Ako ste si určite všimli, tento týždeň sme boli na služobnej ceste v Ázii. S firmou Huawei sme prešli Hong Kong, Shenzen a Shanghai a naša spiatočná cesta smerovala v noci z 13. na 14. novembra do Paríža.
Let so spoločnosťou Air France štartoval o 0:10 z čínskej metropole a priletel do Paríža o pol šiestej ráno. Či odletíme alebo nie, nebolo nikomu zrejmé, ani našej posádke nie. Bolo celkom možné, že nás presmerujú na iné letisko.
V skutočnosti však bolo letisko v Paríži v tej chvíli otvorené a prileteli sme úplne presne načas. Spolu s ázijskými návštevníkmi sme asi pol hodinu čakali na vstup do vnútorných priestorov letiska, pričom sme prešli pasovou kontrolou. Aj náš následný odlet do Prahy nemal podľa tabule žiadnej oneskorenie, dokonca aj nastupovanie na lietadlo začalo včas. Akurát neboli pasažieri.
Ako sme sa dozvedeli pri požiadavke na zmenu miesta v lete Paríž Praha, lietadlo malo byť úplne plné, v dobe odletu sme sedeli na palube asi 10 ľudia. Lietadlo neodlietavalo a od letušky sme sa dozvedeli, že na letisko sa vlastne nedá dostať. Nepremáva metro ani bežné spoje, jediná možnosť je taxík. Podobne bezpečnostné prehliadky na letisku mali v tej chvíli presahovať 4 hodiny. Postupne sme sa na palube lietadla nazbierali asi 30, všetko z medzištátnych letov. Pre človeka, ktorý bol v noci v Paríži sa na ranný spoj jednoducho nedalo dostať. Odlietali sme asi s 50 minútovým oneskorením. Keďže nás bolo v lietadle máličko, dostali sme každý dvojité raňajky (teda dva kusy Croissant a dve šálky kávy alebo čaju). Každý mal pre seba celú uličku – skoro ako v biznise.
Do Prahy sme síce meškali, ale kufre nás už po vystúpení z lietadla čakali. Celkovo táto cesta bola zatiaľ najdramatickejšia akú sme počas novinárskej cesty podnikli. Viac v úvodníku v decembrovom vydaní touchIT 🙂
