Pod pojmom „falošná správa“ si ľudia zvyčajne predstavia príspevky na sociálnych médiách s prevažne fantastickým, nepravdepodobným obsahom.
Hoci príspevky, zdieľané na sociálnych médiách, sú jeho najviditeľnejším aspektom, falošné „spravodajstvo“ zahŕňa omnoho viac, ako len bombastické titulky článkov na sociálnych médiách.
Spoločnosť Trend Micro v roku 2016 správne predpovedala, že propaganda na internete bude pre kyberzločincov hlavnou oblasťou rozvoja. Podľa tejto prognózy „Nárast penetrácie internetu vytvoril príležitosť pre zainteresované strany, aby používali internet ako pre všetkých dostupný nástroj na ovplyvňovanie verejnej mienky rôznymi smermi.“ Dnes to vieme „vďaka” Wikileaks a množstvu samozvaných falošných spravodajských webových stránok.
Falošné správy a kybernetická propaganda
Falošné správy sa môžu javiť ako novinka, ale nová je iba platforma použitá na ich šírenie. Propaganda je tu už stáročia a internet je len najnovším komunikačným prostriedkom, ktorý sa zneužíva na šírenie klamstiev a dezinformácií.
Povesť je dôležitá
Reputácia je pre organizácie a jednotlivcov v dnešnom svete rozhodujúca. Nanešťastie, nezáleží na tom, či sú informácie pravdivé alebo nie. Skutočnosťou je, že akonáhle sa informácie dostanú von, automaticky ovplyvnia názor širokej verejnosti. To dáva falošným správam veľkú silu v politických aj obchodných súvislostiach, pretože môžu výrazne ovplyvniť povesť skupiny alebo organizácie, ktorá je terčom správ. A zažili sme to v praxi – propagandistické internetové kampane, zamerané na ovplyvnenie verejnej mienky vo voľbách v rokoch 2016 a 2017, či namierené proti Svetovej antidopingovej agentúre (WADA) a ďalším organizáciám.
Čo je to falošná správa
Najnovšia správa Trend Micro s názvom The Fake News Machine (Stroj na falošné správy) prináša hĺbkovú analýzu toho, ako funguje falošné spravodajstvo a ako kyberzločinci využili obrovský rast v tejto oblasti. Výskumníci Lion Gu, Vladimír Kropotov a Fjodor Jaročkin preskúmali internetové trhy v rôznych krajinách na povrchu aj na úrovni deep webu, aby zistili, ako sa propagandistické internetové kampane predávajú.
Falošná správa je podpora a propagácia spravodajských článkov prostredníctvom sociálnych médií. Tieto články sú propagované tak, aby sa zdalo, že ich šíria iní používatelia, na rozdiel od platenej reklamy. Distribuované správy sú navrhnuté tak, aby ovplyvňovali alebo manipulovali s názormi používateľov na určitú tému s určitým cieľom, uvádzajú odborníci z Trend Micro vo svojej správe.
Falošné spravodajstvo dnes stojí na troch pilieroch – sociálnych sieťach, nástrojoch a službách a motiváciách – ktoré umožňujú úspešné šírenie a úspech týchto kampaní.
Obr. 1: Trojuholník falošných správ
Prvou požiadavkou sú nástroje a služby na manipuláciu a šírenie správy v rámci príslušných sociálnych sietí. Mnohé z nich sa predávajú v rôznych online komunitách po celom svete, a to ako v rámci, tak aj mimo undergroundu. K dispozícii je široká škála nástrojov a služieb – niektoré pomerne jednoduché (platené „lajky“/fanúšikovia profilu atď.), iné menej obvyklé – niektoré služby sľubujú online prieskumy verejnej mienky, zatiaľ čo ďalšie nútia majiteľov stránok odstrániť vybrané správy.
Keďže ľudia trávia na sociálnych sieťach čoraz viac času a používajú ich na získavanie informácií, nemožno podceňovať ich význam pri šírení falošných správ. Na zasiahnutie cieľovej skupiny existujú viaceré techniky, ktoré spammeri využívajú, aby prilákali pozornosť čitateľov práve k svojim správam – od vytvárania a popularizácie skupín na sociálnych sieťach, cez získavanie falošných „fanúšikov“ až po diskreditáciu vybraných novinárov a napádanie ich účtov na sociálnych sieťach.
Za propagandistickou kampaňou sa vždy skrýva otázka: prečo? Motiváciou na šírenie falošných správ môže byť túžba po peňažnom zisku prostredníctvom reklamy, ciele však môžu byť aj kriminálne či politické. Bez ohľadu na motív je úspech každej propagandistickej kampane v konečnom dôsledku založený na tom, nakoľko ovplyvní skutočný svet.
Ako sa chrániť
Vlády a sociálne siete sa aktívne snažia zastaviť šírenie falošných správ. Politickí predstavitelia zvažujú sa zavedenie opatrení na reguláciu a potrestanie webstránok, ktoré publikujú dezinformácie. Na sociálnych sieťach pribúdajú funkcie, ktoré umožňujú používateľom hlásiť falošné správy, a prijíma sa viac pracovníkov na pomoc pri odhaľovaní a riešení týchto správ.
Úspešnosť falošných správ sa však začína a končí pri vzdelaných používateľoch. Je potrebné poznať
psychológiu falošných správ – ako tieto kampane fungujú a ako sú schopné presvedčiť ľudí. Uvedomenie si týchto techník umožní čitateľom, aby im odolali. Aj jednotlivci môžu podniknúť kroky na zmiernenie pôsobenia falošných správ. Štúdia Trend Micro uvádza niektoré znaky, ktoré používateľom pomôžu identifikovať falošné správy:
- Zveličené titulky a clickbait
- Podozrivé domény webových stránok, ktoré vylučujú legitímne spravodajské médiá
- Chyby v obsahu a podozrivý dizajn webových stránok
- Očividne upravované fotografie a obrázky
- Chýbajúce údaje o čase zverejnenia (publishing timestamps)
- Chýbajúce informácie o autorovi, zdrojoch alebo použitých údajoch
Celú štúdiu o falošných správach a o tom, ako sú spojené s nárastom počítačovej kriminality, nájdete na tomto odkaze.
