Poznáte ten pocit, ktorý sa dostaví, keď sa vylepšuje všetko ostatné, len to podstatné pre vás až tak nie? Super rýchle počítače, výrazný pokrok, CD média slúžiace konečne len ako podpivníky alebo mobilné telefóny s navigáciou. Som skutočne vďačný za pokrok. No niektoré veci pretrvávajú, iné zase nestarnú a to ostatné je tak zažraté, že nikto ani nedúfa v ich odstránenie.
Blikajúce kontrolky
V miestnosti, kde spíte by nemali byť žiadne blikajúce zariadenia. Ja dodávam, že ani v miestnosti, kde nespíte. Doby minulé a 80-tky patrili „fleecu“ a všetkému čo blikalo. Oboje tu máme aj dnes, možno v menšej miere, no stále s frekventovanou podobou, najmä ak ide o svet IT. Blikanie je skrátka „in“. Sú zariadenia, kde význam blikania LED chápeme. Router signalizuje činnosť na svojich portoch alebo zobrazuje aktiváciu jeho funkcií. Aj aj tak si vieme predstaviť menšie svetlo, ktoré by prenikalo plastovým výliskom a možno ak by neblikalo.
Notebooky prešli kus cesty a mnohí pochopili, že dióda HDD už nikoho nezaujíma. Všetci predsa vieme, prečo to tak dlho trvá. Postačí jedna LED ako signalizácia, že sa počítač zapol. Ultrabooky jednoznačne vedú a sú to stroje, kde sa výrobcovia rozhodli vzdať nepríjemností ako blikajúce LED. Pri ostatných typoch počítačoch sa situácia zlepšuje, no stále je tu veľa krokov, ktoré treba spraviť.
Za absolútny „fail“ považujem blikanie modrej LED diódy „akože Bluetooth“ na reproduktoroch. Spoľahlivo to vie rušiť, najmä ak blikanie zaregistrujete a snažíte sa naň nemyslieť a na reproduktor nepozerať. Po vzore „hneď teraz prestaňte myslieť na žltého slona“ všetci vieme, ako to dopadne.
Zvuky
Toto je kapitola sama o sebe. Windows 95 bol skvelý systém. Viem, mal veľa odporcov, ešte viac používateľov medzi nimi. No ak prechádzate z Commodore 64 na Pentium 133 MHz s Windows 95, lietajúce papieriky pri kopírovaní vás musia jednoznačne dostať. Stačilo pár dní s Winampom a pár nechutných „ding“ melódii pri každom kliknutí vedľa alebo zobrazenom hlásení. A bolo vybavené, odvtedy nepoužívam žiadny operačný systém so zvukovou súpravou. Jednak zvuky, ktoré produkuje, sú otravné a navyše vás budú rušiť pri filmoch alebo počúvaní hudby. Každopádne tlieskam zvukárom, verím, že na zvuky máme rovnaký názor a aj oni ich majú vypnuté.
Občas sa stalo, že som akosi pozabudol vypnúť štartovací zvuk systému. Môžete byť hipster, típek ale aj tvrďák, no tento zvuk si v kupé vlaku radi odpustíte.
Špeciálna kategória sú mobilné telefóny. Tie „hlúpe“ zostali v reprodukcii zvukov mnoho rokov dozadu a rozhodne sa nechystajú na pokrok. Nervy trhajúci zvuk pri zapnutí alebo vypnutí telefónu sa nedá prehliadnuť. Keby telefón mohol, spácha samovraždu. Našťastie sa „majster zvukár“ dohodol s technikmi a toto zatiaľ nie je možné. A tak telefón aspoň dúfa, že ho nebudú každý večer vypínať a ráno zapínať. Zvuk pri pohybe v menu u väčšiny týchto telefónov netreba rozoberať. Môj obdiv všetkým, ktorí ho majú stále zapnutý.
Pri smartfónoch to nie je také zlé a závisí od výrobcu. Tí uvedomelejší chápu, že na úvodnej animácii svet nestojí. Niekde je použité logo, inde animácia alebo animácia plus zvukový sprievod. Dá sa to prežiť, avšak odkaz výrobcom: Ďakujeme, stačilo, stačí keď sa telefón zapne, nepotrebujeme okolo toho ďalší cirkus“.
Automatické aktualizácie nových chýb
V posledných dvoch rokoch sa rozmohli časté aktualizácie programov. Kým povedzme na definíciách antivírusových databáz nebolo čo pokaziť, ostatný svet programov je trochu iný. Každá menšia aktualizácia neraz pridáva novú číslovku verzie programu. Nikto sa neobťažuje vedieť, akú verziu Chrome používa. Problémom nie je ani tak číslovanie ako pridávanie nových chýb. Aj Murphy sa mýlil a tak každou opravenou chybou sa nezavedú dve ďalšie ale rozhodne viac. Vo výsledku sú programy rovnako náchylné na chyby, avšak treba dodať, hackeri o nich nevedia. Nové chyby sú tak rýchlo zanášané do programov, že exploity pri tomto tempe budú ťahať čoskoro za kratší koniec. Stačilo by spomaliť, uviesť aktualizácie raz za mesiac, možno ich viac premyslieť a otestovať. Ale na testing či už dobrovoľný alebo nedobrovoľný je tu predsa „end user“. Neplatí to len pre počítačové aplikácie ale aj pre tie mobilné. Dnes zaktualizujem kalendár, ktorý prináša nové funkcie, hneď na druhý deň vidím, že je aktualizácia pre tento kalendár dostupná znova. A čo nové? „Bug fixes“. Pokojne mohli vývojári appku testovať dlhšie a bez problémov by som si Drag&Drop a ďalšie funkcie počkal ešte týždeň, už ale aj s „bug fixes“ balíkom.
Notifikácie
Boli časy, kedy notifikácie v mobiloch na rôzne udalosti patrili k príjemnému spestreniu posedenia so známymi (každý chce byť dôležitý a telefón vedel ako vám pomastiť bruško 🙂 ) ale aj večeroch osamote pri filme z požičovne. To boli ale časy bez Facebooku, Twitteru a všelijakých messengerov. Na smartfóne mám vypnuté takmer všetky notifikácie. Bezpečne teda Gmail, emailový klient, Facebook, Twitter, Instagram a ďalšie. Telefón je vedľa mňa na stole takmer celý deň, keď nie je na stole je vo vrecku alebo v dlani. Zapínam displej presne podľa štatistík a to desiatky krát denne. Notifikácie sa tak pre mňa stali otravnou záležitosťou. Veľmi ťažko ale ešte stále chcem, aj po zrušení otroctva, aby bol otrokom môj telefón mne, nie ja jemu.
