Koncept budovania inteligentných miest je pomerne horúca téma.
Mnoho ľudí o tom hovorí, počujeme to aj z úst predstaviteľov miest, začína to byť trochu aj politická téma a nás zaujímala reálna situácia na Slovensku a tiež v Českej republike. Zašli sme tak za Jiřím Štichom (JŠ) do firmy Atos a veľmi otvorene hovorili o situácii v súvislosti s inteligentnými mestami.
TOUCHIT: Existujú vlastne už inteligentné mestá?
JŠ: Zatiaľ existujú hlavne koncepty inteligentných miest, ale sú mestá, ktoré sú už dosť ďaleko. Napr. v Európe je to Viedeň či Kodaň, vo svete napr. mestský štát Singapur. Na Slovensku a v Čechách sa situácia vyvíja, organizujú sa špecializované konferencie, ale všetci sú vlastne ešte len na začiatku. Dočkáme sa však toho, že budeme mať skutočné inteligentné mestá. Nevýhodou tohto konceptu je to, že vlastne nikdy nie je hotovo. Budovanie inteligentného mesta má len definovaný začiatok a nie koniec.
TOUCHIT: Veľa sa hovorí o Poprade. Čím je vlastne toto mesto tak zaujímavé?
JŠ: Poprad má fantastické plány a máme tu veľmi dobré vzťahy. Teraz v septembri čakáme na to, či nám EÚ schváli ambiciózny plán rozvoja mesta Poprad a ak sa tak stane, bude to naozaj veľmi zaujímavé. Vznikne totiž možnosť vyskúšať si niečo vysoko inovatívne. A ak sa koncept overí, malo by sa to nasadiť v celom rade ďalších miest.
Primárna téma toho, čo sa má overiť je inteligentná doprava. V Poprade sme to postavili na inteligentnej elektromobile. Pritom mesto by si malo energiu pre elektromobily vyrábať samo. Ide teda o akúsi dopravno-energetickú nezávislosť. Zahrňuje to aj vozidlá pre sociálne služby alebo zvoz odpadov. Šli sme dokonca tak ďaleko, že sú tu pripravené koncepty pre obytné a činžovné domy s fotovoltaickou strechou, ktoré budú predávať vygenerovanú energiu práve mestu. Zúčtovanie potom prebieha peer-to-peer a ak všetko vyjde ako má, Poprad bude mať svoju vlastnú krypto menu.
TOUCHIT: Aký je rozdiel v presadzovaní myšlienky inteligentných miest na Slovensku a v Čechách?
JŠ: No, Slováci sú akýsi akčnejší. V Čechách sa organizovali konferencie na tému inteligentných miest skôr ako na Slovensku ale to, čo sa deje vo vašej krajine už má jasnejšie kontúry. Ten váš ťah na bránku je silnejší a ľahšie sa presadzuje.
TOUCHIT: Ako je to potom s dodaním riešenia pre inteligentné mestá? Je to záležitosť jedinej firmy?
JŠ: Na svete nie je firma, ktorá by sama dokázala dodať ucelené riešenie inteligentného miesta. Je to totiž príliš zložitá a mnohostranná problematika. Atos nemá ambíciu byť výhradným dodávateľom riešenia pre inteligentné mestá, skôr diskutujeme so zástupcami miest, čo to inteligentné mesto vlastne znamená. Zorganizovali sme napr. osvetovú návštevu Viedne a ukázali sme, ako vlastne také inteligentné mesto môže vyzerať. A mali sme tu zástupcov 15 miest.
TOUCHIT: Tak si skúsme povedať, ako by sa malo postupovať pri tvorebe stratégie inteligentného mesta
JŠ: My v Atose tvrdíme, že podstatné pri inteligentných mestách je to, ako dokážeme z dát vytvoriť informácie. Doteraz všetky koncepty inteligentných miest sú postavené skôr agendovo. Ak nebudeme vedieť jednoznačne a zmysluplne prepojovať tieto agendy, tak nedostaneme pri inteligentom meste tie základné informácie. Inteligentné mesto nie je o tom, že niekde namontujeme svetlá, ktoré sa zapínajú podľa skutočného vonkajšieho osvetlenia. Nie je to ani inštalácia inteligentnej lavičky, ktorá dokáže nabíjať smartfóny. Inteligentné mesto ide podstatne ďalej, prepája jednotlivé informácie a potom vzniká miesto, kde ľudia radi žijú a dobre sa v ňom cítia.
Snažíme sa tiež vysvetliť mestám, že sa nesmú nechať zatvoriť do nejakého uzavretého systému. Všetky riešenia inteligentného mesta musia vychádzať z otvorených štandardov a protokolov. Neexistuje pritom jeden univerzálny štandard pre inteligentné mesto. Je ich niekoľko, ale mali by byť vzájomne kompatibilné.
Mesto si musí presne stanoviť, čo sú jeho priority. Mám totiž skúsenosť, že mestá majú aj desiatky strategických dokumentov, ktoré sú často schované kdesi v šuplíku a môže sa stať, že ani aktuálne vládnuci primátor o nich nevie a nepozná ich. Správny prvý krok je tak urobiť si inventúru tohto, čo všetko bolo prijaté a z toho všetkého treba vybrať to, čo dáva zmysel a je stále aktuálne. Výsledkom je potom snaha vytvoriť dobrú stratégiu rozvoja inteligentného mesta.
TOUCHIT: Dobre, čo teda budú prvé kroky
JŠ: Treba si vybrať dva alebo maximálne tri priority, na ktoré sa treba zamerať v aktuálnom volebnom období. Vždy ale treba myslieť na to, že sa musí vybrať technológia, ktorá umožní pokračovať aj v ďalších oblastiach v nasledujúcich volebných obdobiach. Teda aby nasledujúci primátor mohol v tejto stratégii bez obmedzenia pokračovať.
Pritom nie je celkom jednoduché pri formovaní stratégie vývoja inteligentného mesta prihlásiť sa k jednej firme. Preto sme najprv v Čechách a potom aj na Slovensku inicializovali vznik Smart City Clastru. Slovenský a český cluster sme na základe memoranda prepojili. A už existujú firmy, ktoré sú súčasťou oboch clustrov. V rámci clustra sa snažíme vytvárať metodiky pre primátorov miest, aby mali niečo v rukách na to, aby vedeli, že naozaj postupujú správne. Niečo ako návod, čím by mali začať. Smart City Cluster je pritom nezisková organizácia a primátori ho môžu požiadať o poradenskú činnosť. V tejto chvíli je to z veľkej časti o osvete, pričom všetci predpokladáme, že z toho vyrastú konkrétne projekty. Treba si uvedomiť, že my, ktorí sa podieľame na tvorbe inteligentných miest nakoniec v nich budeme žiť. A verte mi, že určite nechceme niečo, čo by nám potom komplikovalo život.
Ďakujem pekne za rozhovor!
Tento článok vyšiel aj v tlačenom júlovo-augustovom vydaní TOUCHIT č. 7-8/2017, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.
