Uff, tak toto sa mi ešte nestalo. Za posledných 10 dní som bol na troch služobných cestách, letel som siedmymi lietadlami a doma som bol jeden deň. Nie, toto nie je chvastanie sa. Kto to zažil vie, že je to unavujúce, časovo veľmi náročne a aj dosť nepohodlné. Uznávam, že je to zaujímavé pri spoznávaní nových krajín a kultúr, len ja som už počas svojej kariéry toho videl a zažil celom dosť.
Všetko začalo predstavením nových produktov Panasonicu vo Frankfurte. Videli sme hlavne novinky z oblasti televízorov (všetky vyrobené v ČR). Vo Frankfurte prvý deň pršalo tak, že viac už asi nemohlo a mesto som tak videl len z okna autobusu smerom na večeru.
Cestou naspäť z večere som si vybral úplne prvý autobusový spoj, vodič pri trase do môjho hotela navštívil ešte tri ďalšie v úplne inej časti tohto veľkomesta. Na izbu som sa tak dostal tesne pred polnocou. Plavky som si bral zbytočne, jednak som nemal čas a navyše hotel nemal žiadny bazén ani saunu. Ale zase mal obrovskú výhodu, že bol v strede mesta a to celkom blízko pri mieste, kde Panasonic svoje produkty ukazoval. Keď už všetci novinári z prezentácie odišli, mohol som si urobiť videá a fotografie bez rušenia a potom pohodlne prejsť do hotela, keď mi to najviac vyhovovalo.
Druhý deň bolo vo Franfurte krásne slniečko, tak som si aj pozrel toto finančné centrum. Sú tu mrakodrapy ako v USA, mesto má atmosféru, ale je také nemecky chladné. OK, prišiel som domov a jeden deň prežil na Slovensku. Cez deň boli dve tlačovky, mal som aj poobednú prednášku o trendoch v IT na Profesia Days a na ďalší deň ráno som odletel úplne prvým spojom do Bruselu s ČSOB.
Stretávku v Bratislave sme mali o 4 hodine. Som už tak trochu zvyknutý na, pre novinára, netradičný čas z Telerána na Markíze a už som na sebe zistil, že je skoro jedno či vstanem o 4 alebo o 6 hodine. Jednoducho, horšie sa už cítiť nemôžem 🙂
Tak a sme teda v Bruseli, v centrále jednej z najväčších európskych bánk KBC. Mamutí priestor v zaujímavej časti tejto európskej centrály bol niečo ako zámok s viacerými krídlami. Ako prvé sme nakukli do miestnosti analytikov, ktorí sedeli za počítačmi a „vyrábali“ peniaze. Sústredene sledovali trhy a udalosti a podľa toho radili klientom, kam investovať. Pod klávesnicou a myšou mali celý svet, prevádzka tu beží 24 hodín. Veď svet je guľatý, stále sa niečo stane a to treba využiť. Všetko je prepojené cez počítače medzi sebou, oneskoriť sa pri analýze o minútu môže znamenať stratiť aj milióny. Vyhráva len ten, kto je prvý.
Počas dňa boli prezentácie, ktorým som rozumel povedzme tak trochu. Bol som jediný IT novinár, všetci ostatní novinári boli finanční odborníci pracujúci vo svojom odbore celé roky. Pochopil som, že je to trh o tom, že treba peniaze požičiavať. Čím viac zrealizovaných pôžičiek, tým lepšie. Nie je mi presne jasné, aký to bude mať koniec, teda keď budú mať všetci požičané od všetkých, ale našťastie, mojou špecializáciou je IT. Tak či onak, moje vedomosti o finančníctve sa za 8 hodín počas prezentácií zvýšili asi trojnásobne. Ale mal som k dispozícii aj špecialistu presne na oblasť IT a bezpečnosti internetového bankovníctva. Teší ma, že ľudia v bruselskej pobočke si dobre všímajú vývoj na Slovensku a ČSOB Smartbanking vidia ako inšpiratívny.
Druhý deň sme boli v meste Gent, čo je fakt malebné historické mestečko, taká študentská metropola. Bol som aj ochutnať svetovo známe belgické pivo. No, za cenu okolo 5 Eur za malé pivo je to taký nezabudnuteľný zážitok a osobne si myslím, že tanková Plzeň je ešte o generáciu lepšia, ale vyskúšať treba všetko.
OK, večerný let v piatok domov a pokračujeme ďalej. V sobotu ráno som odletel tento raz do katalánskej metropoly, do Barcelony. Je dobre byť tu už v sobotu, v nedeľu sú už od rána novinárske akcie a letecké spojenie Viedeň-Barcelona nie je také časté, aby bolo z čoho vyberať.
Čas na MWC beží neskutočne rýchlo, akcie v nedeľu sa neodohrávajú na výstavisku, ale kade-tade po celom meste. Tu sa teda prezeraniu mesta nevyhnete, no je to skôr o hľadaní správnej cesty na mobile s ešte stále nie celkom lacnými roamingovými dátami. Deň počas výstavy prebehne ako minúta, robil som pritom priemerne tak 20 000 krokov denne, čo je pre organizmus fajn.
Chodiť z tlačovky na tlačovku je samé o sebe dosť náročne, tlačiť sa s ostatnými novinármi a zápasiť o najlepšie živé fotografie či video je tiež zážitok. No a pritom je fajn aj niečo napísať, ihneď zverejniť ako sa to v dnešnom on-line svete už aj čaká. A najlepšie na všetkých možných sociálnych sieťach. Našťastie sme boli v Barcelone s Romanom Kadlecom dvaja z redakcie a Mišo Reiter poctivo všetko doma spracovával. Boli ste tak spolu s nami na tlačovkách v štýle Minúta po minúte. Len ten čas nejako rýchlo beží. Čo pritom nestihnete cez deň, dobiehate večer. K tomu treba pripočítať aj to, že oficiálne večere trvajú v Barcelone tak do polnoci. Takže potom ťaháte tak do druhej do rána a ak chcete mať fotky bez ľudí z výstaviska, treba byť na mieste najneskôr o 8 ráno. A to doprava v Barcelone metrom zaberie hodinu, na spánok vám so šťastím ostávajú 4 hodiny. To už pre organizmus nie je až také super.
Cestou späť sme to zobrali skratkou Barcelona-Brusel-Viedeň, takže to je pol dňa cestovania. Ale všetko prebehlo v poriadku, dokonca nás batožina vo Viedni čakala na páse. Teraz ostáva tie tony informácií dobre spracovať, postrihať videá a preložiť vám všetko v čo najzrozumiteľnejšej podobe a to veľmi rýchlo.
Určite sa nesťažujem, veď robím presne to, čo som si vybral a chcem to robiť aj naďalej. A že to robíme v redakcii touchIT dobre, svedčia aj čísla čítanosti. Sme radi, že ste si za tak krátku dobu našli cestu k nášmu novému serveru a môžem vám sľúbiť, že našou prioritou je zverejňovať predovšetkým pôvodné články s dobrým multimediálnym pokrytím. Ostaňte nám verní! Celkovo som ale strašne rád, že som konečne doma. Spal som vo vlastnej posteli a jedol veci, na ktoré som zvyknutý a mal svoj komfort. Doma je len doma.
Foto na tejto stránke: autor, Zuzana Eliášová, ČSOB, Roman Calík, Techbox.sk, Michal Chabada, MôjAndroid.sk