Ako písať (nielen) akademickú prácu

Tvorba akademickej práce nemusí byť len zdĺhavou a nudnou činnosťou. Technológie dokážu celý proces spríjemniť.

Písanie prác je vo väčšine prípadov doménou najmä študentov. Na základných a stredných školách ide o rôzne projekty, referáty či stredoškolskú odbornú činnosť, ktoré si vyžadujú čas strávený za klávesnicou počítača. Na vysokej škole už ide o dlhšie seminárne práce a štúdium je zvyčajne zakončené bakalárskou, prípadne diplomovou a inou prácou. Po škole sa ľudia môžu stretnúť s projektami a reportami v práci, aj tie sú na podobnej báze ako školské práce. Vo všetkých týchto prípadoch je zvyčajne potrebné spraviť si nejaký výskum, zhromaždiť dáta a nakoniec napísať prácu v textovom editore, najčastejšie vo Worde.

Celý tento proces dokáže pôsobiť monotónne a ako povinnosť, ktorú len treba splniť. Rôzne nástroje a technológie, ale môžu byť súčasťou praktík, ktoré celý proces zjednodušia. Či už si teda tento článok čítajú aktívni študenti alebo tí, ktorí už majú časy štúdia dávno za sebou, každý čitateľ si z neho môže niečo odniesť.

Kde hľadať spoľahlivé dáta?

Prvým krokom k úspešnému napísaniu nielen akademickej práce je zhromaždenie údajov a dát, z ktorých bude práca vychádzať. Tieto dáta je možné nájsť kdekoľvek na internete, odporúča sa však vyhnúť sa dátam, ktoré sú založené na osobných názoroch neznámych prispievateľov. Medzi zdroje, ktoré nepôsobia vždy spoľahlivo, patrí napríklad Wikipedia. Na Wikipedii sa síce nachádza množstvo informácií, ktoré dokážu pôsobiť dôveryhodne, stále ale ide o priestor, kam prispievajú bežní ľudia. Wikipedia môže byť užitočná, ale nespoliehajte sa len na ňu. V spodnej časti stránok sa totiž nachádzajú referencie so zdrojmi, ktoré sú často odborné a akademické. Práve z týchto zdrojov je možné vychádzať, odkazovať na Wikipediu sa skôr neodporúča.

Spoľahlivým zdrojom informácií pre akademické a iné odborné práce je aj Google Scholar, prípadne Google Books. V Google Scholar je možné nájsť rôzne práce, analýzy, výskumy a iné akademické zdroje, ktoré boli odborne publikované a akceptované v akademickej obci. Niektoré zdroje sú pritom voľne dostupné, iné si vyžadujú prihlásenie, keďže verejnosti je sprístupnený len úryvok z celej práce. Študenti majú v tomto prípade výhodu. Využiť môžu svoje prihlasovacie údaje z partnerskej univerzity, vďaka čomu sa dostanú často k bežne neprístupným materiálom.

Dôležité je vytvoriť si plán

Ešte pred samotným písaním práce je dôležité, aby bol vytvorený plán toho, ako bude práca postupovať. V prípade, že je stanovený dátum odovzdania projektu či práce, je potrebné si vypočítať, koľko času na jej vytvorenie je. V tomto časovom rozmedzí treba rátať s časom na získanie potrebných dát a materiálov. Následne si rozvrhnúť rozsah práce a vyrátať si, kedy bude ktorá časť hotová. S vytvorením takéhoto rozvrhu môže pomôcť aj umelá inteligencia, ktorá inteligentne stanoví menšie dátumy na ukončenie konkrétnych sekcií. Vždy si ale treba nechať určitú rezervu, nie je dobré pracovať pod nátlakom časovej tiesne.

V dodržiavaní plánu pomôžu aj rôzne aplikácie ako napríklad Forest. Aplikácia Forest slúži ako časovač produktivity, ktorý vás dokáže odpútať od rozptýlenia prostredníctvom smartfónu. Znamená to teda, že počas písania práce si aktivujete v smartfóne aplikáciu Forest a necháte si vo svojom digitálnom lese rásť stromčeky. Len čo začnete používať smartfón, rast stromčekov sa pozastaví. Táto aplikácia však neslúži len na to, aby ste nepoužívali smartfón počas písania práce. Ide o interaktívnu aplikáciu, na základe ktorej máte dobrý pocit po dokončení práce, keď vidíte, koľko stromčekov počas tejto aktivity dokázalo vyrásť.

Populárna je aj technika Pomodoro, teda technika časovača. V tomto prípade je tvorba práce určená na 25 minút bez prestávky, po ktorých nasleduje 5 minút prestávky napríklad na pohyb, kávu či občerstvenie. Tento čas si môžete upraviť podľa vlastných možností a schopností. Niekomu vyhovuje vytvorenie playlistu piesní, ktorý trvá približne 30 minút. Po ukončení tohto playlistu nastáva pauza na oddych, ktorý je počas takej činnosti ako písanie práce dôležitý.

Samotné písanie práce je už len o organizácii

Písanie práce je údajne z celého procesu tou najjednoduchšou činnosťou. Vo chvíli, keď máte nazbierané všetky potrebné zdroje a dáta, ide už len o činnosť, v ktorej sa všetky tieto dáta spoja vo vetách. Najťažším bodom je začať, potom to už ide jednoducho. Ako sa však namotivovať do toho, aby sa písanie práce mohlo vôbec začať? Týchto techník je mnoho, avšak medzi najúčinnejšie patrí to, že si uvedomíte, aký bude výsledok. Aký budem mať pocit, keď už uvidím finálnu prácu? Čo z práce nakoniec budem mať, akademický titul, povýšenie v práci? Tieto ciele vás môžu motivovať v tom, aby písanie práce naozaj začalo.

Na začiatku práce je dôležité mať vytvorenú šablónu, ktorá bude akousi kostrou pre celú prácu. Nie je vhodné písať si prácu do čistých dokumentov, šablóna dokáže dodať viac motivácie na jej vytvorenie. Práca teda od začiatku vyzerá ako niečo veľké a človek má podvedome pocit, že aj menej vykonanej práce je stále veľa. Dobrou technikou na písanie práce je aj stanovenie si denných limitov na napísané znaky či strany. V takomto prípade sa dá napísať denne hoci len jedna strana, no po týždni je napísaných už celkovo sedem strán. A to je na jeden týždeň skutočne dosť.

Formátovanie vo Worde

Väčšina prác, projektov a oficiálnych dokumentov vzniká v textovom editore Word. Pri písaní práce je vhodné zvoliť si neutrálny font písma. V tomto prípade neplatí, že čím väčšia kreativita, tým je to lepšie. Word jednoducho nie je PowerPoint. Medzi neutrálne fonty patrí napríklad Aptos, Calibri, Times New Roman či Cambria. Tieto fonty sa ničím zvláštnym nevyznačujú a sú to fonty, ktoré bez problémov otvoria aj iné textové editory. Nepútajú zbytočne zrak čitateľa a nerozptyľujú ho.

Každá práca má svoje vlastné pravidlá formátovania, pričom zistiť si štandardy a normy takýchto prác je potrebné na inštitúte, pre ktorý táto práca vzniká. Takým zlatým pravidlom je však využitie veľkosti písma 12 a riadkovanie 1,5. Môže to pôsobiť neprirodzene, keďže s takýmto riadkovaním sa bežne človek nestretne. No pre prehľadnosť práce je takéto riadkovanie vhodné. Navyše natiahne prácu o pár strán navyše, čo môže pomôcť.

V neposlednom rade treba myslieť na nadpisy a podnadpisy, využívať tie, ktoré sa nachádzajú v štýloch. Nadpisy použité z kategórie štýlov sú tie, ktoré je možné automaticky vložiť do obsahu dokumentu. Uľahčí sa tým práca a obsah je možné vytvoriť automaticky.

A ako je to s umelou inteligenciou?

Umelá inteligencia je skvelým pomocníkom pri práci s textom. Dokáže vytvoriť celé odseky textu, avšak nie je vhodné ju využívať na generovanie textu, ktorý bude nakoniec bez zmeny vložený do práce. Stále platí, že bez overovania faktov by nástroje umelej inteligencie nemali byť používané. Najmä teda v prípade dôležitej práce ako je akademická práca. Nástroje umelej inteligencie ako ChatGPT, Gemini, Perplexity a ďalšie môžu aj napriek tomu výrazne uľahčiť písanie práce, ak sa používajú správne.

Kedy teda používať umelú inteligenciu? Nakoľko dnes nástroje ako ChatGPT už dokážu odkazovať na konkrétne stránky na internete, takýto nástroj môže byť zdrojom pre akademické zdroje. Človek teda už nemusí zložito hľadať informácie na internete, môže o to požiadať umelú inteligenciu. Tá zdroje dodá aj s odkazmi, pričom si dá záležať aj na tom, aby šlo o vhodné akademické zdroje.

Umelá inteligencia môže byť využitá aj ako korektor textu. Dokáže opraviť preklepy v texte, gramatiku, no aj štylistiku. Ak si teda nie ste istí v akademickom písaní textu, tak umelá inteligencia vás môže veľmi rýchlo naviesť ku korektnej forme. Stačí jej vložiť daný odsek textu a zadať príkaz „Oprav mi tento text tak, aby bol vhodný pre akademickú prácu“. O všetko sa už postará nástroj umelej inteligencie, no stále je vhodné tento text kontrolovať.

Práca je napísaná, čo teraz?

V niektorých prípadoch je vhodné overiť si aj mieru originality práce. Na tieto prípady slúžia nástroje na overenie plagiátorstva ako napríklad tie na niesomplagiator.sk alebo plag.sk. Vďaka týmto nástrojom je možné vyhnúť sa nepríjemným situáciám napríklad pri obhajobe bakalárskej alebo magisterskej diplomovej práce. Nejaká miera plagiátorstva pri týchto prácach pritom vždy bude, bez toho by nebolo možné využívať citácie v texte. Ale ak je práca písaná skutočne originálne, toto percento by nemalo byť vysoké.