Pandémia koronavírusu sa prejavuje aj na finančnom správaní Slovákov. Polovica opýtaných vo veku 18-60 rokov deklaruje, že v súvislosti s koronakrízou zmenila svoj prístup k financiám. Najčastejšie tak, že obmedzili svoje výdavky a začali míňať menej peňazí (33%). Ďalších 13% respondentov si začalo pravidelne sporiť, 6% začalo investovať vo fondoch a rovnako 6% si zrušilo nejaký typ poistenia. O odklad splátok požiadali 4% opýtaných a 3% uzatvorili životné alebo neživotné poistenie. Vyplýva to z prieskumu1 agentúry Focus, ktorý zrealizovala pre mBank.
Druhá polovica opýtaných nezaznamenala v súvislosti s pandémiou koronavírusu žiadnu zmenu. V porovnaní s výsledkami z roku 2020 je finančné správanie Slovákov podobné. Veľmi mierne sa znížil podiel tých, ktorí míňajú menej – z 37% na 33% a tých, ktorí si pravidelne sporia – z 15% na 13%.
Koronakríza negatívne ovplyvnila výšku osobného mesačného príjmu takmer tretine opýtaných (32%). O celý alebo takmer celý príjem prišlo 6% Slovákov, 8% prišlo o väčšinu svojho príjmu a takmer pätina (18%) uviedla, že prišla o menšiu časť svojho osobného mesačného príjmu.
Z výsledkov prieskumu vyplýva, že o svoj celý alebo takmer celý príjem prišli najmä tí, ktorí pochádzajú z nízkopríjmových domácností – odpovedala tak takmer pätina (19%) respondentov z domácností s čistým mesačným príjmom do 600 EUR a 13% opýtaných s čistým príjmom v domácnosti od 601 do 900 EUR. „To len poukazuje na fakt, že koronakríza má negatívny dopad najmä na tých, ktorí už pred jej začiatkom patrili k sociálne ohrozenejším, alebo horšie finančne zabezpečeným skupinám obyvateľstva. Preto by sa aj pomoc štátu mala adresne orientovať predovšetkým na tieto skupiny obyvateľov,“ konštatuje Martin Slosiarik, sociológ a riaditeľ agentúry Focus.
Pozitívnou správou je, že takmer dve tretiny Slovákov vo veku 18 až 60 rokov v súčasnosti disponujú finančnou rezervou (63%). Viac ako pätina (21%) opýtaných má vytvorenú finančnú rezervu vo výške približne jedného mesačného platu a približne ďalšia pätina (18%) vo výške dvoch až troch mesačných platov. Peniaze pre prípad núdze na úrovni štyroch až šiestich mesačných platov má odložené necelá desatina (9%) a 15% Slovákov má dokonca financie vo výške viac ako šiestich mesačných príjmov.
Naopak, viac ako tretina (37%) obyvateľov nemá odložené žiadne peniaze, čo môže byť pre nich ohrozujúce najmä v prípade náhleho výpadku príjmu. V porovnaní s rokom 2020 sa mierne znížil podiel tých, ktorí finančnou rezervou disponujú a to o 6% – zo 69% v roku 2020 na 63% v roku 2021. „Je veľmi dôležité, aby si pre prípady výpadkov príjmu ľudia tvorili finančnú rezervu. Našim klientom odporúčame myslieť aj na nepredvídateľné okolnosti a priebežne si aj napríklad s využitím nášho produktu mSporenie odkladať drobné sumy počas celého roka,“ hovorí Robert Chrištof, generálny riaditeľ mBank Slovensko.
Viac ako polovici (57%) respondentov pandémia príjem neovplyvnila a ostal približne rovnaký ako bol pred začiatkom koronakrízy. Viac ako desatina (11%) opýtaných uviedla, že sa jej príjem dokonca zvýšil. Oproti výsledkom z prieskumu z novembra 2020 sa znížil negatívny dopad koronakrízy na výšku mesačného príjmu opýtaných o 8% – zo 40% v roku 2020 na 32% v roku 2021.
