Vedeli ste, že len do 10% internetu máte na dosah? Na zvyšnú časť internetu sa nedostanete alebo len veľmi ťažko.
Nie je v tom žiadna záhada. Internet ako médium alebo rozhranie spája rôzne servery a iné komponenty na celom svete, z časti už aj vo vesmíre. Spomínaných 10% stránok, to sú milióny, v skutočnosti nejde o žiadne malé číslo. Stránky s obchodmi, cloudovými službami s vašimi alebo verejnými dátami, hotelové weby, rôzne osobné aj firemné stránky – to všetko spadá do „voľne“ dostupnej kategórie.
Aj na túto tému sme sa rozprávali v televízii TA3, od 9:30 min.
DeepNet
Zvyšok je ukrytý pod povrchom a nie je možné sa k nemu bez autorizácie dostať. O čo presne ide? Sú tam napríklad dáta vašich známych. Tak ako oni nemajú dosah na vaše súbory na Google Disku, tak vy nevidíte ich, s výnimkou zdieľania. Vtedy sa pomyslene presúvajú z DeepNetu do tzv. FreeNetu. V hlbokom internete sú umiestnené dáta sociálnej poisťovne, bánk, firemné dáta, vaše súkromné fotografie ale aj súbory na Dropboxe alebo rôzne surové alebo viac či menej spracované analytické dáta vládnych agentúr. Aj dáta prezidentovej kancelárie patria k DeepNetu. Nejde o novodobý fakt, len o uvedomenie si, že nie všetko, čo je na internete, je prístupné komukoľvek. A tak kým verejná časť Wikipedie spadá do bežného internetu, štatistiky o návštevnosti príspevkov a iné dáta sú v „sekcii“ hlbokého internetu.
DarkNet
Aj internet má svoje temné stránky. Tu už hovoríme o spôsoboch, ako si anonymne objednať nelegálny digitálny obsah, útok na konkurenčný web alebo napríklad zakúpiť lieky, ktoré nie sú na voľný predaj a v niektorých krajinách nie je ich dovoz povolený.
Na temný internet sa dostanete cez sieť TOR, ktorá používa vlastné komunikačné protokoly a trasovanie spojenia je neznáme aj medzi dvomi komunikujúcimi stranami. Aj v tomto prípade však nie je jednoduché sa do istého spoločenstva dostať.
Aktuálne je veľká aféra o tom, že FBI rozbila gang spravujúci Hodvábnu cestu známu ako Silk road. Názov iste prevzatý zo zjednotenej mongolskej ríše Džingischána, ktorý udeľoval povolenie na priechod po jeho území a možnosť obchodovať s korením a iným pre Európanov exotickým tovarom.
Obchodovanie bitcoinmi
Tu sa však obchodovalo s inými vecami. Či už to boli ľudia, bankové účty, drogy, lieky alebo zbrane. Hralo sa vo veľkom a vo veľkom sa platilo bitcoinmi. Tie sú prakticky nevystopovateľné. S jedným výkonným procesorom by ste síce dokázali nájsť do dvoch dní zhodu medzi transakciami, no len v jednom páre a reálne sa nemusíte dopracovať k právne preukázateľnému výsledku. V zásade sa dá istá transakcia s bitcoinmi spárovať veľmi jednoducho. Ak nakupujete služby, ktoré prenášate do reálneho sveta. Napríklad zaplatíte z vašej BT peňaženky bitcoinmi a pizzu vám doručí kuriér na fyzickú adresu a meno. Navyše môžete mať na každú transakciu inú peňaženku – jej ID.
TOR
Prístup na niektoré weby je limitovaný použitím siete TOR – www.torproject.org, ktorá používa virtuálnu doménu .onion. Bez nej sa totiž nedostanete na stránky, kde sa dajú kúpiť zbrane alebo nelegálny tovar či obsah. Za 500 EUR si prídete k zbrani, už len objednať a doručiť. Neznamená to však, že po inštalácii prehliadača a pripojením do siete TOR sa vám všetko predostrie na prvé kliknutie. Treba vedieť kde hľadať. Obchodníci počítajú s tým, že ich sieť bude neustále pod paľbou vládnych bezpečnostných zložiek a tak sa treba ukrývať aj tu. Bežne sa tak obyčajný používateľ nemá možnosť dostať k obchodovaniu so zbraňami. Navyše to predstavuje riziko. Ak neviete ako sa účinne chrániť, môžete byť voči obchodníkom v nevýhode. Ich pravé identity síce poznať nebudete, no oni vás môžu odhaliť. A mať čokoľvek spoločné s osobami pohybujúcimi sa v podsvetí sa ešte nikdy nevyplatilo.
TOR však primárne slúži na ochranu súkromia. A tak ho môžete používať na úplne legálny „pohyb“ na internete. S obľubou ho využívajú novinári alebo politici, či politickí disidenti. Zamaskujú svoju identitu a tým, že komunikácia prechádza viacerými servermi, zostávajú dobre ukrytí v on-line svete.
