Aby ľudia neprišli o svoje investície, odporúčajú odborníci zmeniť stratégiu. Kým v období konjunktúry nabádali k odvážnejšiemu správaniu, dnes hovoria o presune úspor do konzervatívnejších fondov.
Spomínate si na leto 2008, kedy slovenské automobilky boli nútené organizovať autobusy pre robotníkov z Rumunska, pretože na domácom trhu ich jednoducho nevedeli nájsť? Takúto paralelu s hospodárskou a finančnou krízou spred jedenástich rokov ponúka ekonóm Vladimír Vaňo, keď hovorí o nadchádzajúcej recesii slovenskej ekonomiky.
Aj dnes je rekordne nízka nezamestnanosť, ktorá nedovoľuje firmám ďalej expandovať aj pre nedostatok nových pracovníkov.
Na slovo recesia si podľa neho treba zvyknúť. „Je to prirodzená súčasť hospodárskeho cyklu, spolu s konjunktúrou, teda obdobím expanzie,“ vysvetľuje. Pritom dlhé obdobie expanzie, ktoré teraz zažívame tiež nie je úplne žiadúce.
„Okrem priaznivých prínosov ako je rast blahobytu sa spája nevyhnutne aj s postupnou kumuláciou makroekonomických nerovnováh, ako aj nerovnováh na trhoch s aktívami, najmä na realitných a akciových trhoch,“ hovorí Vladimír Vaňo s tým, že obdobie hospodárskeho oslabenia pomáha tieto nezdravé nerovnováhy odbúrať.
Čo môže krízu ešte zhoršiť?
Okrem týchto všeobecných dôvodov môže prispieť k prehĺbeniu nastupujúcej recesie aj obchodná vojna medzi USA a Čínou, Európou a Čínou, možný tvrdý Brexit, už dlhšie trvajúce ochladenie priemyslu, najmä automobilového. „Najnovšie sa k týmto rizikám pridala aj hrozba potenciálneho ropného šoku,“ vymenúva Vladimír Vaňo.
Aj bez týchto faktorov sa očakáva výrazné spomalenie hospodárskeho rastu. Spomenuté neekonomické riziká však môžu vývoj krízy nečakane zhoršiť.
Ekonomické spomaľovanie už odborníci vidia dlhšiu dobu aj na finančných trhoch. Podľa Martina Kaňu, generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky sa ukazuje na predstihových indikátoroch ekonomickej aktivity.
„Rovnako tak ju vnímajú aj centrálne banky, ktoré otočili menovú politiku z postupného uťahovania na opätovné uvoľňovanie,“ vysvetľuje Martin Kaňa.
Pozor na riziko
Upozorňuje, aby ľudia, ktorí investujú vo fondoch, či sporitelia v druhom pilieri nezačali panikáriť. „Panika a zbrklé rozhodnutia nie sú nikdy dobrým prístupom k investovaniu.“
Svoje úspory môžu sporitelia chrániť dvomi spôsobmi. Buď výberom konzervatívnych investícií ako sú dlhopisy a reality, alebo pravidelným investovaním do aktívne riadených fondov. V druhom pilieri jednoznačne odporúča presunúť už nasporený majetok do dlhopisových alebo aktívne riadených akciových fondov. Svojich klientov, ktorí majú úspory na dôchodok v indexovom fonde, už DSS Poštovej banky upozornila, že by mali zvážiť presun majetku do konzervatívnejších, respektíve aktíve riadených fondov.
„Akciový fond totiž naplno využíva flexibilitu svojej stratégie a nie je neustále zainvestovaný v akciových investíciách,“ konštatuje Martin Kaňa. Nové príspevky však odporúča ponechať v akciových či indexových fondoch.
