Spoločnosť Allianz partners v spolupráci s uznávaným britským futurológom Rayom Hammondom vytvorila štúdiu o tom, aký vývoj nás čaká v najbližších 20 rokoch v oblasti cestovania, mobility, zdravotnej starostlivosti či bežného života. Cieľom štúdie je predvídať potreby našich zákazníkov v nasledujúcich rokoch. Podľa Raya Hammonda našu budúcnosť do roku 2040 ovplyvní najmä 7 hlavných trendov:
- populačná explózia
Na svete dnes žije približne 7,6 miliárd obyvateľov. Do roku 2040 ich bude 9 miliárd a tento počet bude naďalej rásť. Nakŕmiť toľkých obyvateľov podľa Hammonda nie je až taký problém. Až 90 percent poľnohospodárov používa neefektívne postupy s nízkou produktivitou a až polovica vyrobených potravín sa vyplytvá ešte v procese distribúcie. Stačí teda podľa neho zlepšiť produktivitu poľnohospodárstva a obmedziť plytvanie v distribučnej sieti. Oveľa väčším problémom bude zabezpečiť pitnú vodu pre všetkých obyvateľov. Je jej síce dosť, ale nachádza sa na miestach ďaleko od zaľudnených území. Hammond si myslí, že mnohé krajiny budú musieť investovať do nízkonákladových zariadení na odsoľovanie vody a jej získavanie vody z ovzdušia.
- klimatické zmeny
Podľa správy OSN sa pri súčasnom stave emisií v ovzduší zvýši teplota na našej planéte do roku 2040 o 1,5 stupňa Celzia. To prinesie extrémne javy v počasí ako záplavy, cyklóny, hurikány či zánik koralových oblastí. Počet týchto javov sa medzi rokmi 1980 a 2004 zdvojnásobil a do roku 2040 k tomu dôjde znovu.
- revolúcia v oblasti obnoviteľných zdrojov
V súčasnosti len 8,4 % elektriny vo svete získavame z obnoviteľných zdrojov. Do roku 2050 by to mala byť až polovica. Inovácie v tejto oblasti zlacňujú výrobu slnečnej a veternej energie a obnoviteľná energia bude čoskoro lacnejšia ako elektráreň na fosílne palivá. Otázkou však stále ostáva efektívne skladovanie energie v čase, keď nesvieti slnko a je bezvetrie. Tú by mali vyriešiť investície do veľkokapacitných batérií, ktoré už začali využívať vo Veľkej Británii, v Južnej Austrálii či v USA.
- globalizácia
Za posledných 25 rokov mala globalizácia oveľa väčší vplyv na zníženie chudoby ako celá zahraničná pomoc bohatých krajín od čias 2. svetovej vojny. Vyše miliarda ľudí sa za ten čas vymanila z chudoby a podľa odhadov futurológa by do roku 2050 mal byť počet chudobných najnižší v histórii. Masívne zníženie extrémnej chudoby považuje Hammond za jeden z najväčších úspechov ľudstva v našich dejinách, a to práve vďaka bohatým krajinám, ktoré investujú a obchodujú s rozvojovým svetom.
- revolúcia v zdravotníctve
V nasledujúcich dvoch dekádach naše zdravotníctvo zmení na nepoznanie päť väčších revolúcií:
- personalizovaná liečba založená na osobnej DNA analýze,
- využitie kmeňových buniek na opravu či obnovu rastu tkanív a orgánov,
- využitie nanočastíc na vývoj a distribúciu liekov na sub-mikroskopickej úrovni,
- úprava ľudskej DNA na zlepšenie zdravia,
- digitalizácia dát prostredníctvom umelej inteligencie.
- rozvoj informačných technológií
Za posledných 50 rokov sa rýchlosť a výkonnosť informačných technológií každých pár rokov zdvojnásobuje. Väčšia funkcionalita smarfónov, rýchlosť internetu a rozvoj nových online služieb a aplikácií ohrozili viaceré tradičné profesie a biznis modely v hotelierstve, stravovacích službách, doprave či finančných službách. Čoraz častejšie ich nahrádzajú riešenia ako Airbnb, Uber, Booking.com či TripAdvisior. Naopak vznikajú úplné nové profesie ako osobní kouči, tréneri a mentori, venčitelia psov či tetovači. Profesie, ktoré sa dnes za zamestnanie ani nepovažujú, ako materstvo, starostlivosť o rodinu či upratovanie, budú podľa Hammonda v nasledujúcich dvoch dekádach oveľa viac cenené. Tieto služby budú zároveň môcť byť lepšie financované z daní, ktoré zarobia roboti. Umelá inteligencia výrazne ovplyvní aj oblasť vzťahov, keď okolo roku 2040 budú tzv. virtuálni asistenti takí dostupní, že nikto nebude musieť byť osamelý.
- svetová chudoba
Napriek pozitívnemu prínosu globalizácie sú vo svete stále približne 2 miliardy ľudí v 58 krajinách, ktorí sú uväznení v extrémnej chudobe. Títo ľudia nemajú prístup k zdrojom a medzi sebou bojujú o každý kúsok majetku. Pomoc z vyspelých krajín mala na zlepšenie situácie miestnych ľudí len minimálny efekt, keďže finančné dotácie sa rýchlo rozkradli. Okrem morálnej povinnosti pomôcť týmto dvom miliardám chudobných sú tu tiež dva dôležité dôvody, prečo musíme s chudobou bojovať. Prvým sú obrovské náklady vyspelých krajín v podobe vojen na Blízkom východe. Druhým je nevyhnutná migrácia utečencov z politicky a ekonomicky nestabilných krajín smerom na západ.
Podrobnú štúdiu si môžete prečítať tu.
