Biometrická identifikácia je moderným technologickým trendom. Súčasná rýchlosť a pohodlnosť týchto metód je na vysokej úrovni a ak sa k tomu pridá aj chytľavá fráza „heslo, ktoré nikdy nezabudneš, si ty sám“, je jasné, prečo sú tieto technológie stále populárnejšie. Najlákavejším typom biometrie je rozpoznávanie tváre, pretože nevyžaduje konkrétnu fyzickú akciu, a teda žiadne špeciálne približovanie či prikladanie časti tela k senzoru.
Stačí skrátka byť len prítomný a viditeľný. Okrem toho, takéto identifikovanie je pre človeka celkom prirodzené, pretože tvár za týmto účelom používame počas celej histórie ľudstva. Rozpoznávame podľa nej priateľov či rodinu a ide takisto o hlavný identifikátor totožnosti pri kontakte so štátom a úradmi (fotka tváre na občianskom preukaze, pase či vodičskom oprávnení).
Testovacia identifikácia návštevníkov hotela, ktorú spustil Baidu v Číne
Ak porovnáme moderné biometrické rozpoznanie tváre s tým prirodzeným, ktoré vlastnými očami vykonávame denne, v základe pôsobí všetko totožne. Na jednej strane je systém, ktorý rozpozná štruktúry a tvary, porovná ich s databázou a zhodu oznámi ako nájdenie výsledku. Na strane druhej je náš vizuálny vnem, v rámci ktorého si videnú tvár náš mozog dá do súvislosti s našimi spomienkami a vo výsledku osobu spoznávame, alebo nie. V základe sa môže teda zdať, že pri presune identifikácie do elektronickej formy žiadne zvláštne nebezpečenstvo nehrozí. Aj to je dôvod, prečo je súčasné zavádzanie týchto systémov bez masívneho odporu verejnosti.
Hlavným rozdielom však je, že kým v jednom prípade ide o biologický a v určitom zmysle manuálny proces, v druhom ide o prejav softvéru a hardvéru počítača, ktorý môže podobné úlohy vykonávať na úplne iných objemových a rýchlostných hladinách. Systém teda môže porovnávať buď jednu tvár s masívnou databázou tvárí v rýchlom čase, alebo naopak hľadať konkrétnu tvár na obrovskom množstve rôznych fotografií či videí z veľkého počtu kamier na rôznych miestach.