Ide o prakticky neobmedzený zdroj čistej energie, ale problémom sú vysoké náklady.

V bondovke Dnes neumieraj z roku 2002 je dôležitou súčasťou zápletky fiktívny orbitálny satelit nazvaný Icarus, ktorý dokáže presmerovať slnečné svetlo na želané miesto na Zemi a v takto osvetlenej lokalite zvýšiť produkciu poľnohospodárskych plodín.

V tom čase šlo o číre sci-fi, avšak po viac ako dvoch desaťročiach chce základný koncept tejto idey finálne pretaviť do praxe Japonsko prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva. Ako informuje portál Nikkei.com, vedci sa už roky snažia o možnosť transportovať slnečnú energiu z vesmíru na Zem a zdá sa, že koncept sa pomaly posúva k realite.

Snaží sa oň tím pod vedením Naokiho Šinoharu, profesora Kjótskej univerzity, ktorý pracuje na vesmírnej solárnej energii od roku 2009. Ich cieľom je umiestniť na obežnú dráhu vo výške 36 000 kilometrov sériu malých satelitov so solárnymi panelmi. Tie sa potom pokúsia zachytávať slnečnú energiu a premieňať ju na elektromagnetické mikrovlnné žiarenie (rovnaké ako v mikrolvnkách) a to posielať do pozemných prijímacích staníc.

Využitie orbitálnych solárnych panelov a mikrovĺn na následných prenos energie na Zem bolo prvýkrát ako hypotéza predstavené v roku 1968. Odvtedy sa niekoľko krajín vrátane Číny a USA snažilo o realizáciu tejto myšlienky, avšak zatiaľ bez zásadného, komerčne realizovateľného projektu.

Táto technológia je však mimoriadne lákavá, pretože orbitálne solárne panely predstavujú potenciálne neobmedzené obnoviteľné zdroje energie. Vo vesmíre môžu zhromažďovať energiu bez ohľadu na dennú dobu či počasie a vďaka použitiu mikrovĺn nie sú pri jej prenose problémom ani mraky.

Bohužiaľ, aj v prípade, že Japonsko úspešne rozmiestni svoju sústavu orbitálnych solárnych panelov, bude mať táto technológia stále skôr bližšie k vedeckej fantastike, ako k realite. Je to dané vysokými nákladmi – solárne panely satelitu na zachytávanie slnečnej energie by museli mať na každej jeho strane plochu dva kilometre štvorcové, aby dokázali generovať jeden gigawatt energie(teda približne výkon jedného jadrového reaktora). Pri použití v súčasnosti dostupných technológií by výstavba takéhoto zariadenia stála približne sedem miliárd dolárov.

Zdroj: Asia.nikkei.com

Prečítajte si tiež:

Branislav Caban

Branislav Caban
Okrem technologických tém sa snažím prinášať aj tie so spravodajským nádychom a rôzne zaujímavosti. Moja e-mailová adresa je bcaban@touchit.sk.