Názor Michala Reitera
Som fanúšik Star Treku a tam sa hojne využívalo ovládanie hlasom. Dokonca bolo veľmi dôležité v prípade potreby odoprieť prístup nielen na dotykový ovládací panel, ale zrušiť aj hlasové povely členov posádky. O hlasovom rozpoznávaní sa hovorilo už pri procesore Pentium III. Vraj poskytoval dostatočný výkon. Možno áno, no bolo treba nás rozpoznať. Každý máme nejaké špecifiká v tom, ako vyslovujeme niektoré slová. Ak to má byť pohodlné a v reálnom čase, je treba ešte väčšiu výpočtovú silu. Takú, aby rozpoznanie netrvalo 5 sekúnd, ale zlomok tejto hodnoty. Tá doba je už pomaly tu, teraz sa podľa mňa viac zameriavame na to, aby to bolo praktické.
Ako uvádza vedľa Roman, práve zmena hlasitosti na TV je skôr takým vtipným pokusom, ako reálnou možnosťou. Je to budúcnosť a teším sa na ňu. Množstvo myšlienok, ktoré si potrebujem poznačiť, už nebudem musieť rýchlo písať na smartfóne, kým ich nezabudnem. Aj dnes môžem poznámku nadiktovať, ale nie vždy je rozpoznávanie také presné, ako by som si želal.
Ja sa aktuálne stretávam s akýmsi pocitom nedôvery. Nechcem, aby Amazon vedel, kedy som si rozsvietil, kedy som zapol reproduktor a na čo všetko som sa asistenta pýtal. Zaujímavé ale je, že keď otázky napíšem do Googlu, cítim sa „bezpečnejšie“. Poznáte tieto pocity a nedôveru v niečo nové. Občas si len stačí uvedomiť, že je to prakticky to isté, len spôsob sa zmenil. Hoci princíp ovládania vecí hlasom ešte viac uberá z nášho súkromia.
Najväčším problémom u nás je zatiaľ náš jazyk. Slovenčina nie je taká podporovaná ako angličtina, či ďalších 5 (slovom „päť“ 😊 ) svetových jazykov. Skúšal som viac asistentov a zaťal som sa, že vydržím. Trvalo mi to asi 30 minút. Tu sú moje dôvody. Nechcem sa dohadovať s asistentom a baviť sa s ním ako s malým deckom, nech vytvorí udalosť, nech ju pomenuje, nech nastaví čas a ešte na záver to doklepnúť tým, že áno, už keď som s tebou zabil dve minúty, chcel by som to uložiť do kalendára. Nebudem diktovať súkromnú poznámku, SMS alebo email na ulici, v čakárni, ale ani v práci. Písanie dotykom tak skoro nevymizne.
Mišov verdikt
Myslím si, že hlasové ovládanie bude stále len doplnkom. Keď na to bude priestor, budeme veci diktovať. To platí nielen pre poznámky, ale aj pre ovládanie zariadení. Čakám na to, kedy sa bude dať viesť s asistentom dialóg a nie ho zakaždým oslovovať. Hlasové ovládanie je tu a je riešením pre postihnutých ľudí. Tí majú život zase o niečo ľahší a pokojne zopakujú príkaz na vypnutie reproduktora alebo svetla aj dva či trikrát, pretože nemôžu vstať alebo je to pre nich naozaj problém.
Názor Romana Kadleca
Ovládanie hlasom je skvelý koncept, pretože hlas predstavuje najprirodzenejší spôsob interakcie pre človeka. Ste doma alebo v práci a máte nejakú otázku alebo potrebujete pomôcť? Pokiaľ je niekto pri vás, obvykle ho oslovíte priamo a neposielate mu email alebo správu. Česť výnimkám.
A práve tento fakt používajú výrobcovia zariadení ako základný argument. Keď budete mať pri sebe televízor s hlasovým ovládaním alebo reproduktor so zabudovanou virtuálnou asistentkou, určite to využijete. Ibaže nie.
Hlasové ovládanie tu bolo už v minulosti a častokrát bolo samoúčelné. Načo hovoriť televízoru, aby zvýšil hlasitosť, zvýšil hlasitosť, zvýšil hlasitosť a ešte raz zvýšil hlasitosť, keď to môžete spraviť oveľa rýchlejšie pomocou diaľkového ovládača? Alebo prečo hovoriť inteligentnému reproduktoru, aby zhasol svetlá v obývacej izbe a rozsvietil v spálni? Chvíľku je to sranda, dobre sa to ukazuje aj známym, ale pravdepodobne vás to po chvíli prestane baviť a nebudete to využívať ako primárny spôsob ovládania. Ako záložné riešenie to však môže fungovať skvelo. Napr. ak máte ruky práve od farby a nechcete si umazať diaľkový ovládač.
Hlasové ovládanie je výborné v špecifických prípadoch, ako je ovládanie vozidla, keď nie je vhodné používať iný spôsob interakcie. A funguje to aj skvelo, aspoň kým si Mercedes nepomýli váš povel „kávičku“ s „babičkou“ ako sa to stalo Ondrejovi pri jeho teste. Ale to už predbiehame do budúcnosti.
Hlavný problém hlasového ovládania u nás spočíva v tom, že Slovensko je malá krajina, a tak sa slovenčina nachádza na chvoste zoznamov jazykov, ktoré budú technologickí giganti integrovať do svojich virtuálnych asistentov. Aktuálne sa tak môžete rozprávať s pokročilými virtuálnymi asistentmi v angličtine alebo nemčine, čo znižuje využiteľnosť technológie na špecifický segment používateľov.
Romanov verdikt
Hlasové ovládanie má svoje výhody, ale používať ho samoúčelne, lebo je to cool, je trochu zbytočné. Prínos technológie si viem predstaviť na takej úrovni, že by som sa s virtuálnym asistentom rozprával rovnakým spôsobom ako s bežným človekom a vedel by mi odpovedať aj na moje zvedavé otázky – nemusel by som teda ja hľadať informácie cez vyhľadávač. Nejakú dobu však ešte potrvá, kým budú asistenti vedieť hovoriť po slovensky a dávať mi skutočne relevantné odpovede. A na otázku tohto duelu odpovedám, že nie, naozaj nechcem meniť farbu svetla hlasovými povelmi.
Na článku spolupracoval Roman Kadlec.
