Skúste vymenovať nejaké prvočísla. Začnite 2, 3, 5, 7, 11, 13… hej, hej, hej. Počkajte! Nepreháňajte to. Ak budete takto pokračovať, za chvíľu porušíte zákon. Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.
Ako môže byť číslo vôbec nelegálne? Môže sa ním stať vtedy, ak nesie informáciu, respektíve jej reprezentáciu, ktorá je v rámci zákona niektorých alebo všetkých krajín nelegálna.
Možno si poviete, že je to úplný nezmysel, pretože v digitálnej dobe je možné prakticky akýkoľvek dokument či iné dáta ukázať v binárnej forme núl a jednotiek, čo je očividne číslo. Ak má napríklad PDF súbor s neautorizovanou kópiou knihy Harry Potter veľkosť 1 MB, šírite zhruba 8 miliónov dlhý rad čísiel 010100110101… atď.
V takomto prípade sa ale ťažko hovorí, že je nelegálne číslo ako také, pretože binárnu podobu máme s dátami akosi už spojenú. Možno si len poviete, že ide o zástup čísel, ktoré dohromady vytvárajú neautorizovanú kópiu diela, ale podobne ako sa nestane nelegálna abeceda, keď opíšete nejakú knihu, tak sa nestanú nelegálne ani tieto čísla. Tento konkrétny zhluk teda síce porušuje autorské právo, ale číslo nelegálne určite nie je, pretože koniec koncov reprezentuje aj právoplatný originál.
Prvých 200 prvočísiel v poradí je našťastie legálnych…
Čo ak ale číslo reprezentuje skutočnú nelegálnu informáciu ako takú? Ak ide napríklad o digitálnu fotografiu, obsahujúcu detskú pornografiu, nikto neobstojí s obhajobou, že je to len číslo a číslo nemôže byť nelegálne. Ide o dôsledok formulácií zákona, ktorý len v rámci celej definície posúvate nastoleným smerom. Toto číslo skrátka „je“ daná fotografia.
Môžete sa ohradiť, že takéto milióny jednotiek a núl aj tak nemajú v rámci bežnej reči význam a skrátka len iným spôsobom hovoríte to, že ide o nelegálne dáta a keďže dáta sú binárne, žiadny paradox nevzniká.
Čo ak ale dáme všetkému reálnejšiu podobu? Čo ak by nejaké konkrétne číslo nelegálnu informáciu reprezentovalo a pri tom by sa regulárne používalo na iné účely?
V tomto smere sú veľmi zaujímavým kandidátom práve veľké prvočísla. Tie sa totiž používajú denne po celom svete napríklad pri šifrovaní. Prvočíslo je bez zvyšku deliteľné len sebou samým a jednotkou, čo sa využíva napríklad pri populárnej RSA šifre. Pri nej sa vezmú dve náhodné prvočísla a vynásobia sa. Ide teda napríklad o 17 × 19, čo sa rovná 323. Násobenie čísiel je celkom triviálne a vždy dostaneme rovnaký výsledok. Ak však chceme získať z tohto výsledku pôvodné čísla (bez toho, aby sme ich poznali), ide o náročnú úlohu, ktorej náročnosť stúpa s veľkosťou čísiel. Tento výsledok tak môže byť verejným a môže slúžiť ako verejný kľúč šifry. Iba ten, kto pozná pôvodné čísla, správu rozšifruje.
Prelomenie šifry používajúcej takéto malé čísla je pravdaže hračka. Stačí ale ísť do vyšších hodnôt a čas prelomenia astronomicky narastá. Čím sú počítače výkonnejšie, tým väčšie čísla treba na ochranu používať. Okolo roku 2000 sa 309-miestne prvočísla (1024-bitový RSA kľúč) považovali za dostatočne bezpečné. Dnes je odporúčaný 2048-bitový kľúč, teda 617-miestne prvočísla.
Čo ak by nejaké takéto veľké prvočíslo reprezentovalo nelegálnu informáciu? Takéto číslo už poznáme. Odhalil ho 10. septembra 2001 Phil Carmody. Toto prvočíslo reprezentuje binárnu hodnotu plne funkčného programu deCSS, určeného na prekonanie ochranného systému DVD. V USA a iných krajinách je distribúcia a vôbec vlastníctvo takéhoto programu nelegálna. Prvočíslo v ktorom je tento program uložený je teda nelegálne de facto tiež. Ide o vôbec prvý príklad prvočísla reprezentujúceho netriviálny spustiteľný program (nie len zdrojový kód).
Zdrojový kód nelegálneho programu deCSS, ktorý je skompilovaný do spustiteľného súboru a je možné jeho hotovú podobu preložiť do prvočísla
Ak takýto program máte na počítači, podľa amerického Digital Millennium Copyright Act porušujete zákon. Zrejme vás neprekvapí, že ak ho pre svoju vlastnú ochranu „zazipujete“ alebo „zararujete“ do archívu, ktorý môžete následne rozbaliť, program sa tým zrazu legálny nestane. Takisto ak program vezmete, uložíte ho do prvočísla a následne ho preložíte späť do pôvodnej binárnej podoby, takisto to situáciu nezmení.
Kým ale nejaký konkrétny zhluk státisícov či miliónov jednotiek a núl zaberajúcich mnoho strán nikto priamo nepotrebuje (ZIP, RAR alebo rovno EXE), takže „nelegálnosť“ čísla je dosť abstraktná, tak veľké prvočíslo je bežne šírené a takisto používané v rámci rôznych operácií.
Inkriminované prvočíslo má 1811 číslic a je teda plne použiteľné pri šifrovaní napríklad v rámci digitálneho podpisu či inde. Môžeme to ale urobiť? Alebo je naozaj číslo navždy zakázané ako nelegálne?
4856507896573978293098418946942861377074420873513579240196520736 6869851340104723744696879743992611751097377770102744752804905883 1384037549709987909653955227011712157025974666993240226834596619 6060348517424977358468518855674570257125474999648219418465571008 4119086259716947970799152004866709975923596061320725973797993618 8606316914473588300245336972781813914797955513399949394882899846 9178361001825978901031601961835034344895687053845208538045842415 6548248893338047475871128339598968522325446084089711197712769412 0795862440547161321005006459820176961771809478113622002723448272 2493232595472346880029277764979061481298404283457201463489685471 6908235473783566197218622496943162271666393905543024156473292485 5248991225739466548627140482117138124388217717602984125524464744 5055834628144883356319027253195904392838737640739168912579240550 1562088978716337599910788708490815909754801928576845198859630532 3823490558092032999603234471140776019847163531161713078576084862 2363702835701049612595681846785965333100770179916146744725492728 3348691600064758591746278121269007351830924153010630289329566584 3662000800476778967984382090797619859493646309380586336721469695 9750279687712057249966669805614533820741203159337703099491527469 1835659376210222006812679827344576093802030447912277498091795593 8387121000588766689258448700470772552497060444652127130404321182 610103591186476662963858495087448497373476861420880529443
Číslo je peknou ukážkou toho, ako sa zákon niekedy môže skĺznuť na rôznych problematických definíciách. Nemyslite si pri tom, že o blokovanie rôznych čísiel sa rôzne združenia na ochranu autorských práv nesnažili.
Typickým príkladom je kľúč AACS v podobe hodnoty 09 F9 11 02 9D 74 E3 5B D8 41 56 C5 63 56 88 C0, ktorý sa používa na šifrovanie Blu-ray diskov. V roku 2007 sa ho pri odpočúvaní internej zbernice Blu-ray prehrávačov podarilo odchytiť členovi Doom9 fóra s prezývkou Arnezami. Tento kľúč je pri tom možné použiť na výrobu programov, ktoré odstránia ochranu proti kopírovaniu z každého Blu-ray disku.
V okamihu ako sa kľúč začal v roku 2007 objavovať na internete sa združenie stojace za vývojom tejto ochrany (podporené nahrávacími spoločnosťami), pustilo do boja proti jeho šíreniu. Veľké stránky ktoré ho zverejnili boli vyzvané na okamžité odstránenie článkov, ktoré ho obsahovali a takisto bolo striktne žiadané zmazanie všetkých komentárov, ktoré reťazec spomenuli.
Vlajka, ktorej farby reprezentujú dešifrovací kľúč Blu-ray
Bolo však už neskoro. Svojou reakciou vyvolali internetový streisand efekt, čo znamenalo, že tempo šírenia informácie doslova explodovalo. Ľudia ho písali nielen všade možne po internete ale aj vytvárali jeho reprezentácie v podobe tetovaní, básničiek či potlače na tričká. Objavil sa takisto koncept vlajky za slobodu slova, ktorého farby #09F911 #029D74 #E35BD8 #4156C5 #635688, reťazec plne reprezentovali.
Aký máte názor vy? Spôsobuje podľa vás už len videnie, skopírovanie alebo uloženie uvedeného prvočísla s programom deCSS porušenie zákona?
Trochu príbuzným experimentom, kde sa zaužívané definície ochrancov autorských práv ženú do extrémov je zariadenie Kopimashin.
Celkom určite ste už počuli o aktivitách nahrávacích spoločností, ktoré žalovali používateľov za sťahovanie hudby či iných súborov, pričom na vyčíslenie škody používali formulku, pri ktorej každá kópia znamenala spôsobenie finančnej škody. Všetko bez toho, aby sa zaoberali tým, či dané súbory boli naozaj použité a či by si vlastne daná osoba skladby inak kúpila. Namiesto vhodnejšieho prirovnania s neoprávneným použitím služby (typicky jazda na čierno v autobuse), pri ktorej sa „čierny pasažier“ neprávanom obohatí bez toho, aby spôsobil prevádzkovateľovi priamu a vyčísliteľnú škodu, sa kopírovanie stále celkom nesprávne prirovnáva k fyzickej krádeži.
Absurditu tohto pohľadu na vec ukazuje práve zariadenie Kopimashin (stroj na kopírovanie), ktorý vytvoril bývalý hovorca Pirate Bay Peter Sunde. Jeho základom je mini počítač Raspberry Pi, LCD display a triviálny program, ktorý každú sekundu vytvára sto kópií pesničky Crazy (šialený) od Gnarls Barkley. To znamená, že tento strojček spôsobí nahrávaciemu priemyslu (na základe ich bežne používaných výpočtov) straty 10 miliónov dolárov denne.
Zariadenie nemá žiadne permanentné úložisko, takže sa kópie skladby neustále prepisujú v operačnej pamäti. Možno si poviete, že je to úplný nezmysel, veď koniec koncov, tá pesnička sa po každom skopírovaní zmaže, takže len ťažko môže spôsobiť nejakú škodu.
O to ale presne ide. Na to aby ste porušili zákon, stačí aby ste si pesničku stiahli napríklad prostredníctvom BitTorrentu či akokoľvek inak. Ak je vám takéto stiahnutie na súde dokázané, darmo sa budete hájiť tým, že je pesnička zmazaná a že ste ju ani nepočúvali.
O tom by mohla rozprávať Američanka Jammie Thomas-Rasset, ktorá bola v roku 2005 obžalovaná za stiahnutie 24 skladieb z P2P siete KaZaA. Keď k nej ochranný zväz RIAA poslal vyšetrovateľov, na jej pevnom disku sa P2P program ani skladby nenašli. Pri obnove zamazaných dát sa však ukázalo, že dané súbory tam v minulosti boli, čo plne postačilo.
Jammie Thomas-Rasset
Prvotná žaloba požadovala odškodnenie 1,9 milióna dolárov. V odvolacom procese bola suma znížená na 54 000, pri ďalšom odvolaní zvýšená na 1,5 milióna a napokon pri poslednom kole procesu, ktorý skončil až v roku 2012, sa suma zastavila na 222 000 dolároch. To je 9250 dolárov za jednu skladbu (žene bola naúčtovaná nielen jej kópia, ale aj kópie, ktoré si od nej stiahli iní ľudia v rámci siete).
RIAA na začiatku 21-storočia zažalovala viac ako 18 000 ľudí, podieľajúcich sa na bežnom zdieľaní, ale rýchlo prišla na to, že ide o veľmi neefektívny postup, ktorý navyše spôsobuje veľmi negatívnu publicitu. Dnes sa teda organizácie zameriavajú predovšetkým na boj so samotnými poskytovateľmi stránok a programov a nie jednotlivcami, ktorí ich pasívne používajú.
Nelegálne prvočísla a stroje na spôsobovanie škody miliónov dolárov denne sú peknou ukážkou toho, že pri definíciách toho čo je zákonné a nezákonné nemôžeme byť lajdácki, aj keď by sa to mnohým združeniam páčilo.
Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak každú nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.
