Slováci sú v nakladaní s peniazmi stále konzervatívni, každý druhý Slovák si dvakrát premyslí, načo dá peniaze. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu Slovenskej sporiteľne, ktorý bol zameraný na zisťovanie finančnej situácie Slovákov. Z prieskumu vyplýva, že 40 % ľudí sa častokrát stane, že minú viac, ako pôvodne plánovali. Ide predovšetkým o ženy, ktoré podľahnú spontánnym nákupom v obchodoch.
„Ukazuje sa, že Slováci sú v nakladaní s peniazmi v medziročnom porovnaní zodpovednejší. Pribúda tých, ktorí majú nakladanie s financiami pod kontrolou. Až 86 percent Slovákov uviedlo, že detailne pozná svoju finančnú situáciu, iba tretina uviedla, že im peniaze občas pretečú medzi prstami, ani nevedia ako,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Vyše 40 % Slovákov si šetrí, aby si mohlo kúpiť nákladnejšie veci. Zaujímavosťou je, že nákladnejšie položky viackrát prehodnocujeme, pričom dve tretiny Slovákov uviedlo, že pri potravinách či oblečení už takí opatrní v míňaní veľmi nie sú. Ani nie polovica si napríklad robí mesačné plány výdavkov, iba malé percento je takých, ktorý si robia dlhodobejšie finančné plány. Podľa Statistic Brain Research Institute iba 9 % ľudí reálne aj zrealizuje svoje finančné plány. Medzi top tri plány v oblasti financií patria príkladnejšie hospodárenie s peniazmi či lepšie finančné rozhodnutia.
„Finančný plán by mal byť súčasťou každej slovenskej domácnosti. Dôležité je predtým aspoň 2 mesiace sledovať svoje výdavky a zapisovať si, na čo konkrétne sme minuli peniaze. Pravidelným odkladaním aj menších súm je možné vytvoriť si finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií alebo dlhodobejším sporením si pripraviť financie na konkrétne ciele ako vzdelanie detí, vylepšenie bývania a podobne,“ doplnila Buchláková.
Napríklad sporenie má oproti klasickým produktom na zhodnotenie peňazí, ako sú rôzne druhy termínovaných vkladov, výhodu v tom, že aj pomocou malých súm si klient dokáže nasporiť po určitej dobe na rezervu alebo splnenie potrieb či snov ako je dovolenka, nákup spotrebnej elektroniky, veci pre dieťa a podobne. Človek by si mal sporiť najmä v čase, keď je ekonomicky aktívny, teda v čase, keď si má z čoho odkladať. Suma by mala zodpovedať príjmu aj životnému štýlu človeka. Na vytvorenie rezervy či dôchodok by si mal človek odkladať minimálne 10 percent zo svojho čistého príjmu.
Podľa rôznych prieskumov trvá vybudovať si akýkoľvek návyk v priemere 21 dní. Niektoré štúdie uvádzajú, že v prípade finančných návykov je to aj viac ako 66 dní, čiže vyše dvoch mesiacov. Netreba preto zanechať svoje odhodlanie hneď na začiatku.
