Rumunsko, ako som si ho nepamätal

Začalo to jednoducho. Niekedy v júni som bol na služobnej ceste v maďarskom Debrecíne, kde BMW postavilo jednu zo svojich najmodernejších fabrík.

Pridajte si TOUCHIT.sk ako preferovaný zdroj informácií

Pridať

Tamojšia výroba ma naozaj zaujala, videl som naživo reálnu výrobu nového elektrického SUV BMW iX3. V továrni je všetko navrhnuté s dôrazom na efektivitu a ekológiu. Do Debrecínu sme pritom cestovali štýlovo priamo na iX3, a tak som si mohol hneď vyskúšať toto auto na dlhej trati. Prekvapilo ma dojazdom, ale aj jazdnými vlastnosťami. Importéra som tak požiadal o redakčný test tohto auta.

Chvíľu sa nič nedialo a potom mi zazvonil telefón. Či si nechcem iX3 vyskúšať v Rumunsku, a to na jednej horskej trati. A veru nie hocakej, ale na legendárnej horskej ceste Transfăgărășan. Tú som poznal z jednej časti britského televízneho programu Top Gear. Moderátor Jeremy Clarkson po jej absolvovaní vyhlásil, že Transfăgărășan je najlepšia cesta na svete. A to predtým patril tento titul horskému priechodu Stelvio v Taliansku.

Cesta bola tiež prezývaná Ceaușescovo bláznovstvo. Meno tohto bývalého vodcu Rumunska, Nicolaeho Ceaușesca ešte spomeniem. Skončil neslávne pred popravčou čatou v roku 1989.

Transfăgărășan som mal už napozeraný aj z ďalších motorkárskych videí. Už roky som si hovoril, že raz sa tam musím dostať. A zrazu stála táto príležitosť predo mnou. Odsunul som tak všetky ostatné plány a o pár dní som letel z Viedne do Bukurešti. Mal som ešte jeden dôvod, prečo som sa na túto cestu tešil. Rumunsko som totiž nenavštívil prvýkrát.

Prvý raz som tu bol ako 6-ročný chlapec. Bol som vtedy s rodičmi na dovolenke v známom letovisku Mamaia pri Constanți. Z celej dovolenky si vôbec nepamätám more ani pláž. Ale veľmi dobre si pamätám na jednu jedinú vec – mama mi ráno nemohla kúpiť mlieko. Vtedy som miloval kakao a zrazu som ho na raňajky nemal. V obchodoch vtedy prakticky nič nebolo. Žili sme tak kompletne z konzerv a potravín, ktoré sme si priniesli z domu. Vtedy to bolo bežné, a to sme nemali žiadnu chladničku v aute. Vlastne ani neviem, ako to moja mama zariadila, ale hladný som nebol. Len čerstvého mlieka teda nebolo.

Druhýkrát som navštívil Rumunsko, konkrétne jeho hlavné mesto, v roku 1992 na pozvanie Motoroly. Diktátor Ceaușescu už bol mŕtvy, ale jeho režim bolo stále cítiť na každom kroku. Obchody už síce boli plné tovaru, no málokto si ho mohol dovoliť kúpiť.

A teraz som sa po viac ako tridsiatich rokoch vrátil znova. Priamo do Bukurešti. A dokonca do rovnakého hotela, v ktorom som býval v roku 1992.

Verte, je to celkom iná krajina. Viem, že na Rumunov sa u nás stále pozeráme cez prsty a vnímame ich ako ľudí, čo predávajú na parkovisku podomácky naplnené parfémy svetových značiek či prevádzkovateľov hazardnej hry s papierovou guľôčkou v pohári na ulici. Avšak táto krajina je dnes niekde úplne inde. Rumunsko je súčasťou EÚ, platia síce vlastnou menou, ale dnes pôsobia oveľa sebavedomejšie a ekonomicky istejšie, než si u nás myslíme. Krajina sa celkovo za posledné roky neuveriteľne zmenila.

Počas celého pobytu sme cieľavedome jedli v miestnych reštauráciách. Súčasťou programu bolo aj spoznanie miestnej kultúry. Rumuni majú radi bohaté predjedlá k obedu a večeri – syry, klobásy, slaninu či čerstvú zeleninu. Stoly sa doslova prehýbali pod jedlom. Nasleduje polievka, hlavné jedlo a zákusok – podobne ako u nás. Všetko bohaté a veľmi chutné.

Viem, pomyslíte si, veď sa o vás v BMW postarali ako o novinárov. Isteže áno. Nebolo to však len tým. Ja som sa dobre pozeral aj okolo seba. Reštaurácie boli plné, mestá ako Sibiu, Brașov či Ploiești pulzovali životom. A vtedy som si opäť spomenul na mlieko, ktoré mi tu mama pred rokmi nevedela kúpiť ani za svet.

Ceaușescov režim totiž patril k najtvrdším kapitolám moderných rumunských dejín. V 80. rokoch sa rozhodol stoj čo stoj splatiť zahraničný dlh krajiny. Rumunsko patrilo medzi poľnohospodársky silné krajiny, ale väčšina mäsa, zeleniny či obilia z Rumunska smerovala na export do západnej Európy. Naložené rumunské kamióny vtedy husto brázdili Slovensko. Doma však ľudia stáli v dlhých radoch aj na základné potraviny.

Tropické ovocie bol nevídaný luxus. V bytoch bývalo v zime často len okolo 14 °C, teplá voda tiekla iba niekoľko hodín denne a výpadky elektriny boli súčasťou každodenného života. Samozrejme, ľudia si vždy nejako pomôžu a na dedinách tak prekvital chov prasiat, domáce zabíjačky a tiež nelegálne pálenice. Ale bežný život bol viac ako skromný. O to väčší kontrast predstavuje pre mňa dnešné Rumunsko.

Jedným zo symbolov Ceaușescovej éry je aj Transfăgărășan. Cestu totiž nechal vybudovať po okupácii Československa v roku 1968 ako strategickú vojenskú komunikáciu cez Karpaty. Obával sa, že podobný scenár ako nás by mohol postihnúť aj Rumunsko. História mu dala za pravdu, spôsob, akým vládol, však už nie.

Dnes však po nej namiesto vojenských kolón jazdia motorkári, športové autá a hlavne obytné vozidlá. Na vrchole pohoria sa zastavujú tisíce turistov a obdivujú malebné jazero Bâlea. História tejto cesty je temná, no jej súčasnosť patrí medzi najkrajšie turistické zážitky v Európe. Vrelo odporúčam.

Priznávam sa, že testovať elektromobil práve tu bolo trochu zvláštne. Nabíjačku by ste na tejto trase totiž hľadali márne. O to lepšie sa tu ukázalo, aký význam má reálny dojazd a efektívne hospodárenie s energiou. iX3 to zvládlo bez zaváhania.

Veľa mojich služobných ciest vyzerá inak. Som síce v San Franciscu, Londýne alebo Šanghaji, ale väčšinu času strávim v konferenčných miestnostiach. O krajine samotnej sa často dozviem len veľmi málo. Tentoraz nie. Prišiel som domov s poznaním, ako sa tu žije a kam táto krajina smeruje.

A pritom sme stihli aj poctivý test auta. Presne, ako som si to predstavoval. Rumunsko, samozrejme, nie je dokonalé. Potrebuje viac diaľnic aj lepšie cesty. Ale už dávno nie je doslova žobráckou krajinou, ktorú si pamätám ako malý chlapec. A možno je načase, aby sme sa naň aj my prestali pozerať očami spred štyridsiatich rokov.

Ostatné

Nahlásiť chybu

Redaktor

Ondrej Macko

YouTube • Technológie

Ako novinár pracujem už od roku 1990. Teraz sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií a tiež videoreportáží. Snažím sa byť na každej lepšej tlačovke či už na Slovensku alebo v zahraničí. Mám rád fotografovanie, tvorbu videa a tiež cestovanie.