Z pohľadu vyhliadok ekonomickej výkonnosti je Slovensko v konkurencii 180 krajín sveta na 47. mieste.
Z krajín V4 sme sa síce v celkovom rebríčku umiestnili poslední, ale zaznamenali sme najväčší posun smerom vpred. V medziročnom porovnaní to bolo až o 11 priečok. Našou najslabšou stránkou je pilier ľudský kapitál, ktorý berie do úvahy najmä úroveň a systém vzdelávania. Najvýraznejšie zlepšenie sme zaznamenali v pilieri infraštruktúra. Tieto zistenia vyplynuli z výsledkov štúdie KPMG UK The Growth Promise Indicator 2019.
Naše celkové skóre sa podľa tohto reportu medziročne zlepšilo z 5,04 na 5,90 z 10 možných. Za najsilnejšiu stránku Slovenska považujú autori štúdie otvorenosť ekonomiky, kde sme dosiahli skóre 8,72 bodu. Tento pilier berie do úvahy ukazovatele ako priame zahraničné investíciie a celkový obchod krajiny. Najvýraznejšie zlepšenie sme zaznamenali v pilieri infraštruktúra – takmer o 2 celé body. Z minuloročných 4,65 sme aktuálne na úrovni 6,50 bodu.
Naopak najnižšie skóre sme opäť zaznamenali v pilieri ľudských zdrojov, do ktorého sa započítavajú faktory ako pomer ľudí so základným, stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, výsledky vedomostných testov a priemerná dĺžka života. Z možných 10 bodov Slovensko dosiahlo 5,14 bodu. Oproti minulému roku sme však aj v tomto pilieri zaznamenali výrazné zlepšenie. V roku 2018 sme totiž v tomto pilieri skórovali na úrovni podpriemerných 3,66 bodu.
Na vrchole celkového rebríčka sa umiestnilo Švajčiarsko, pričom európske krajiny obsadili až štyri miesta v prvej päťke. Jedinou krajinou, ktorá prelomila dominanciu štátov zo starého kontinentu je Singapúr na treťom mieste. Zo susedných krajín sa najvyššie umiestnilo Rakúsko na 19-tej priečke. Českej republike patrí 27. pozícia, Poľsko sa umiestnilo na 37. mieste a Maďarsko na 43. pozícii. Podrobnejšie výsledky za spomínané krajiny sú v tabuľke nižšie.
„ Mnoho krajín stále zaostáva v dôležitých ukazovateľoch, ako napríklad transparentnosť politiky a kvalita regulácií. Práve zlepšenie v týchto oblastiach môžu viesť k širším zmenám, ktoré sú základom budúceho rastu krajiny,“ uzatvára Yael Selfin, hlavná ekonómka KPMG vo Veľkej Británii a autorka štúdie.
Tab. 1 – Výber z celkového rebríčka – SR a susedné štáty
| Umiestnenie v rebríčku (posun oproti 2018) | Krajina | Celkové skóre
| Makro-ekonomická stabilita
| Otvorenosť ekonomiky
| Infraštruktúra
| Sila verejných inštitúcií | Ľudský kapitál |
| 19. (+0) | Rakúsko | 7,45 | 4,74 | 5,68 | 7,36 | 7,88 | 7,83 |
| 28. (- 1) | Česko | 6,94 | 7,21 | 8,95 | 7,00 | 6,35 | 7,43 |
| 35. (+2) | Poľsko | 6,21 | 6,20 | 5,69 | 6,53 | 5,29 | 7,71 |
| 38. (+5) | Maďarsko | 6,11 | 4,88 | 8,89 | 6,66 | 5,03 | 7,04 |
| 47 (+11) | Slovensko | 5,90 | 6,15 | 8,72 | 6,50 | 5,46 | 5,14 |
O štúdii
Štúdia The Growth Promise Indicator (“GPI”) pokrýva 180 krajín a od roku 1997 sleduje ich výkonnosť ekonomiky na základe relevantných akademických štúdií a výsledkov biznis prieskumov. Dvadsaťšesť indikátorov je rozdelených do piatich kľúčových pilierov. Každý pilier bol vypočítaný v rozmedzí od 0-10 z hodnoty príslušnej premennej.
Konkrétne sa posudzovala:
- 1) Makroekonomická stabilita – vrátane miery vládneho deficitu a štátneho dlhu,
- 2) Otvorenosť ekonomiky – vrátane prílevu priamych zahraničných investícií a výkonnosti obchodu,
- 3) Kvalita infraštruktúry – zahŕňa od prepravy cez technológie až po dostupnosť finančných služieb,
- 4) Ľudský kapitál – berie do úvahy priemernú dĺžku života a úroveň vzdelávania,
- 5) Kvalita verejných inštitúcií – vrátane kvality regulácie, transparentnosti a efektívnosti využívania verejných financií, obchodné právo a nezávislosť súdnictva.
