Mnohé názvy firiem a produktov berieme ako samozrejmé, i keď často mohli dopadnúť odlišne. Poďte sa s nami pozrieť na retročriepkový výlet do sveta, v ktorom veci mali byť úplne inak.
Mená môžu mať celkom iný pôvod, než očakávate.
Adobe, azda najznámejšia firma na výrobu kreatívneho softvéru na svete, je pomenovaná podľa malého potôčiku, ktorý tiekol kúsok za domom zakladateľa tejto firmy, John Wanocka, v kalifornskom meste Los Altos.
Charles Geschke, ktorý býval takisto neďaleko, s Wanockovým návrhom súhlasil, v čase kedy obaja firmu v roku 1982 založili vo Wanockovej garáži.
Toto je on:
Dnes s týmto ikonickým názvom máme spojené programy ako Photoshop, Acrobat, Illustrator, Premiere, After Effects či Audition, ktoré sú synonymom pre profesionálny softvér v oblasti grafických úprav, video a audio strihu.
To hranaté „A“, ktoré počas takmer pol storočia trvajúcej existencie vidíme v logu firmy, navrhla Warnockova manželka, Marva Warnocková, keď firmu vo svojom dome zakladali. Už behom prvého roku jej existencie sa ju pokúsil kúpiť Steve Jobs, za vtedy neuveriteľnú sumu 5 miliónov dolárov, avšak Warnock a Geschke odolali a spoločne firmu vybudovali do súčasného gigantu, s obratom desiatok miliárd dolárov ročne.
Mimochodom, ak vás zaujíma, podľa čoho sa vlastne volá samotný potok, je to podľa prastarého stavebného materiálu, ktorý sa historicky v danej oblasti používal. Ide o zmes piesku, hliny, konského trusu a vody. Takže ak s programami Adobe často pracujete a niečo vám dobre nefunguje, môžete si domyslieť, ktorá časť programového materiálu za to môže.
Nie vždy je to ale takéto priamočiare.
NAMIESTO PRIPÁJANIA K WI-FI SME SKORO NASKAKOVALI NA TRAPÉZU
V roku 1999 sformovali najvýznamnejšie softvérové a hardvérové firmy sveta neziskovú organizáciu WECA, ktorej účelom bolo propagovať spoločný bezdrôtový štandard lokálnej sieťovej komunikácie IEEE 802.11.
WECA bola provizórna skratka pre Alianciu pre kompatibilitu bezdrôtového ethernetu (Wireless Ethernet Compatibility Alliance), ktorú dnes poznáme pod menom Wi-Fi Alliance, podľa mena Wi-Fi, ktorú pre bezdrôtový štandard vybrali.
Práve voľba dobrého marketingového mena a loga patrila medzi prvé úlohy danej aliancie, pričom rada pre túto úlohu objednala služby osvedčenej marketingovej firmy Interbrand, ktorá stála za mnohými inými svetovo známymi označeniami produktov (napr. Prozac, Compaq, Imation a mnohé ďalšie).
Interbrand navrhol aliancii niekoľko mien, pričom retrospektívne niektoré pôsobia až komicky. Medzi návrhmi boli napríklad mená Skybridge (nebeský-most), Torchlight (svetlo-pochodne) a Flyover (preletieť, či leť-ponad).
Ešte horšie pôsobili návrhy ako Transpeed (niečo ako prehoď-rýchlosť) a Elevate (pozdvihni), ktoré svojim spôsobom vyzdvihovali „masívnu“ rýchlosť bezdrôtového spojenia, ktoré kompatibilné zariadenia mali byť schopné dosiahnuť (vtedy 2 – 11 Mbit/s, teda 0,25 až 1,3 MB/s).
Ako dobre vieme, napokon vyhralo označenie Wi-Fi, aj vďaka čiastočnej konotácii s výrazom Wireless Fidelity, teda bezdrôtová vernosť, čomu sme sa už v jednej retročriepke priamo venovali.
To čo je ale známe už o dosť menej je, že názov Wi-Fi mal v skutočnosti vážnych konkurentov, s ktorými svoj súboj takmer prehral.
Keď jednotlivé návrhy rada asociácie WECA prediskutovávala a dala o nich medzi svojimi členmi hlasovať, víťazne z procesu vyšiel názov Trapeze, teda v preklade hrazda.
Skúste si predstaviť aké by to bolo, keby sme namiesto pripájania k Wi-Fi dnes naskakovali, alebo chytali trapézu.
V tesnom závese za trapézou skončili názvy Dragonfly (vážka), Hornet (sršeň) a Wi-Fi. Členovia rady si našťastie uvedomili, že mnoho hlasov „zjedli“ iné menej populárne návrhy, ako Skybridge či Torchlight a začali teda hlasovať znovu už len v rámci užšej víťaznej skupiny a rozhodovať sa medzi Trapézou, Dragonfly, Hornetom a Wi-Fi.
Rýchlo sa ukázalo, že z dôvodu hrubosti trapéza nemala dosť podpory a miesto toho sa začalo rozhodovať medzi coolovejšie a vzdušnejšie znejúcimi menami „vájfáj“ a „dragonfláj“.
Z tohto úzkeho súboja napokon vyšlo tesne víťazne Wi-Fi, aj vďaka príjemne pôsobiacemu jing/jang logu a tomu, že názov bol svojim spôsobom čisto len pre technológiu ako takú, na rozdiel od vážky, v ktorej by bezdrôtový štandard daný hmyz vždy nejako evokoval.
Ak by k tomu ale došlo, je veľmi pravdepodobné, že namiesto súčasnej signálovej Wi-Fi ikony v tvare zväčšujúcich sa oblúčikov, by trojuholníkové schodište mobilného signálu doplnili dva či štyri trojuholníky krídiel vážky.
JE ČAS NAINŠTALOVAŤ OKENNÝ INTERFACE MANAGER
Voľba správneho mena významného softvéru, produktu či technológie je často esenciálna a výrazne napomáha v jeho presadeniu. V niektorých prípadoch pritom zvolené meno pôsobí dodatočne veľmi primitívne, obzvlášť ak nepoznáte historické súvislosti.
Pre dnešného mladého človeka, ktorý nezažil nástup osobných počítačov a grafického používateľského rozhrania na konci minulého storočia, môže pôsobiť meno operačného systému Windows, teda v preklade doslova Okná, veľmi zvláštne a jednoducho.
Meno Windows je v skutočnosti brilantným marketingovým dielom Rowlanda Hansona, pôvodného viceprezidenta marketingu kozmetickej firmy Neutrogena, ktorý prišiel pracovať do Microsoftu ako nová marketingová posila na začiatku roku 1983 a výrazne pomohol firme vpísať sa do povedomia verejnosti.
Bill Gates sa po dohode s IBM a poskytovaní operačného systému DOS pre prvé PC v roku 1981 začal čoraz viac uvedomovať potrebu silného marketingu. Microsoft v tej dobe prešiel z pozície známej softvérovej spoločnosti predávajúcej programovacie jazyky (hlavne BASIC), na softvérovú spoločnosť poskytujúcu operačné systémy a programy, ktoré predával bežným ľudom.
Nestačilo teda vytvoriť len dobrý program. Ľudia si ho museli chcieť aj kúpiť. A práve najatím skúseného marketéra Rowlanda Hansona sa o to Bill Gates chcel v obrovsky konkurenčnom trhu postarať. Videl totiž paralelu v tom, ako v kozmetickom priemysle predávajú firmy prakticky rovnaké produkty, ale zatiaľ čo po niektorých neštekne ani pes a sú na spodku regálu, iné sa predávajú ako teplé rožky.
Program Word mal v tejto dobe vojsť na trh pod menom Multi-Tool Word, čo bolo názvové pokračovanie a previazanie s tabuľkovým programom Multiplan (predchodca Excelu). Hanson to však okamžite zatrhol a presvedčil Billa Gatesa, že ide o extrémne nevhodný postup. Poukázal na to, že ľudia poznajú program Multiplan, ale v povedomý ho majú ako samostatnú vec, nie niečo, čo súvisí s Microsoftom.
Poukázal na vtedy najpopulárnejší konkurenčný textový procesor WordStar, ktorý poznal každý používateľ počítača. WordStar ale bolo „veľké meno“ samo o sebe. Mnoho používateľov, obzvlášť tých nových, však nemalo ani potuchy, že ide o program od firmy MicroPro.
A to je presne to, čo sa v kozmetickom priemysle nesmelo stávať, pretože meno výrobcu bolo hlavným lákadlom a potvrdením kvality výrobku ako takého. Meno samotného produktu bolo vždy až podružné (tento princíp vidíme v kozmetickom priemysle uplatnený doteraz).
Navrhol teda Billovi, aby prívlastky Multi-Tool zahodil. Produkty sú totiž úspešné a neúspešné, menia sa, prichádzajú a odchádzajú, avšak značka, teda výrobca zostáva. Navrhol, aby práve názov Microsoft bol tým kľúčovým.
Produkt sa teda nedostal na trh ako Multi-Tool Word a podobne z neho zmizli Multi-tool Notepad a Multi-tool Chart a ďalšie. Namiesto toho šli do predaja ako Microsoft Word, Microsoft Plan, Microsoft Chart a Microsoft File.
Všetko veľmi jednoduché slová – Word (Slovo), Chart (Graf), File (Súbor). Identifikátor toho, o čo vlastne ide a že ide o výkonný softvér, bol práve „Microsoft“.
Microsoft v tej dobe už pracoval na svojej novej grafickej nadstavbe operačného systému DOS, ktorú nazýval ako Interface Manager, teda manažér rozhrania. Ten v základe stál medzi operačnými systémom a aplikáciami a staral sa o to, že používateľ už nepreskakoval medzi rozlične fungujúcimi a vyzerajúcimi programami, ale vnímal ich ako niečo, čo fungovalo na operačnom systéme a počítači spoločne, pričom sa riadilo rovnakými princípmi ovládania.
V dávnej minulosti fungovali bežné programy podobne, ako dnes pokročilé hry. Na operačnom systéme ste program spustili a ten následne zabral celú obrazovku. Každý program, podobne ako dnes pokročilá 3D hra, mal vlastné rozhranie, princípy ovládanie a podobne. Ak ste chceli zapnúť iný, museli ste daný program skrátka vypnúť, vrátiť sa nazad do prostredia operačného systému DOS a spustiť iný program, ktorý zas zabral celú obrazovku a mal svoje pravidlá ovládania.
Interface Manager mal všetko zmeniť. Rozhranie programov mal preberať a „nasávať“, pričom by obrazovka bola rozdelená do samostatných „okienok“, v ktorých by programy existovali sami o sebe, v spoločnom priestore a mohli vzájomne interagovať. Ak sa chcete dozvedieť o tomto období trochu viac, obzvlášť v súvislosti so súbojom s Apple, navštívte náš článok „Bill Gates a jeho zabudnutá vojna o grafický operačný systém“.
Behom roku 1982 už bolo jasné, že na podobnom koncepte začalo pre IBM počítače pracovať mnoho iných firiem, ako napríklad VisiCorp, ktorý pripravoval grafické rozhranie VisiOn. Microsoft teda čelil konkurencii aj na domácom piesočku.
Keď v roku1983 začal po prvý krát prezentovať vývoj grafického rozhrania verejne, ako napríklad pre redakciu časopisu Byte, odkiaľ pochádzajú dobové snímky vyššie, žurnalisti tieto riešenia začali všeobecne popisovať ako „okenné systémy“. To platilo nielen pre Interface Manager Microsoftu, ale aj VisiOn od VisiCorpu, či systému Apple na jeho počítačoch Lisa.
Šlo o všeobecný a pritom celkom jasný popis konceptu, ako budú moderné počítače vyzerať a ako sa budú do budúcnosti ovládať. Marketér Rowland Hanson si uvedomil, že ide o kľúčový koncept a navrhol Billovi Gatesovi, aby rozhranie uviedol na trh pod výstižným popisným menom Windows, teda Okná.
Podobne ako v prípade Wordu a iných programov sa Hanson nebál použiť jednoduché slovo, pretože ho okamžite asocioval s Microsoftom. Nešlo o „okná“. Šlo o softvérový systém Okná Microsoftu, v rámci ktorého bolo okamžite jasné, na čo slúži a čo robí. A presne pod týmto názvom vošiel v roku 1985 do predaja.
VYMYSLI MENO, NEŽ TI HO MARKETÉRI POKAZIA / OPRAVIA
Rozličné technológie pravdaže písali celkom iné príbehy a nie vždy je situácia taká priamočiara ako kolektívne hlasovanie v rade, či dobrý nápad od skúseného človeka, ktorý presvedčí riaditeľa firmy nekompromisnou logikou.
U niektorých štandardov vymysleli pomenovanie v núdzi rovno samotní inžinieri, ktorí sa báli, že by im ho nejaký marketér znechutil. Keď sa v Apple v spolupráci s inými firmami rodil na prelome 80. a 90. rokov štandard IEEE 1394, ktorý dnes poznáme pod menom FireWire, inžinieri na ňom pracovali pod veselým interným označením Chefcat, teda doslova šéfkuchárska mačka.
Meno bolo zvolené podľa obrázku na kávovej šálke jedného z vývojárov, Mika Teenera, ktorý ho mal neprestajne u seba na stole.
V okamihu ako bol vývoj dokončený a štandard sa mal začal marketingovo predstavovať verejnosti, inžinieri si uvedomili, že nevyhnutne dostane iné meno, pričom sa obávali, že marketéri prídu s niečím tupým a nepekným, ako napríklad Performa.
V roku 1993 si tak spoločne sadli do baru a v podnapitom stave vymysleli názov Firewire, teda doslova ohnivý drôt, ktorý sa všetkým páčil. Na ich veľké prekvapenie marketingové oddelenie Apple názov schválilo a len upravilo jeho prepis na FireWire.
Nie vždy to ale vyjde. Sú prípady, kedy meno zvolíte celkom príšerné a nikomu sa nepáči.
V roku 1998 vznikla v Silicon Valley firma Confinity, ktorú založili Max Levchin, Peter Thiel, a Luke Nosek. Predstavila pri tom pomerne revolučný platobný systém PayPal, určený na priame on-line platby.
Nebola však sama. O podobný systém sa v rovnakú dobu snažila firma X.com, založená Elonom Muskom, pričom spoločne začali poľovať na prvú veľkú rybu, ktorým bol portál Ebay, ktorý potreboval riešiť platby pre veľký počet svojich používateľov.
Firmy sa nakoniec rozhodli vzájomne si nekonkurovať a spojili svoje sily zlúčením. Ich spoločný finančný produkt si ponechal meno PayPal, zatiaľ čo firma ako taká získala zas meno X.com, s Elonom Muskom, ako jej novým výkonným riaditeľom.
Musk s menom PayPal, čo sa dá voľne preložiť ako PlatobnýKamoš, nebol spokojný a bol toho názoru, že X má omnoho väčšiu údernosť a potenciál. Chcel ho tak kompletne nahradiť a platobný systém nazvať práve tak.
Ostatní ľudia z vedúcej rady spoločnosti však jeho nadšenie nezdieľali. Opakované prieskumy a zákaznícke testy ukazovali, že ľudia PayPal názov vnímajú dobre, zatiaľ čo meno X si s financiami nespojovali a pripomínalo im pornografickú stránku či službu.
V septembri roku 2000, počas Muskovej dovolenky tak zorchestrovali firemný prevrat a Muska z vedenia firmy vystrnadili. Rolu riaditeľa prevzal pôvodný zakladateľ Confinity Peter Thiel a v roku 2001 spoločne s firemnou radou podľa platobného systému PayPal pomenoval celú spoločnosť, vytlačujúc tak X názov úplne. Musk svoju dlhodobú fascináciu týmto písmenom nestratil, o niekoľko dekád neskôr znovu násilne uplatnil, tentokrát úspešne, po nákupe sociálnej siete Twitter.
Občas vám skrátka tie mená nedajú pokoj a navždy vás zostanú strašiť v hlave.
Ďalšie drobné čriepky z IT histórie hľadajte na našom webe v štvrtok večer a takisto pod rovnomenným kľúčovým slovom.
