Grafické operačné systémy, založené na ovládaní okien, ikon a rôznych menu, dnes považujeme za úplnú samozrejmosť. Na ich počiatku však stáli veľké rozpory medzi firmami Apple a Microsoft a dokonca aj nechuť a rozčarovanie médií a používateľov. Čo sa teda vtedy naozaj udialo a prečo sa kráľom nasledujúcich dekád stal práve Microsoft?
História Microsoftu patrí k neodmysliteľným a mimoriadne zaujímavým príbehom počítačovej éry. V novembrovom vydaní TOUCHIT sme sa v článku Mikrodeti z Microsoftu venovali ranej histórii Billa Gatesa a predovšetkým jeho dohode s IBM, ktorá dala život ére osobných počítačov.
Šlo o základný hardvérový koncept počítača IBM PC, ktorý následne explodoval do éry jeho kompatibilných klonov od iných firiem a takisto o rozmach Microsoftu, ktorý vďaka bravúrnemu „biznis čuchu“ Gatesa na začiatku 80. rokov ovládol trh s operačným systémom MS-DOS. Systémom, ktorý kúpil len pár dní predtým za pár dolárov.
Diskety s prvou verziou textového procesora Microsoft Word (1983)
V tomto voľnom pokračovaní sa budeme venovať nemenej zaujímavej nasledujúcej ére, v ktorej vznikli kľúčové softvérové produkty Microsoftu v podobe programov Word, Excel a systému Windows. Toto obdobie sa stalo érou nástupu grafických rozhraní operačných systémov, vďaka čomu dnes počítače a ich ovládanie vyzerá tak, ako ho poznáme dnes.
BOHATÝ SUSED S PEKNÝM TELEVÍZOROM
Aj keď sa trhový nástup myšou obsluhovaných grafických rozhraní udial až v polovici 80. rokov, ich zrod nastal v skutočnosti už o celú jednu dekádu skôr. Ich rodiskom bolo pokročilé vývojové laboratórium firmy Xerox, známe pod skratkou PARC (Palo Alto Research Center).
Toto laboratórium bolo v tom čase domovom dych berúceho zástupu počítačových expertov, ktorí sa zaslúžili o vznik vôbec prvého osobného počítača na svete – Alto. Ten sa aj napriek tomu, že svojou pokročilosťou predbehol svoju dobu, na trhu nikdy nepresadil. V tej dobe (1971) boli počítače niečím, čo vlastnila firma alebo univerzita a suma 18 000 dolárov, za ktorú sa Alto predával, zodpovedala cene štyroch nových áut. Príliš sa nedalo predstaviť, že by si počítač kúpil obyčajný človek sám pre seba.
Pokladom počítača Alto bol jeho čudesný softvér, za ktorým stáli extrémne nadaní programátori ako Butler Lampson, Charles Simonyi, Larry Tesler či Timothy Mott. Tí preň vytvorili grafické programy ako Bravo a Gypsy, ktoré po prvýkrát umožnili formátovať na obrazovke text či obrázky do podoby, akú mali následne po vytlačení na tlačiarni.
Počítač s Xerox Star z laboratórií PARC s pokročilým grafickým rozhraním, ktoré sa stalo vzorom pre grafické nadstavby operačných systémov Applu a Microsoftu
Práve v rámci týchto projektov sa zrodil koncept okien jednotlivých programov, pracovnej plochy, roletových menu, odpadkového koša a prakticky všetkých základných prvkov rozhrania, ktoré dnes používame v operačných systémoch a takisto v textových či editačných programoch.
S pomocou grafických programov sa z chladného riadka so zeleným či bielym textom na čiernej obrazovke stalo niečo, čo pripomínalo otvorenú interaktívnu knihu, s ktorou mohol pracovať aj úplný začiatočník (vývoju tohto počítača sme sa podrobne venovali v článku Laboratóriá, ktoré menili svet). Kľúčový moment, vďaka ktorému tieto zdanlivo prachom zapadnuté technológie ovplyvnili históriu, nastal v decembri roku 1979. Práve vtedy laboratórium navštívil Steve Jobs spolu so svojimi inžiniermi z mladej, len pred tromi rokmi založenej spoločnosti Apple.
Dôvodom tejto návštevy bolo, že Xerox chcel do Apple investovať. Bola to súčasť stratégie vrcholového manažmentu, ktorý investoval do malých a dravých technologických firiem, pre pomerne rýchly zisk. Apple pri svojom vzniku vzbudil pozornosť so svojim drevenými a v garáži montovanými počítačmi Apple I, ktoré si domáci používatelia vďaka cene obľúbili.
Túto pozíciu pritom následne začal dobre využívať so svojimi novými počítačmi Apple II, ktoré čoraz viac dobývali trh. Jobs o predaji akcií pôvodne nechcel ani počuť a Xerox mu preto navrhol, že za odmenu mu predvedie technológie svojho počítača Alto a umožní mu diskusiu s jeho vývojármi. Jobs bol sprvu skeptický a naznačoval, že takmer desaťročný stroj zo skostnatenej firmy mu nemá čo ponúknuť. Inžinieri Apple mu ale rýchlo vysvetlili, že prístup k technológii tak špičkového laboratória, akým bol PARC, môže byť pre firmu ohromne prínosný, takže napokon prikývol.
Keď Jobs so svojím tímom prišiel do PARC, vedel od svojich inžinierov, že uvidí niečo zaujímavé. Nemal ale predstavu o tom, čo to vlastne bude. PARC bol v tej dobe plný stoviek najšpičkovejších inžinierov a informatikov, ktorí počas svojej kariéry pracovali na najvýznamnejších počítačových projektoch na svete.
Steve Jobs s prvým počítačom od Apple s grafickým systémom – Lisa (1984)
V porovnaní s nimi bol Apple, ktorý mal dohromady pár desiatok mladých zamestnancov, banda fušerov osadzujúca kusy zakúpenej elektroniky do debničiek z drevotriesky. Jobs sa neskôr v rôznych rozhovoroch vyjadril, že to, čo v PARC videl, boli obrovské a dych berúce inovácie. Predvádzaný počítač Alto mal grafické rozhranie systému a programov, ktoré sa vzdialene podobalo tomu, čo Apple chystal pre svoj nový počítač Lisa. Rozdiel bol v tom, že dekádu starý počítač Alto bol pred všetkými pokusmi Apple o svetelné roky napred. Zatiaľ čo pripravovaný počítač Lisa od Apple mal pôvodne statickú grafiku, vychádzajúcu z prístupov Hewlett-Packard, tak grafika počítača Alto bola plne dynamická a pôsobila ako z iného sveta.
Okná sa vzájomne prekrývali, všetko reagovalo pružne a prirodzene a pri všetkom sa využíval čudesný hardvér v podobe myši. Jobs v jednom zo svojich rozhovorov uviedol, že po prezentácii sa vrátil do kancelárie Applu v štýle „nepríčetného šialenstva“ a okamžite od inžinierov požadoval, aby systém Lisy prerobili na dynamický štýl počítača Alto. Doslova uviedol, že mu bolo „okamžite jasné, že toto grafické rozhranie bude jedného dňa na všetkých počítačoch na svete“.
Vývojári Apple sa do laboratórií PARC vrátili o pár dní neskôr už perfektne pripravení. Pri druhom predvádzaní počítača Alto sa pýtali extrémne hlboké a esenciálne otázky a rýchlo bolo jasné, že už dávno nejde len o demonštráciu. Nad celým softvérovým konceptom usilovne premýšľali a cielene sa pýtali tak, aby zistili, ako boli konkrétne veci dosiahnuté.
Nebolo pochýb, že Apple práve celý mechanizmus grafického rozhrania vysáva ako lačný komár, ktorý si sadol na šťavnatú obeť. Celé to vyzeralo ako keby sa mladý a neskúsený zlodej vlámal do domu dôchodcu, v ktorom čakal len haraburdie a namiesto toho sa prekvapený pozeral na novučičký a drahý televízor.
Jedna z mála fotografií Charlesa Simonyiho v laboratóriu PARC pri počítači Alto
Nezostalo to pri tom len u toho. Začiatkom 80. rokov začal oslabujúci Xerox výrazne škrtať financovanie svojho laboratória, čo vyústilo do odlivu mozgov. Sklamaní a špičkoví vývojári PARC si začali hľadať nových chlebodarcov. Larry Tesler, ktorý pre počítač Alto tvoril program Gipsy, odišiel do Apple v roku 1980 a stal sa novým vedúcim jeho softvérového vývoja. Svoj nový domov si začal v roku 1981 hľadať aj Charles Simonyi, ktorý bol podobná programátorská kapacita ako Tesler, pričom vytvoril program Bravo a na Gipsy sa podieľal ako dôležitý konzultant. Dal pritom šancu stále ešte malej softvérovej firme so zhruba 30 zamestnancami, na čele ktorej stál detsky vyzerajúci čudák s menom Bill Gates.
TALENTOVANÝ PROGRAMÁTOR SO ZÁZRAKMI VO VRECKU
Keď sa v auguste roku 1981 objavil na trhu nový počítač IBM PC, trh s osobnými počítačmi sa výrazne otriasol. Apple, ktorý dovtedy patril so svojimi počítačmi Apple II a Apple III k lídrom trhu, sprvu reagoval len sarkastickou reklamou, v ktorej IBM „uvítal“ v ére osobných počítačov. Avšak uštipačný tón mu dlho nevydržal, pretože tento hardvérový koncept vzal trh doslova útokom. Microsoft, ktorý do tej doby dominoval trhu programovacích jazykov (najmä Microsoft BASIC, ale takisto FORTRAN a COBOL) sa vďaka tomu razom stal veľkým hráčom aj na poli operačných systémov, pretože jeho 16-bitový MS-DOS nepotrebovali len veľmi dobre sa predávajúce počítače IBM PC, ale onedlho aj čoraz viac sa rozširujúci zástup ich klonov.
Bill mohol následne začať realizovať svoju ďalšiu veľkú víziu, ktorou bolo to, aby sa Microsoft stal významným hráčom aj na poli lukratívnych kancelárskych aplikácií. Kľúčovým produktom vo firemnej sfére bol tabuľkový procesor, ktorým v tej dobe dominoval program VisiCalc od spoločnosti VisiCorp.
Bill Gates a Paul Allen v kanceláriách Microsoftu v roku 1981. Firma v tej dobe zamestnávala 85 ľudí.
Konkurenčný program od Microsoftu sa po dvojročnom vývoji objavil na trhu v roku 1982 pod menom Multiplan, avšak veľký úspech neslávil. V tom istom roku totiž predstavila firma Lotus svoj tabuľkový procesor 1-2-3, ktorý rýchlo prebral dominantnú pozíciu, bez toho aby Multiplanu dal vôbec šancu. Nebolo však dobojované. Gates mal v rukáve jedno obrovské eso, ktorým bol Charles Simonyi. Nový prírastok jeho programátorského tímu, ktorý prišiel do Microsoftu z laboratórií PARC v roku 1981. Simonyi, ktorý bol autorom textového procesoru s grafickým rozhraním, pri ktorom bolo text na obrazovke možné formátovať tak, ako bol následne vidieť vo vytlačenej podobe, bol celkom iným kalibrom, než ostatní programátori Microsoftu. Billovi bolo podobne ako Jobsovi okamžite jasné, o akú obrovskú vec ide.
V tej dobe bol najpredávanejším textovým procesorom program WordStar od spoločnosti MicroPro, ktorý bol rýchlo preportovaný aj na stále populárnejší operačný systém MS-DOS. Oproti programom ako Bravo alebo Gipsy z laboratória PARC však vyzeral ako akási predpotopná vykopávka. Gates urobil zo Simonyiho vedúceho celého programátorského tímu Microsoftu, pričom mu nielen odovzdal hlavné slovo pri nasledujúcom vývoji programu Multiplan, ale v roku 1982 takisto spustil vývoj nového grafického textového procesora. Ten sa o rok neskôr objavil na trhu ako Microsoft Word a dokonca dekády tento segment programov celkom ovládol.
Prítomnosť Simonyiho mala veľký efekt aj na vývoj grafického rozhrania operačného systému, o ktorom Bill Gates začal výrazne uvažovať už v roku 1981. Nešlo len o grafické programy ovládané myšou, ktoré poznal vďaka Simonyimu, ale aj o nový počítač Xerox Star, ktorý vznikol v laboratóriu PARC v roku 1981 ako nástupca počítača Alto. Star mal ešte pokročilejšiu variantu grafického rozhrania ako Alto, ale kvôli masívnej cenovke 16 500 dolárov sa podobne ako jeho predchodca záujmu trhu nedočkal. Gatesa však k činnosti napokon rozhýbal zrejme Apple, pretože v lete roku 1981 do Microsoftu dorazil prvý prototyp nového počítača Macintosh, ktorý firma Apple práve vyvíjala (na trhu sa objavil o tri roky neskôr). V tej dobe šlo o celkom klasický postup, pretože Microsoft pre daný počítač pripravoval programovací jazyk BASIC, s ktorým trhu dominoval a Apple ho potreboval.
Steve Jobs a Bill Gates
Počítač Macintosh obsahoval grafické rozhranie operačného systému, pričom ďalej rozvíjal koncept, ktorý Steve Jobs a programátori Apple odkukali pri demonštrácii počítača Alto v laboratóriu PARC o dva roky skôr. Gates si uvedomil, že Microsoft v tejto oblasti už nemôže otáľať. Na trhu operačných systémov bol totiž vďaka MS-DOS už aj on a grafická budúcnosť bola pre Gatesa úplne samozrejmou cestou. Vedel, že kľúčom k úspechu softvéru je jednoduchosť a prívetivosť, ktorá by umožnila počítač používať komukoľvek. Hovoril pritom, že ideálny počítač je taký, ktorý by zvládala používať aj jeho matka.
Projekt grafickej nadstavby MS-DOS začal pod názvom Interface Manager (manažér rozhrania), pričom jeho vývoj bežal v tajnosti prakticky po celý rok 1982. Gates mal pravdaže vlastnú predstavu o tom, ako mal grafický systém fungovať. V prvom rade chcel, aby grafické rozhrnie vošlo ako medzičlánok medzi operačný systém MS-DOS a jednotlivé aplikácie tretích výrobcov. Problémom tej doby bolo, že každý program mal svoje vlastné zákonitosti ovládania (ako napríklad uloženie či tlačenie súboru) a vyzeral celkom inak.
Pracovanie s tabuľkovým programom ako VisiCalc v kombinácii s textovým procesorom ako WordStar bolo značne komplikované. Na obrazovke ste mali totiž len jeden alebo druhý program a oba vyzerali a fungovali celkom inak. Grafické rozhranie by fungovalo ako zlučovač, ktoré by programom dalo nielen podobný vzhľad, ale prebralo na seba aj starosť o obsluhu základných funkcií, ktoré by tak pôsobili rovnako. V rámci grafického systému by programy mohli pri tom fungovať na obrazovke aj vedľa seba v rámci oddelených okien (v angličtine windows), čo by používanie značne uľahčovalo.
Pôvodný programátorský tím Microsoftu na začiatku 80. rokov. Charles Simonyi celkom vľavo
Pred Gatesom stála omnoho ťažšia úloha ako pred Jobsom. Apple sa zaujímal o to, aby grafický systém fungoval iba na jednom hardvéri jeho pripravovaných počítačov Lisa a Macintosh, a to len s konkrétnymi programami. Naproti tomu v rámci rozvetvujúcej vetvy IBM PC a jeho klonov bolo pre Gatesa potrebné, aby grafický systém fungoval na stále väčšom množstve rôznych počítačov. Gates takisto potreboval presvedčiť jednotlivých výrobcov softvéru, aby na grafický systém vsadili a investovali peniaze do vývoja svojich programov, ktoré by s grafickým systémom spolupracovali. Táto úloha sa tak mala stať tým najambicióznejším a v konečnom dôsledku najkomplexnejším projektom, na ktorom Microsoft kedy pracoval.
NOVÁ ÉRA SA OTVÁRA
Behom roku 1982 začali v rámci trhu čoraz viac presakovať informácie, že na grafických rozhraniach systémov pracujú okrem Apple aj iní výrobcovia a pripravujú ich aj pre počítače IBM PC a ich klony. Šlo predovšetkým o grafické rozhranie VisiOn, ktoré vyvíjala spoločnosť VisiCorp a pozornosť zaujala aj firma Quarterdeck, s rozhraním pomenovaným ako DESQ. Dôležité však bolo, kto z významných hráčov bude na trhu ako prvý. Brány sa otvorili v januári 1983, keď Apple uviedol na trh počítač Lisa, ktorý bol vybavený grafickým rozhraním svojho operačného systému, ovládaným myšou.
Šlo o prvý finálny projekt Apple, vychádzajúci z obkukaného grafického systému z laboratórií PARC. Tento grafický systém jednoznačne zaujal, ale keďže bol dostupný jedine pre jeden druh počítača, a to navyše s masívnou cenovkou 10 000 dolárov (zhruba 22 000 eur na dnešné peniaze), bol pre väčšinu používateľov celkom nedostupný (podobne ako pred dvoma rokmi Xerox Star za 16 000 dolárov). Z tohto dôvodu bol počítač Apple Lisa vo výsledku totálny komerčný neúspech, avšak Gates vedel, podobne ako Steve Jobs, že grafické rozhrania ovládania počítača sú tou jedinou správnou cestou do budúcnosti. Vydanie cenovo dostupnejších počítačov Apple Macintosh s pokročilou verziou tohto systému sa pritom čoraz viac približovalo.
Gates preto nelenil a v januári 1983 vyrukoval s oficiálnym vyhlásením, že grafické rozhranie od Microsoftu je vo vývoji a bude pre počítače kompatibilné s IBM PC k dispozícii ešte skôr, než VisiOn od VisiCorp. Šlo o jedno z ďalších odvážnych vyjadrení, ktoré mu zaručili záujem už niekoľkokrát predtým. Fungujúci prototyp Interface Managera totiž na IBM PC ešte v tej dobe ani neexistoval. Spoločne s ním zároveň ohlásil textový procesor Word s grafickým rozhraním, ktorý sa na trhu mal objaviť v nasledujúcich mesiacoch.
Steve Jobs na začiatku 80. rokov vychádzal s Billom Gatesom dobre. Apple potreboval Microsoft pre jeho tabuľkový procesor a programovacie jazyky
Toto ohlásenie však malo aj jeden veľmi zvláštny efekt. Po tom ako Gates na konferencii Comdex ohlásil chystaný Word a grafickú nadstavbu MS-DOS, sa Steve Jobs, ktorý s ním mal dovtedy dobré vzťahy, neskutočne rozohnil. Okamžite sa s Gatesom stretol a smerom na Microsoft začal chrliť oheň a síru. Podľa očitých svedectiev pritom kričal „Kradnete od nás! Veril som vám a vy od nás kradnete.“ Bol pritom presvedčený, že Microsoft kopíruje grafické princípy rozhraní počítačov Lisa a takisto chystaných Macintoshov, ku ktorým Microsoft už mal prístup. Gates však bol pomerne pokojný a vyslovil dnes už legendárnu vetu „Steve, myslím že sa na to dá pozerať z viacerých uhlov. Podľa mňa sme mali obaja bohatého suseda menom Xerox, a keď som sa k nemu vlámal, aby som mu ukradol televízor, ukázalo sa, že si ho už ukradol predo mnou.“
Gates mal každopádne pravdu. Grafické rozhrania Apple, podobne ako chystané riešenie Microsoftu, akoby produktom z laboratórií PARC z oka vypadli. Používali rovnaké zákonitosti a celkom totožný koncept práce. V priebehu roku 1983 Gates do projektu investoval ešte väčšie úsilie a začal rýchlo rozširovať programátorský tím Microsoftu. Charles Simonyi mu v roku 1983 odporučil najatie svojho priateľa a talentovaného vývojára, 26-ročného Scotta MacGregora, ktorý sa v PARC podieľal na počítači a grafickom systéme Xerox Star z roku 1981. Spolu s ním prišli do Microsoftu aj programátor Dan Lipkie a softvérový manažér Leo Nikora, ktorí sa na vývoji systému Star v PARC takisto výrazne podieľali.
Tento systém bol pri tom omnoho graficky vyspelejší, ako pôvodný systém počítača Alto, na ktorom prácu založil Apple. Obsahoval typické prvky, ktoré si z grafického operačného systému dávame do súvislosti dnes. Šlo o ikony, pracovnú plochu, rôzne výsuvné menu, priečinky na súbory či odpadkový kôš, vďaka čomu rozhranie pripomínalo kanceláriu a počítač sa tak stával omnoho prívetivejším, než tajomný riadok DOS-u, do ktorého bolo potrebné písať príkazy. Textové súbory boli zobrazené tak, ako následne vyšli z tlačiarne a všetko tak pripomínalo zdigitalizovanú realitu. Bolo to skrátka presne to, čo si Gates predstavoval pre grafické rozhranie Microsoftu. Vedel pritom, že Apple sa k tomu už onedlho priblíži so svojimi chystanými počítačmi Macintosh, ktoré plánoval vydať v nasledujúcom roku.
Gates v roku 1983 v obkolesení počítačov, pre ktoré Microsoft tvoril MS-DOS a ďalší softvér
Pred Gatesom však stála ťažká úloha. Dnes sa to môže zdať absurdné, ale v tej dobe bola myšlienka grafického operačného systému vnímaná pomerne negatívne. Mnoho technických žurnalistov tej doby sa vyjadrilo, že vývoj grafickej nadstavby MS-DOS je chybou. Operačný systém totiž chápali ako nástroj, ktorý obsluhoval hardvér a spúšťal koncové programy. Idea, že by bol grafický aj operačný systém samotný bola tak pre mnohých kacírska, pretože by spotrebovával cenné výpočtové zdroje, ktoré následne chýbali inde. Veď napokon, prečo plytvať výkonom na operačný systém, keď len pracuje na pozadí a vlastne len spúšťa koncový program, ktorý potom zaberá celú obrazovku a operačný systém vôbec nie je vidieť?
Behom roku 1983 začal Gates navštevovať výrobcov jednotlivých počítačov a takisto softvéru a snažil sa ich presvedčiť o svojej vízii grafického rozhrania a unifikovaných programov. Programy Microsoftu ako Multiplan a Word sa mali stať budúcnosťou práve vďaka nadviazaniu na grafické rozhranie a Gates chcel, aby firmy nasadli na daný vlak čím najskôr. Tvrdil pri tom, že grafické rozhranie od Microsoftu bude dostupné do jedného roku. Na jeho víziu rýchlo pristúpilo 24 významných firiem, ktoré prisľúbili, že tento koncept budú podporovať. Šlo predovšetkým o Compaq a takisto Radio Shack s počítačmi Tandy, pričom k ďalším patril napríklad Texas Instruments, Hewlett-Packard či Zenith.
V tomto období sa pritom začalo rodiť aj skutočné meno tejto grafickej nadstavby, s ktorým prišiel Rowland Hanson, šéf marketingového oddelenia Microsoftu. V tom čase boli totiž IT magazíny plné článkov o budúcnosti, v ktorej mali hlavnú rolu hrať rôzne „okenné grafické systémy“. Šlo o všeobecné pomenovanie snáh tohto typu a Hanson si uvedomil, že ak Microsoft chce tejto oblasti dominovať, vhodnou stratégiou je systém pomenovať práve takto. Ako generický základ, ktorý je práve „tým okenným systémom“, kvôli ktorému kategória dostala názov. Navrhol preto meno Windows (okná).
WINDOWS ZO SĽUBOV A HMLY
Gatesove sľuby o skorej dostupnosti Windows však boli celkom plané. VisiCorp začal predávať grafické rozhrania VisiOn v októbri 1983. Deväť mesiacov potom, ako sa Bill Gates dušoval, že to bude práve Microsoft, kto uvedie grafický systém do sveta IBM PC a ich klonov ako prvý. Gates sa pokúsil firme VisiCorp zobrať vietor z plachiet a prikázal, aby bol Windows oficiálne predstavený, a to aj napriek tomu, že do finálneho stavu a vydania mal ešte ďaleko. Pompézna show sa udiala už o mesiac neskôr, v novembri 1983. Počas nej jednotliví vývojári predstavovali chystané funkcie Windows a predvádzali prototyp rozhrania. Na čele s Gatesom pritom sľubovali, že pôjde o koniec problémov s kompatibilitou aplikácií a že všetky programy, fungujúce pod MS-DOS, budú fungovať aj vo Windows. Gates pritom oznámil, že Windows bude do konca roku 1984 na viac ako 90 % všetkých IBM kompatibilných počítačov. Naznačoval tým, že aktuálne vydanie grafického rozhrania VisiOn od VisiCorp je bezvýznamné.
Bill Gates vo svojej kancelárii v roku 1984, rok pred vydaním Windows
Takéto oficiálne predstavenie produktu, ktorý má do vydania ešte poriadne ďaleko, je známe aj v súčasnej dobe. Ide o snahu zabrániť tomu, aby zákazníci rýchlo nakúpili dostupný produkt, pretože niečo lepšie už je údajne za dverami. Mnoho ľudí, najmä v súvislosti s IT, je totiž ochotných pár mesiacov počkať na lepší produkt, ktorý sa momentálne dokončuje. Čím je firma ktorá ho sľubuje známejšia a populárnejšia, tým je pravdepodobnejšie, že potenciálni zákazníci budú ochotní počkať. Gates pri tom vedel, že v nasledujúcom roku (1984) sa na trhu objaví aj značne pokročilejšia druhá generácia grafického systému, výrazne prepojená s funkciami myši, na chystaných počítačoch Macintosh od Apple.
Oznámeniami tohto typu tak dával najavo, že Microsoft patrí medzi firmy, ktoré tieto systémy vyvíjajú na aktuálnej špičkovej úrovni a nie sú len niekým, kto niekoho dobieha. Prázdne tvrdenia to každopádne neboli, pretože tím programátorov, ktorý v laboratóriách PARC vyvíjal grafické systémy počítačov Alto a Star, už v Microsofte na Windows usilovne pracoval. Microsoft a Apple boli pritom jedinými firmami, ktoré týchto programátorov prvých grafických systémov vo svojich službách mali a boli tak oproti ostatným v jasnej výhode.
Na konci roku 1983 bol už MS-DOS jasne dominantným štandardom na poli operačných systémov IBM a ich klonov. Gates sa pritom stával čoraz väčšou kultovou osobnosťou, ktorú rešpektovali aj napriek stále detskému vzhľadu nielen vysokí predstavitelia rôznych softvérových a hardvérových firiem, ale aj jednotliví zamestnanci Microsoftu. Bill bol v tom čase stále silno zžitý so svojím tímom a všetkých zhruba 100 vtedajších programátorov Microsoftu poznal po mene. To bolo pre krvilačné pracovné nasadenie pri vývoji Windows skoro až nevyhnutné. To, že personál prácou prakticky žil si všímali aj návštevy.
Mark Eisner z firmy Softbridge Microsystems si napríklad spomína na historku, pri ktorej o ôsmej večer vchádzal s Gatesom späť do budovy a vo dverách stretli jedného z programátorov, ktorý práve odchádzal. Programátor sa pritom pochválil svojmu šéfovi vetou: „Hej Bill, dnes som tu bol 12 hodín“. Gates ho pritom odzdravil a polovážne mu s úsmevom odpovedal: „Takže už zase pracuješ len polovicu dňa?“.
Aj keď vývoj Windows bežal v roku 1983 masívnym tempom, veľmi rýchlo sa začalo ukazovať, že dodržať sľubované termíny bude nereálne. Problémom bolo, že Gates vo všetkých výrobcoch vyvolal silné očakávania a niekoľko desiatok programátorov na tak masívny projekt bolo málo. Technické výzvy, ktoré bolo treba riešiť boli obrovské.
Grafická nadstavba vyžadovala značné množstvo operačnej pamäte, pričom väčšina počítačov tej doby mala dostupných len 256 kilobajtov. Windows mal byť schopný aplikácie spúšťať naraz, tak ako to poznáme dnes, pričom mal umožňovať otvorenie dvoch okien rôznych programov vedľa seba. Problémom bolo, že v tej dobe boli programy nesmierne sebecké. Ako spomína bývalý vývojár PARC a Microsoftu MacGregor, tak v tej dobe bolo normálne, že spustený program sa operačného systému opýtal „Koľko pamäte máš?“. Systém mu odpovedal „Toľkoto“, na čo koncový program odvetil, „OK, beriem si všetko“. Windows toto všetko musel vyriešiť a fungovať ako prostredník, ktorý by takejto pažravosti zabránil.
V januári 1984 Apple predstavil počítače Macintosh kultovou reklamou ženy rozbíjajúcej obrazovku, v ktorej IBM prirovnalo k dystopickému románu 1984 od Georgea Orwella. Jobs to následne potvrdil skandovaním rovno na pódiu spolu s divákmi, pri ktorom odmietol budúcnosť, v ktorej by počítače IBM kraľovali. Nový počítač Macintosh, či skrátene Mac, sa začal predávať za 2500 dolárov ako „počítač pre bežného človeka“. Jeho dominantným prvkom pri tom bolo prívetivé grafické rozhranie. Behom februára 1984 Microsoft prezentoval nehotový Windows opäť, tentoraz na konferencii pre vývojárov, ktorej cieľom bolo udržať pozitívnu náladu tým, že Windows sa už čoskoro objaví na trhu. Vydanie sa pritom posunulo na august.
Jedným z hlavných dôvodov meškania bol samotný Gates, ktorý sa snažil komplexne manažovať všetky bežiace projekty Microsoftu. Problémom bolo, že aj keď ním navrhované zmeny v MS-DOS či Windows boli prakticky vždy k lepšiemu, ich integrovanie celý vývoj nesmierne predlžovalo, čo začalo mať na morálku vývojárov značne negatívny efekt.
MacGregor popisoval ako hlavný problém to, že Bill v tejto dobe používal praktiky, ktoré poznal z minulosti. Ak si všimol nejakú triviálnu slabinu, prikázal ju opraviť, avšak ako projekty narastali, každá aj drobná zmena sa prevtelila do masívneho množstva práce. Nebolo treba len zmeniť kód, ale ho aj komplexne otestovať so všetkými inými časťami kódu, upraviť dokumentáciu a podobne. A ak sa takáto zmena objavovala každých pár mesiacov, produkt prakticky nikdy nebolo možné dokončiť.
Azda najkomplexnejšia zmena vo vývoji Windows nastala rok po spustení jeho vývoja, keď sa Bill rozhodol, že Windows, na rozdiel od grafického náprotivku Apple a iných firiem, bude okrem myši možné ovládať aj klávesnicou. Nešlo pritom len o to, aby Windows mohli používať bežní používatelia, ktorí pri počítači ešte myš nemali. Billovi šlo predovšetkým o to, aby mal Windows otvorené dvere do segmentu armády. Len ťažko sa dalo totiž predstaviť, že by napríklad niekde v tanku či inom pohybujúcom sa stroji niekto počítač ovládal delikátnym pohybom myši. Toto rozhodnutie integrácie ovládania klávesnicou (klávesové skratky, kurzorové šípky) predĺžili vývoj prvej verzie Windows až o 6 mesiacov. Windows má však schopnosť kompletného ovládania klávesnicou dodnes.
Tieto a ďalšie prieťahy znamenali, že sa nepodarilo dodržať ani termín vydania v auguste roku 1984 a začalo sa hovoriť o októbri. Ani to sa však nepodarilo dodržať a Gates sa softvérovým vývojárom rôznych firiem musel v liste ospravedlňovať. Gates zdržanie odôvodňoval novými zlepšeniami, ktoré sú potrebné pre nadchádzajúce roky v súvislosti s novou generáciou grafických aplikácií. To bola čiastočne pravda, ale otváral sa aj nový problém v tom, že prototyp Windows fungoval príliš pomaly na starých procesoroch Intel 8088, ktoré používala väčšina vtedajších počítačov a optimalizačné snahy o zrýchlenie termín posúvali až na jar roku 1985.
VYJEDNÁVACIA PÁKA MENOM EXCEL
Microsoft do roku 1985 vstupoval s viac ako 500 zamestnancami a ročnými tržbami na úrovni 100 miliónov dolárov. Jeho najväčším softvérovým konkurentom bol v tej dobe Lotus (s ročnými tržbami 200 miliónov dolárov), ktorý kraľoval softvérovému trhu hlavne vďaka tabuľkovému procesoru 1-2-3. Gates vedel, že jeho program Multiplan je naň krátky, ale vkladal svoje nádeje do celkom nového projektu jeho nasledovníka s grafickým rozhraním, s kódovým označím Odyssey. Ten totiž poskytoval oproti programu Lotusu značné vylepšenia a na počítačoch fungoval aj výrazne rýchlejšie. Program napokon dostal meno Excel, pričom zohral aj zaujímavú rolu v rámci boja na poli grafických nadstavieb operačných systémov.
Apple bol v tej dobe na Microsofte značne závislý. Jobsovým hlavným problémom bolo, že IBM počítače a ich klony dominovali vo firemnej sfére, kde boli tabuľkové procesory esenciálne. Keďže Lotus pre počítače Lisa a Macintosh svoj program nevydal, Apple bol odkázaný len na tabuľkový procesor Microsoft Multiplan.
Prvý počítač Apple Macintosh s čerstvým prelomovým programom Microsoft Excel
Okrem toho počítače Apple používali podobne ako konkurencia aj programovacie jazyky Microsoftu, akým bol hlavne Microsoft BASIC. Gates nový tabuľkový procesor v podobe Excelu plánoval vydať hlavne pre IBM PC a jeho klony, avšak akonáhle sa dozvedel, že Lotus pripravuje nový grafický tabuľkový program Jazz, určený pre Macintosh, rýchlo otočil a rozhodol sa, že Excel bude dostupný prioritne najprv pre Mac a až následne neskôr pre iné počítače. Nemalo to pri tom nič spoločné s dobrými vzťahmi s Jobsom, o ktorom sa Gates na verejnosti vždy vyjadroval s úctou. Šlo čisto len o snahu vyradiť konkurenciu v podobe Lotusu či kohokoľvek iného, čím bol Gates dobre známy.
Medzi programátormi a iných pracovníkmi vo vnútri Microsoftu bolo pri tom jasné, že Gatesov osobný názor na Jobsa bol iný, než naznačovali priateľské verejné stretnutia. Gates považoval Jobsa za tak trochu slizkého obchodníka, ktorý hýril falošným pozlátkom. Najväčší dešpekt v ňom vyvolávalo to, že Jobs nebol programátor a ani softvérový inžinier a za žiadnym technickým návrhom alebo riešením nestál, čo bolo s Gatesom v ostrom rozpore.
V prvej polovicu roku 1985, keď bol vývoj tabuľkových procesorov pre počítače Macintosh vo finále, si Jobs všimol, že Jazz od Lotusu mal zaujímavú funkciu, v rámci ktorej mohol fungovať ako integrované prostredie pre iné aplikácie, čo pomáhalo v spolupráci v prípade, že bol zobrazený na celú obrazovku. Pokúsil sa pri tom Gatesa presvedčiť, aby Microsoft takúto funkciu integroval aj do Excelu. Gates to však odmietol.
Prístup Lotusu považoval za nesprávny. Podľa neho bolo omnoho efektívnejším riešením, keby sa na Macintoshi objavila jednoduchá utilita, schopná prepínať rýchlo medzi rôznymi programami (v štýle ako to dnes poznáme v súvislosti s klávesovou skratkou ALT+TAB). Takýto programový prepínač bol podľa Gatesa omnoho pružnejší. Budúcnosť mu pri tom dala za pravdu. Excel sa objavil na trhu v septembri 1985, niekoľko týždňov po vydaní Jazzu od Lotusu.
Recenzie boli naň mimoriadne pozitívne. Aj keď Lotus podporil Jazz reklamnou kampaňou za 7,5 milióna dolárov (čo bolo 7-krát viac ako suma, ktorú investoval do propagácie Microsoft), Excel ho doslova zmietol svojou kvalitou zo stola a poslal ho na smetisko dejín. V nasledujúcom roku, keď Excel začal byť dostupný aj pre počítače IBM PC a jeho klony, postupne celkom ovládol trh, čo platí dodnes.
Trápenie s Windows však stále neprestávalo. Produkt sa neobjavil ani v letnom termíne a mnoho redakcií si začalo z produktu čoraz viac uťahovať. Časopis InfoWorld ho dokonca nazval „waporware“ čo sa dá voľne preložiť ako produkt zložený z hmly a sľubov, ktorý vlastne ani neexistuje. Vývojové tempo v Microsofte však bolo šialené. Gabe Nowell, jeden z programátorov Windows (dnes riaditeľ distribučnej platformy Steam) na túto éru spomína s tým, ako si do práce jednoducho priniesol spacák a takmer mesiac z kancelárie prakticky vôbec neodchádzal. Programoval až kým nezaspal a akonáhle sa zobudil, začal znovu programovať. Mikrodeti Microsoftu sa menili na programátorské stroje, ktoré vydávali zo seba všetko a Gates pôsobil ako uragán na pomedzí medzi manažérom a technikom s neprestajnými návrhmi na zlepšenie.
Windows 1.0 z roku 1985
Windows 1.0 sa napokon dostal na trh až v novembri 1985, na jesennej výstave Comdex. IT žurnalisti celú akciu a prezentáciu Windows vnímali ako dereš, na ktorom si Microsoft podávali s poriadne štipľavými otázkami. John Dvorak z PC Magazine pri jednej otázke dokonca zažartoval, že keď bol Windows prvý raz oznámený v roku 1983, plešatý Steve Ballmer mal ešte vlasy. Výsledok bol taký, že prvý Windows ďaleko zaostal za očakávaním. Podporovaných programov bolo málo, pretože neustále odsunutia nedovolili včas distribuovať vývojárske nástroje pre softvérové firmy a ničomu nepomáhalo ani to, že počítače z lacnejších hladín tej doby skrátka ešte stále neboli dostatočne výkonné na to, aby mohli podobný softvérový koncept držať ľahko v prevádzke. Schyľovalo sa však k búrke.
SÚDNA BITKA S POTÁPAJÚCIM SA APPLE A VYBLEDNUTIE IBM
Po reálnom vydaní Windows zlosť Apple zosilnela. Steve Jobs stále zastával názor, že nový Windows vykráda technológie operačného systému Macintosh, pričom všetko dospelo až do roztržky, pri ktorej sa Jobs začal Gatesovi vyhrážať žalobou za porušenie autorských práv. Gates však takéto niečo neakceptoval, pretože dobre vedel, že technológie, na ktorých sú grafické rozhrania Microsoftu a Apple založené, boli vytvorené v laboratóriách PARC. Pohrozil pri tom Jobsovi, že ak Apple na Microsoft podá žalobu, Microsoft prestane vyvíjať aplikácie Excel a Word pre Mac. To bolo kľúčom ku všetkému, pretože pre Apple a jeho Macintosh, ktorý sa kvôli svojej vysokej cene príliš dobre nepredával, by to bol zrejme klinec do rakvy.
Výsledkom bolo podpísanie dohody, že Apple udeľuje Microsoftu právo na používanie grafických technológií vyvinutých pre Macintosh bez nároku na odmenu. Inak povedané, Microsoft kývol na to, že grafické rozhrania Windows, Word, Excel či Multiplan sa inšpirovali z rozhraní počítačov Apple Lisa a Macintosh, za predpokladu, že Apple za to nebude nič chcieť. Ako sa povie, vlk sa nažral a koza zostala celá. Túto dohodu ale už nedotiahol dokonca Jobs, ale jeho nástupca John Sculley, ktorý ho z vedenia spoločnosti Apple kvôli nelichotivým ekonomickým výsledkom počítačov Lisa a Macintosh vyšachoval. Spoločne s Jobsom bolo prepustených aj niekoľko ďalších stoviek zamestnancov Apple, v snahe situáciu vo firme zlepšiť.
Bill Gates v roku 1986 s krabicami Windows 1.0, ktoré z neho spravili vo veku 31 rokov miliardára
Bill Gates sa po vyriešení tohto problému mohol sústrediť na ďalšiu pálčivú situáciu, ktorou bolo odmietanie Windows zo strany IBM. Firma sa pri úspechu počítačov v podobe IBM klonov, ktoré Microsoft podporoval svojím softvérom, s Billom značne rozkmotrila. IBM sa dokonca pokúsilo vyrobiť pre MS-DOS vlastnú grafickú nadstavbu, nazvanú TopView (vrchný pohľad), ktorá však dopadla neslávne. IBM dosť ťažko nieslo to, že koncept PC otvoril novú éru prosperity, avšak počítače IBM kvôli lacnejším klonom od iných firiem upadali do úzadia.
Pre rok 1987 tak plánovalo veľký návrat s počítačom Personal System/2 (PS/2), tentoraz už s uzavretou architektúrou (čo robil aj Apple). V roku 1985 sa tak IBM dohodlo s Gatesom na vývoji novej pokročilej verzie MS-DOS (Advanced DOS), ktorú neskôr svet spoznal ako OS/2. Pre systém chcelo IBM takisto aj grafickú nadstavbu. Problémom bolo, že IBM požadovalo, aby jeho nové osobné počítače boli ľahko párovateľné so sálovými počítačmi firiem. Pripravovaný Windows 2.0 s týmto konceptom nebol zlúčiteľný a Gates prisľúbil, že Microsoft vyvinie pre IBM jeho alternatívu, nazvanú Presentation Manager.
V tej dobe pravdaže ešte nikto netušil, ako veľmi bude nový uzavretý koncept počítača IBM úspešný a či pôjde o takú revolúciu, ako v prípade predošlého otvoreného systému (v konečnom dôsledku sa už otvorenú PC architektúru nikomu zastaviť nepodarilo a máme ju tu dodnes). Steve Balmer veril, že OS/2 je budúcnosť a pokúsil sa Gatesa presvedčiť, aby Microsoft vývoj Windows celkom ukončil a sústredil sa už iba na Presentation Manager. Bill však o tom nechcel ani počuť a v ukončovacích snahách mu zabránil. Chcel mať totiž poistku pre prípad, že by OS/2 trh neprijal, čo sa ukázalo ako veľmi prezieravé.
Windows 2.0 s prekrývaním okien (1987)
OS/2 sa napokon dostal na trh v roku 1987 spoločne s počítačom PS/2. Odozva trhu bola malá. MS-DOS skrátka vyhovoval a domáci používatelia podobne ako malé firmy nemali žiadny dôvod prechádzať na drahší OS/2. So svojimi osobnými počítačmi sa na sálové počítače pripájať nepotrebovali. Windows 2.0 sa objavil v decembri 1987 a oproti prvej verzii prinášal mnoho zmien. Tou hlavnou bolo, že okná sa mohli vzájomne prekrývať, pričom sa objavila terminológia v súvislosti maximalizovaním a minimalizovaním okien. Po prvýkrát sa takisto objavil Ovládací panel pre nastavenia. Programy ako Word a Excel Windows plne podporovali, ale mnohí výrobcovia ostatného softvéru naďalej udržiavali kompatibilitu hlavne s MS-DOS. Adopcia medzi používateľmi sa však stále zväčšovala.
Windows 2.0 pre MS-DOS a Presentation Manager pre OS/2 poriadne znervózňovali nové vedenie Apple. Firma nedokázala prehltnúť horkú pilulku, že Windows začínal na seba preberať všetku pozornosť grafických rozhraní a v roku 1988 podala na Microsoft žalobu. V rámci nej uviedla, že Microsoft vo svojich systémoch kopíruje grafické rozhrania počítačov Macintosh. Gates sa rozzúril a poukázal na staršiu zmluvu, v rámci ktorej sa s Jobsom dohodol, že to už viac nebudú riešiť. Nové vedenie Apple však trvalo na tom, že dohoda platila len pre Windows 1.0, nie jeho nástupcov.
Bill na začiatku 90. rokov minulého storočia
Všetko tak skončilo na súde, pri ktorom Apple obvinil Microsoft z porušenia 189 patentov, vďaka ktorým systémy Microsoftu mali „vzhľad a vizuálny prejav“ podobný systémom Macintoshu. Gates to celé označil za marketingovú maškarádu, ktorá mala za cieľ všetkých presvedčiť o tom, že Apple grafické rozhrania a ich základné princípy vymyslel. Podľa Gatesa to bola hrubá lož, pretože vedel, že tieto technológie v skutočnosti vznikli v Xeroxe, respektíve v jeho laboratóriách PARC, z ktorých Apple a takisto Microsoft regrutovali špičkových vývojárov.
Tým napokon argumentovali aj právnici na súde a výsledok bol taký, že žaloba Apple bola neúspešná. Sudca zmietol 179 patentov zo stola na základe toho, že ich vymyslela ešte pred Apple iná firma. Pri zostávajúcich 10 priznal, že dané princípy ako prvý zaviedol Apple, ale boli z pohľadu dizajnu také triviálne, že na ne kvôli všeobecnosti nebolo možné vzťahovať autorské právo.
VÍŤAZ JE JASNÝ
Predstavenie Windows 3.0 v roku 1990 bolo najpompéznejším softvérovým vydaním v dovtedajšej histórii. Microsoft na jednodňovú šou minul viac ako tri milióny dolárov, čo podporil ďalšou marketingovou kampaňou za 10 miliónov v nasledujúcich týždňoch. Windows 3.0 bol stelesnením toho, čo si Gates od grafickej nadstavby MS-DOS sľuboval. Jeho vízia o ľahkom a intuitívnom používaní všetkých počítačov a programov sa naplnila. S nástupom Windows 3.0 už vývojári začali venovať veľkú pozornosť grafickým aplikáciám.
Podporovaného softvéru, ktorý bolo možné spúšťať pod Windows, tak bolo čoraz viac. Počítače začali byť značne výkonnejšie a trh bol na grafický systém čoraz pripravenejší. Windows začal naberať veľkú popularitu a začali sa smerom naň hrnúť pochvaly a podpora aj od dovtedy neústupných odporcov a kritikov.
Reklama na prelomový Windows 3.0 z roku 1990
Za prvé štyri mesiace sa predalo jeden milión kópií, čo bolo v tej dobe dych berúce číslo. O podobnom úspechu sa iným softvérovým produktom ani nesnívalo. Po prvýkrát mohli ľudia kúpiť lacný klon IBM PC, nainštalovať naň Windows 3.0 za 150 dolárov a užiť si pohodlnosť a nadštandardný vizuál, ktorý prekonával Macintoshe predávajúce sa za niekoľko tisíc dolárov. Nebolo divu, že Apple začal smrtiacu špirálu, ktorá vyvrcholila v polovici 90. rokov takmer bankrotom (firmu zachránil návrat Jobsa a 150-miliónová investícia Microsoftu).
V roku 1990 sa stal Microsoft prvou softvérovou firmou v histórii, ktorá prekonala tržby miliardu dolárov. Počet zamestnancov prerástol 5000 a naďalej sa zvyšoval. Windows pokračoval v spanilej jazde v roku 1992 s verziou 3.1 a v roku 1995 prišiel s celkom prelomovou verziou Windows 95 so spodným panelom a menu Štart, čo je koncept, ktorý poznáme dodnes. Akcie Microsoftu leteli ostro nahor tak ako nikdy predtým a spolu s nimi aj majetok Billa Gatesa, ktorý sa v roku 1995 stal najbohatším mužom planéty.
