Prieskum spoločnosti Seyfor potvrdzuje, že nástroje umelej inteligencie si vo firmách nachádzajú svoje miesto.
Na slovenskom trhu sú implementované v 15 percentách dopytovaných firiem a v tretine z nich ich plánujú začleniť do firemných procesov. Podľa IT odborníka je umelá inteligencia jedným z najväčších “game-changerov” súčasnosti. Je názoru, že umelá inteligencia prácu ľuďom brať nebude. Bude skôr vyžadovať nový typ odborníkov, ktorí s ňou budú vedieť profesionálne pracovať.
Spoločnosť Seyfor patrí k európsky významným dodávateľom biznisových informačných a komunikačných riešení. Aj Seyfor reflektuje na trend umelej inteligencie (AI), ktorú implementuje do svojich riešení. Zakladateľ a CEO spoločnosti Seyfor, Martin Cígler, hovorí, že AI je jedným z najväčších “game-changerov” v dejinách ľudstva: „Umelá inteligencia nie je len budúcnosťou technológií, je to súčasnosť, ktorá pretvára spôsob, akým riešime zložité problémy. Pomocou AI spracúvame a využívame informácie, pričom prekračujeme hranice výpočtov a rozširujeme neobmedzený potenciál spolupráce človeka a technológie.“
Názory na AI a ChatGPT, jazykový model generujúci odpovede na rôzne otázky, mapoval aj nedávny prieskum* spoločnosti Seyfor medzi IT odborníkmi v Slovenskej a Českej republike. Oba pojmy IT odborníci už dobre poznajú. V oboch krajinách sa s nimi stretla drvivá väčšina opýtaných (89 percent SR, 88 percent ČR).
IT odborníci dosiaľ využili ChatGPT na vyhľadávanie informácií na rôzne témy (41,2 percent SR, 36,8 percent ČR), nasleduje vyhľadávanie všeobecných informácií (37,2 percent SR, 36,5 percent ČR) a tvorba kreatívneho obsahu (24,9 percent SR, 21,9 percent ČR). V oboch krajinách bolo využitie AI pre respondentov užitočné (94 percent SR, 90 percent ČR).
Umelá inteligencia prácu nezoberie. Bude to v každom ohľade konkurenčná výhoda
Najväčšie uplatnenie AI vidia respondenti v ich firme v IT oblasti (35 percent SR, 46,9 percent ČR), v marketingu (45,2 percent SR, 39,7 percent ČR), v obchode (30,9 percent SR, 28,3 percent ČR), ale i pri výskume (19,3 percent SR, 24,8 percent ČR) a vývoji produktov (23,6 percent SR, 19,5 percent ČR).
Opýtaní si myslia, že umelá inteligencia bude v budúcnosti prínosom hlavne v rýchlom spracovaní informácií, v zlepšovaní efektivity i vzťahov so zákazníkmi a v automatizácii procesov. M. Cígler súhlasí a dopĺňa: “Využívanie rôznych foriem AI bude mať pre firmy konkurenčnú výhodu. Dnes sa umelá inteligencia využíva na zvyšovanie efektivity naprieč rôznymi segmentmi. Vyžiada si to tiež množstvo nových odborníkov, ktorí budú musieť AI riešenia profesionálne obsluhovať.”
S umelou inteligenciou sa v súčasnosti spája aj častá úvaha, že zoberie ľuďom prácu. Podľa M. Cíglera sú tieto obavy zbytočné. „Na to, aby sme mohli využívať benefity umelej inteligencie, potrebujeme dobrých odborníkov. Ľudia, ktorí budú vedieť pracovať s umelou inteligenciou budú na trhu práce omnoho žiadanejší. Práve tí skôr zoberú prácu ľuďom, ktorí s ňou nebudú vedieť pracovať, resp. tým, ktorí sa nebudú chcieť s ňou učiť pracovať.“
Umelá inteligencia nie je len o vytváraní textového alebo grafického obsahu. Zamerať sa musíme aj na prácu s už existujúcim obrovským množstvom dát a tvoriť z nich zrozumiteľné informácie. „Zatiaľ menej známym víťazom je sémantické vyhľadávanie. Sémantika oproti známemu fulltextu nehľadá presnú zhodu, ale snaží sa chápať ako zdrojové informácie či dáta, tak aj položenú otázku. Vďaka veľkým jazykovým modelom sme následne schopní zamestnancom pripraviť smernice či interné nariadenia v sumarizovanej a zrozumiteľnejšej podobe ako doposiaľ, napríklad pomocou chatbotov či len šikovnejším aktuálnym vyhľadávaním,” dodáva Lukáš Gross, BDM Seyfor.
Bezpečnostné obavy sú na mieste. AI ošetrí aj európska legislatíva
Aj keď sú v súvislosti s IT technológiami bežnejšie obavy, v prípade AI majú odborníci skôr opačný názor a tejto inovácii verí zhodne v oboch krajinách 52 percent opýtaných. M. Cígler však podčiarkuje, že technológie sú čoraz sofistikovanejšie, čím sa úmerne zvyšujú aj riziká a možnosti ich zneužitia. “Paradoxne, hackerom AI umožňuje vývoj pokročilejších kybernetických útokov. Na zmiernenie bezpečnostných rizík musia organizácie vyvinúť najlepšie postupy pre bezpečný vývoj a nasadenie AI a vytvoriť globálne normy, ktoré nás budú chrániť pred bezpečnostnými hrozbami od umelej inteligencie,“ hovorí M. Cígler.
Používanie AI bude ošetrovať aj legislatíva EÚ. Zákon o AI je jedným z troch, ktorým EÚ bude regulovať digitálne technológie a trh. Legislatíva kategorizuje aplikácie AI podľa miery rizika. Niektoré budú na území EÚ zakázané, iné budú pri používaní podliehať prísnym pravidlám. Za zistené porušenia môžu firmy a poskytovatelia systémov zaplatiť pokuty až do výšky niekoľko desiatok miliónov eur.
Vo využívaní AI vedú severské štáty. V4 je zatiaľ na chvoste
AI má vo firmách dvere otvorené. Viaceré z dopytovaných už využívajú technológie na báze umelej inteligencie (15 percent SR, 13,3 percent ČR) a v takmer tretine z nich ich plánujú začleniť do firemných procesov (36,5 percent SR, 27,5 percent ČR). Celoslovenský priemer je však podľa dát Eurostatu nižší a umelú inteligenciu využívalo v roku 2021 len 5,2 percent firiem. V Čechách to bolo 4,5 percent, v Maďarsku 3 percentá a v Poľsku len 2,9 percent firiem. Za rok 2023 sa predbežná štatistika pre Slovensko pohybuje na úrovni 7 percent. Lídrami vo využívaní AI v rámci EÚ sú severské štáty.
Dnes sú nástroje umelej inteligencie vo veľkej miere využívané v marketingu alebo IT. Podľa M. Cíglera bude mať umelá inteligencia v budúcnosti zásadný vplyv na odvetvie zdravotníctva, financií, vo vzdelávaní a v systéme dopravy. Na záver dodáva: “Ľudia v celej spoločnosti pocítia zvýšenie tempa spolupráce s veľkými inštitúciami. Každá firma bude nútená implementovať AI do svojich procesov a aktivít zameraných na verejnosť a spotrebiteľov.“
ZDROJE:
*Prieskum MNForce pre spoločnosť Seyfor realizovaný v septembri 2023 v Českej a Slovenskej republike Respondenti (425 z Českej republiky a 337 zo Slovenska) boli z IT sektora.
**EUROSTAT: Artificial intelligence by NACE
