iba v nás a nie na všetko sa dá reagovať okamžite.
Zaujímavosťou na vysvetlenie môjho postoja v prospech mobilov je aj tzv. Deň bez mobilu. Je to možno pekná iniciatíva, aby nám pripomenula, že mobil používame častejšie než by sme mali. Nemyslím si však, že takéto utopistické snahy majú reálny základ. Sú tu proste s nami a sú to zariadenia, ktoré musíme ovládať my. Ak sa nechávame neustále rušiť notifikáciami a trávime na Facebooku veľa času, nie je to chyba smartfónu. Za seba mi tieto dni príliš nevoňajú. Je to akoby si ľudia v praveku povedali, sme závislí na oštepoch až príliš, dajme si teda deň bez oštepov… 🙂
Ja si život bez telefónu už predstaviť neviem. Je to univerzálny prostriedok, ktorý používame aj na volanie. Predovšetkým je to multimediálny prehrávač na video a hudbu, prezeranie obrázkov, sledovanie správ atď. Je to zariadenie, s ktorým dokážete fotiť, ihneď zdieľať fotky v albumoch, vybaviť emaily a mať už v kancelárii alebo doma čas na iné veci atď. Dokážeme upraviť články na webe priamo cez mobilný telefón, sledovať televíziu, mať predstavu o počasí na mieste kam cestujeme, Google nám zobrazí odletový terminál na letisku, najnovšie aj mapu nášho terminálu. Užitočné veci. Otázkou je, či sa nám vďaka týmto zariadeniam podarí zachovať pomer urobených povinností / voľného času.
Verdikt MR
Telefóny majú mnoho pozitív, o tom niet pochýb. Sme to ale my, kto ich musí ovládať a nezabúdať aj skutočne žiť. Pekné, no sám mám v tejto oblasti čo doháňať. Vďaka nim vybavíme ešte viac, ale rád by som za seba upravil pomer počtu vybavených vecí k voľnému času. Teda nie neustále vybaviť ešte viac, ale vybaviť nutné veci a mať potom viac času.
Názor Romana Kadleca
Titulok tohto duelu vo všeobecnosti vystihuje tému, nad ktorou som sa v poslednej dobe zamýšľal. Alternatívnym titulkom by mohla byť otázka, či sme na smartfóny odkázaní alebo doslova od nich závislí. Nie závislí takým spôsobom, že potrebujeme mať neustále smartfón v ruke a kontrolovať statusy na sociálnych sieťach. Závislí takým spôsobom, či dokážeme zareagovať na situáciu, keď telefón stratíme alebo prestane fungovať.
Niečo také sa mi stalo nedávno na dovolenke na Bali. Huawei Mate 9, ktorý aktuálne používam, nezvládol silný dážď a vysokú vlhkosť a nakoľko nemá ochranu IP68 (táto vlastnosť má naozaj svoje opodstatnenie), prestal fungovať. Aj napriek tomu, že som naň dával pozor. Neustále sa zobrazovala úvodná obrazovka s logom Huawei a telefón sa dokola reštartoval.
Najskôr som oplakal fotografie, ktoré ešte neboli zálohované v cloude, avšak pomerne rýchlo som si uvedomil, že prípadná strata fotiek nebude ten hlavný problém. V telefóne som mal viacero nástrojov, ktoré sú doslova späté s mojím každodenným životom. Aplikáciu, ktorá mi generuje kódy pre autentifikáciu v dvoch krokoch, správcu hesiel so všetkými heslami k mojim účtom, ktoré sú náhodne generované, takže ich z hlavy neviem. Správcu hesiel som mal aj v konvertibilnom Windows tablete, ktorý používam na prácu. Avšak tento program mám takisto chránený v dvoch krokoch, takže bez generátora kódov v telefóne som bol stratený. A aby toho nebolo málo, všetky moje dovolenkové platobné karty, ktoré používam na výber peňazí v zahraničí, boli uzamknuté, takže v praxi nepoužiteľné. Pre ich odomknutie by som sa musel prihlásiť do bankovej aplikácie (v mojom telefóne), ale na to by som potreboval získať prístup k správcovi hesiel a aj aplikácii na generovanie kódov. Taktiež v mojom telefóne.
Jednoducho, znefunkčnenie telefónu výrazne a negatívne ovplyvnilo moju aktuálnu situáciu. Našťastie som ju vyriešil, nakoľko sa mi podarilo získať prístup k svojim účtom cez náhradný telefón, ale to nič nemení na situácii.
Verdikt RK
Uznávam, že môj prípad je pravdepodobne špecifický, pretože nie každý používa aplikácie na správu hesiel alebo generovanie overovacích kódov. Faktom však je, že v každodennom živote sa často stretávame so situáciami, ktoré môžeme pomocou smartfónu vyriešiť rýchlejšie a pohodlnejšie.
Nedá sa povedať, že by sme bez smartfónov nedokázali žiť, avšak keď si na ne zvyknete a začnete ich využívať ako dôležitý nástroj bežného života, ich absencia dokáže pekne skomplikovať život. Aspoň dočasne.
Treba si to však uvedomiť a smartfóny si patrične zabezpečiť. Nechrániť proti krádeži samotné zariadenie, ale skôr dáta a nástroje, ktoré sú v ňom uložené. Mimochodom, Huawei Mate 9 po dni ožil a dnes už opäť funguje bez problémov.
Tento článok vyšiel aj v tlačenom májovom vydaní TOUCHIT č. 5/2017, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.
