Tento článok je tlačová správa a je publikovaný bez redakčných úprav.

Celosvetový objem dát v cloude narastie do konca roka 2019 na štvornásobok. Vyplýva to zo štúdie Global Cloud Index (2014-2019), ktorú spoločnosť Cisco zverejnila už po piaty raz. Nárast objemu z 2,1 na 8,6 zettabajtov prekoná rast celkového objemu dát v dátových centrách, ktorý sa v skúmanom období len strojnásobí z 3,4 na 10,4 ZB. Rast objemu dát, prenášaných, spracovávaných a ukladaných v cloude a prechod na cloudové služby poháňa niekoľko faktorov. Patrí medzi ne súkromné využitie cloudu, spojené s nárastom počtu mobilných zariadení, rýchlo stúpajúca obľuba verejných cloudových služieb v podnikovej sfére a rastúcou mierou aj virtualizácia v súkromných cloudoch, ktorá zvyšuje hustotu týchto pracovných záťaží. Potenciál zvyšovať objem cloudovej premávky má do budúcna i rozvoj komunikácie medzi strojmi, tzv. machine-to-machine, M2M.

Ani náš región nezaostáva a objem prenášaných dát rastie v strednej a východnej Európe, i konkrétne na Slovensku. Vďačíme za to aj firmám a verejným inštitúciám, ktoré sa už z fázy testovania cloudu presúvajú do bežnej prevádzky a samozrejme aj koncovým užívateľom. Tí očakávajú prístup k obsahu a službám kedykoľvek a kdekoľvek. To všetko vytvára veľkú príležitosť pre poskytovateľov cloudových služieb,“ hovorí František Baranec, obchodný riaditeľ spoločnosti Cisco Slovensko.

Rastúci trend neobišiel ani región strednej a východnej Európy. Podľa tohtoročného vydania štúdie Cisco Global Cloud Index vzrastie objem prenesených dát v našom regióne do roku 2019 na 523 exabajtov (asi pol zettabajtu). Za jediný mesiac sa tak prenesie viac ako 44 exabajtov, pričom vlani to bolo len 12 exabajtov mesačne. Dátová premávka dátových centier v našom regióne vzrastie do roku 2019 triapolkrát. Len medzi rokmi 2013 a 2014 sa objem prenesených dát v dátových centrách zvýšil o 30 percent. Objem prenesených dát užívateľmi v regióne strednej a východnej Európy bude v roku 2019 tvoriť 68 percent všetkých prenosov v dátových centrách, v roku 2014 to bolo len 38 percent.

Internetová infraštruktúra na Slovensku je na nástup cloudu pomerne dobre pripravená. S priemernou rýchlosťou pripojenia v pevnej sieti 18,65 Mbps Slovensku patrí 12. miesto v regióne. Zaostáva však za priemerom strednej a východnej Európy, ktorý je 28,2 Mbps. To isté platí aj o rýchlosti uploadu, ktorá je na Slovensku 9,435 Mbps, kým priemer regiónu je až 20,9 Mbps. Zaujímavé je, že západná Európa v priemernej rýchlosti pripojenia za našim regiónom zaostáva – 22,8 Mbps pre download a 7,4 Mbps pre upload. O 0,2 Mbps pri downloade a 5 Mbps pri uploade predstihol región strednej a východnej Európy dokonca aj ázijsko-tichomorskú oblasť.

Situácia je ale výrazne iná v prípade mobilného pripojenia. Tu je najďalej Severná Amerika s priemernou rýchlosťou 16 Mbps pre download. Stredná Európa ale ponúka najrýchlejší upload (7,7 Mbps). Na Slovensku sú priemerné rýchlosti mobilného pripojenia 12 Mbps, respektíve 6 Mbps.

Internet vecí a Internet of Everything zvýšia objem dát

Okrem uvedených príčin rapídneho rastu cloudovej premávky spoločnosť Cisco predpovedá, že výrazný vplyv na prevádzku v dátových centrách a v cloudu by mohol mať takzvaný Internet of Everything (IoE) – prepojenie ľudí, procesov, dát a vecí. Široká paleta aplikácií IoE generuje veľké objemy dát, ktoré do roku 2019 môžu dosiahnuť 507,5 ZB za rok (42,3 ZB mesačne), čo je takmer 50-násobok predpokladaného objemu premávky v dátových centrách v roku 2019 (10,4 ZB). Dnes sa len malá časť týchto dát ukladá v dátových centrách, to by sa však mohlo zmeniť s vývojom požiadaviek na aplikácie a využitie analýzy veľkých dát (t.j. analýzy zhromaždených dát ako podkladu pre taktické a strategické rozhodnutia.)

Dnes pripadá 73 percent dát uložených na klientskych zariadeniach na osobné počítače. Do roku 2019 sa väčšina uložených dát (51 %) presunie na iné zariadenia ako PC (napríklad smartfóny, tablety, M2M moduly a podobne.) Vzhľadom na rastúci objem ukladaných dát spoločnosť Cisco predpovedá rast dopytu po spotrebiteľských cloudových úložiskách dát. Do roku 2019 bude 55 % súkromných užívateľov internetu využívať osobné cloudové úložisko (v porovnaní s 42 percentami v roku 2014). Štúdia napríklad odhaduje, že celosvetová dátová premávka pri smartfónoch (201 EB/rok) do roku 2017 presiahne objem dát na týchto zariadeniach uložených (179 EB/rok), čo vyvolá potrebu väčších kapacít cloudových úložísk.

Hlavné výsledky a prognózy štúdie Global Cloud Index

Globálna dátová premávka v dátových centrách a cloude

  • Cloudovú premávku, ktorá je podmnožinou premávky dátových centier, generujú cloudové služby dostupné prostredníctvom internetu zo škálovateľných, virtualizovaných cloudových dátových centier, kým celková premávka dátových centier zahŕňa všetky prenosy dát v rámci dátových centier, medzi dátovými centrami navzájom a medzi dátovými centrami a koncovými užívateľmi.
  • Ročný globálny objem IP premávky v dátových centrách do konca roka 2019 dosiahne podľa odhadu 10,4 ZB v porovnaní s 3,4 ZB za rok 2014
  • Ročný globálny objem cloudovej premávky do konca roka 2019 dosiahne podľa odhadu 8,6 ZB (719 EB/mesiac), čiže štvornásobok v porovnaní s rokom 2014 (2,1 ZB/rok, 176 EB/mesiac) a bude predstavovať viac ako štyri pätiny (83 %) celkovej premávky dátových centier
  • Očakáva sa, že nové technológie ako SDN a NFV zefektívnia toky dát v rámci dátových centier tak, že objemy dát, ktoré dosiahnu najvyššie vrstvy (jadro) dátového centra, klesnú pod 10,4 ZB za rok, kým nižšie vrstvy dátového centra ponesú záťaž vyše 40 ZB dát za rok.
  • Z geografického hľadiska bude v roku 2019 najväčší objem cloudovej premávky pripadať na Severnú Ameriku (3,6 ZB), juhovýchodnú Áziu (2,3 ZB) a západnú Európu (1,5 ZB).
  • Z geografického hľadiska bude na Severnú Ameriku v roku 2019 pripadať aj najvyšší objem premávky dátových centier (4,5 ZB), nasledovať bude juhovýchodná Ázia (2,7 ZB) a západná Európa (1,8 ZB)

Pre ilustráciu, čo takýto objem znamená, 10,4 ZB zodpovedá približne:

  • 144 biliónom hodín streamovanej hudby
    • t.j. ako keby každý obyvateľ planéty v roku 2019 počúval hudbu nepretržite asi 26 mesiacov
  • 26 biliónom hodín obchodných webových videokonferencií
    • čiže ako keby sa každý zamestnanec na svete zúčastnil na 21 hodinách videokonferencií denne
  • 6,8 bilióna hodín online prenosov videa vo vysokom rozlíšení (HD)
    • čiže ako keby každý obyvateľ planéty v roku 2019 denne sledoval asi 2,4 celovečerného filmu v HD kvalite
  • 1,2 bilióna hodín streamovaného videa vo veľmi vysokom rozlíšení (UHD)
    • čiže ako keby každý obyvateľ planéty v roku 2019 denne sledoval asi 25 minút streamovaného videa v UHD kvalite
    • alebo ako keby každá domácnosť na svete v roku 2019 sledovala 1,4 hodiny streamovaného videa v UHD kvalite

Spotrebiteľské cloudové úložiská

  • Do roku 2019 bude 55 % (viac ako 2 miliardy) súkromných užívateľov internetu využívať osobné cloudové úložisko, v porovnaní s 42 % (1,1 miliardy užívateľov) v roku 2014.
  • Objem dát, prenášaných medzi koncovými zariadeniami a spotrebiteľskými cloudovými úložiskami v roku 2019 dosiahne v celosvetovom priemere 1,6 gigabajtu za mesiac na jedného užívateľa, kým v roku 2014 to bolo 992 megabajtov za mesiac.
  • V roku 2014 pripadalo 73 % dát uložených na klientskych zariadeniach na osobné počítače. Do roku 2019 sa väčšina uložených dát (51 %) presune na iné zariadenia ako PC (napríklad smartfóny, tablety, M2M moduly a podobne)
  • Vzhľadom na rastúci objem ukladaných dát spoločnosť Cisco predpovedá rast dopytu po spotrebiteľských cloudových úložiskách dát. Štúdia napríklad odhaduje, že celosvetová dátová premávka pri smartfónoch (201 EB/rok) do roku 2017 presiahne objem dát na týchto zariadeniach uložených (179 EB/rok), čo vyvolá potrebu väčších kapacít cloudových úložísk.

Virtualizácia dátových centier

  • Celková pracovná záťaž dátových centier sa v rokoch 2014-2019 viac ako zdvojnásobí, avšak objem cloudovej pracovnej záťaže v rovnakom období vzrastie na viac ako trojnásobok súčasného stavu.
  • Hustota pracovnej záťaže (t.j. záťaž na jeden fyzický server) v cloudových dátových centrách v roku 2014 dosahovala 5,1 a do roku 2019 narastie na 8,4. V porovnaní s tým konvenčné dátové centrá v roku 2014 vykazovali hustotu pracovnej záťaže 2,0 a do roku 2019 sa táto hodnota zvýši na 3,2.

Dáta vznikajúce v Internet of Everything (IoE)

  • Objem dát, vznikajúcich v internete všetkého dosiahne do roku 2019 celosvetovo 507,5 zettabajtov za rok (42,3 zettabajtov za mesiac) v porovnaní s vlaňajšími 134,5 zettabajtami za rok (11,2 ZB mesačne).
  • Objem dát, ktorý denne vyprodukuje inteligentné mesto s jedným miliónom obyvateľov, do roku 2019 dosiahne 180 miliónov gigabajtov

Rozvoj verejného a súkromného cloudu

Využitie verejného cloudu, kde sú služby poskytované prostredníctvom verejne prístupnej siete, stúpa rýchlejšie ako využitie súkromného cloudu, kam z hľadiska pracovnej záťaže patrí cloudová infraštruktúra prevádzkovaná jednou organizáciou. V celom päťročnom období však pri súkromnom cloude porastie miera virtualizácie rýchlejšie ako pri verejnom. Vzhľadom na to, že podniky stále častejšie skúmajú efektivitu nákladov spojených s vlastnými IT zdrojmi a vyžadujú väčšiu flexibilitu a akcieschopnosť, porastie záujem o verejný cloud.

Cisco Cloud Index predpovedá, že:

  • Objem pracovných záťaží vo verejnom cloude porastie v rokoch 2014-2019 priemerným ročným tempom 44 % a v súkromnou cloude pomalšie – v priemere tempom 16 % ročne.
  • Do roku 2019 bude 56 % cloudových pracovných záťaží pripadať na dátové centrá verejných cloudov  v porovnaní s 30 % v roku 2014 (priemerný ročný rast 44 % v rokoch 2014 – 2019).
  • Do roku 2019 bude 44 % cloudových pracovných záťaží pripadať na dátové centrá súkromných cloudov v porovnaní s 70 % v roku 2014 (priemerný ročný rast 16 % v rokoch 2014 – 2019).

Globálne cloudové pracovné záťaže

SaaS bude do roku 2019 najobľúbenejším a najčastejšie implementovaným modelom poskytovania služieb v súkromných i verejných cloudoch.

  • Do roku 2019 bude 59 % všetkých cloudových pracovných záťaží pripadať na záťaže typu software ako služba (SaaS) v porovnaní so 45 % v roku 2014.
  • Do roku 2019 bude 30 % všetkých cloudových pracovných záťaží pripadať na záťaže typu infraštruktúra ako služba (IaaS) v porovnaní so 42 % v roku 2014.
  • Do roku 2019 bude 11 % všetkých cloudových pracovných záťaží pripadať na záťaže typu platforma ako služba (PaaS) v porovnaní s 13 % v roku 2014.

Globálna pripravenosť na cloud

Pri posudzovaní pripravenosti na cloud spoločnosť Cisco analyzuje priemer a medián rýchlostí uploadu/downloadu a latencií pevných a mobilných sietí vo viac ako 150 krajinách.

  • Tento rok vyhovelo 81 krajín jednotným pokročilým kritériám pripravenosti pri mobilných sieťach, čo predstavuje významný nárast v porovnaní s 21 krajinami vlani
  • Tento rok vyhovelo 119 krajín jednotným pokročilým kritériám pripravenosti pri pevných sieťach, kým vlani 109
  • Základné požiadavky pre cloudové aplikácie: rýchlosť downloadu do 750 Kbps, rýchlosť uploadu do 250 Kbps, latencia nad 160 ms.
  • Stredné požiadavky pre cloudové aplikácie: rýchlosť downloadu: 751-2500 Kbps, rýchlosť uploadu: 251-1000 Kbps, latencia: 159-100 ms.
  • Pokročilé požiadavky pre cloudové aplikácie: rýchlosť downloadu: >2500 Kbps, rýchlosť uploadu: >1000 Kbps, latencia: <100 ms.

Značky: