Keby si mal Macbook, tak by sa ti to nestalo. Keby si používal iPhone, tak také problémy nemáš. S Apple je svet krásnejší a všetko proste funguje. Všetci ostatní výrobcovia sú babráci. Alebo že by to bolo všetko inak a v skutočnosti Apple nebol žiadna výnimka? Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.
Popravde, neviem kde sa tento mýtus vlastne vzal. Vidím ho však v akcii pravidelne a dlhé roky, či dokonca celé desaťročia.
Ľudia sú ho schopní aplikovať napríklad v komentároch pod príspevkami z poradne, kde rozoberám príčiny a riešenia nejakého problému s Windows, pod článkami s recenziami nových produktov od konkurenčných výrobcov a takisto pod štatistikami alebo upozorneniami na chyby v softvéri, vírusovú nákazu či čokoľvek iné.
Otázka: „Windows mi začal zamŕzať pri reštartovaní, čo má robiť?“. Odpoveď: „Ha, kúp si Macbook!“ To som mu to ale vytmavil a dobre mu poradil. Kto je ďalší na rade? Otázka: „Androidová aplikácia na meranie tepu mi po štarte spadne, čo robím zle?“. Odpoveď: „Zle je, že nemáš iPhone“. Uf, ale sa mi darí. Čo by tí ľudia bezo mňa robili, keby som im takto perfektne neporadil.
Variácií na tieto komentáre je nekonečné množstvo a zdanlivo nemajú konca. Vždy keď ich vidím, pripadám si, ako keby som sa pozeral na nejaký prienik z alternatívnej reality, v ktorej je Apple neomylným božstvom, takže dané komentáre tam naozaj dávajú zmysel. Lenže v takejto realite my nežijeme.
Ešte než prejdem k jednotlivým príkladom a štatistikám, chcem upozorniť, že toto nie je článok, ktorý má za úlohu Apple kritizovať. Nie je nič zlé na tom, ak máte, používate, alebo ste si obľúbili nejaké zariadenie od tohto výrobcu.
V tomto Nedeľníku chcem jednoducho poukázať na to, že Apple je na hony vzdialený od často až náboženského presvedčenia mnohých ľudí, ktorí poukazujú na nesmiernu spoľahlivosť jeho zariadení, ukážkovú ľahkú použiteľnosť, neprekonateľnú funkčnosť a vždy perfektný dizajn.
Apple sa podobne ako iné hardvérové a softvérové firmy stretáva s rovnakými druhmi problémov, robí podobné chyby a vydáva produkty, ktoré sú výborné, dobré, priemerné a takisto podpriemerné až hrozné.
Ako vyrobiť hardvér, čo sa nikdy nepokazí
Ľudia chcú rýchle a jednoduché odpovede. Chcú počuť veci ako „firma Alfa je dobrá a jej výrobky sú kvalitné“ a „firma Beta je zlá a jej výrobky sú predražené a kazia sa“. Ale svet elektroniky a počítačov skrátka taký nie je.
Je pekné ak vám odborník Karol povie, že výrobky firmy Alfa sú jednoznačne najlepšie, pretože Karol je od fachu a ten sa fakt v týchto veciach vyzná. Je takisto jedno, že si názor vytvoríte sami, na základe dvoch či troch starých produktov od firiem Alfa a Beta, ktoré ste za posledných desať rokov vlastnili.
Každý produkt má nejakú mieru zlyhania, pričom môže ísť o 5, 10 či dokonca aj viac percent behom zaručenej doby. Miera možného zlyhania v nasledujúcich rokoch už len stúpa, až sa jedného dňa stane 100 % istotou.
Jednotlivé výrobky Apple, tak ako v prípade každého iného výrobcu, majú rozličnú mieru pravdepodobnosti zlyhania počas morálnej životnosti zariadenia. Kým model iZázrak 1 ju môže mať dobrú, model iZázrak 2 ju môže mať pokojne aj desaťnásobne horšiu. Tento trend vám samozrejme nič neprezradí o tom, akú mieru zlyhania bude mať iZázrak 3.
Problémom je, že v čase, kedy sa o nespoľahlivosti nejakého produktu dozviete (napríklad v štatistikách), už to môže byť často jedno, pretože prešli už napríklad dva roky od jeho vydania a na trhu sú nové a celkom iné modely, ktorých chybovosť je celkom iná a ich slabiny odlišné.
Občas je až taký zvláštny pocit vidieť človeka, ktorý bezhlavo verí v nadradenosť produktov niektorej značky. Moje dlhoročné profesionálne i neprofesionálne skúsenosti so servisom ma o akúkoľvek ružovosť dávno okradli. Kazí sa jednoducho všetko a ako bratia Česi hovoria, nejaké tie „průsery“ má na krku každý.
Ohnutie iPhonu 6 v mieste bočných tlačidiel, ktoré bolo najslabším miestom poddimenzovanej konštrukcie
Mnoho ľudí je presvedčených, že produkty Apple sú niečím extra. Niečím čo výrazne vystupuje z radu z hľadiska spoľahlivosti, výkonu a používateľskej spokojnosti. Z komentárov na ktoré pravidelne narážam mám pri tom aj pocit, že mnoho ľudí má dokonca názor, že tieto zariadenia sa nekazia a žiadne problémy ani nemajú, a ak majú, je to vina používateľa, nie produktu.
Veď ak sa pod nejakým článkom alebo diskusným príspevkom, kde sa rieši chyba nejakého iného výrobcu, objaví posmešný komentár o tom, že si majú ľudia kúpiť iPhone či Macbook, čo iné by to mohlo znamenať?
To si takýto ľudia nikdy nevšimli, že po celom svete sú tisíce či skôr desiatky tisíce servisných stredísk, ktoré sa zaoberajú opravami pokazených Apple zariadení? To si myslia, že tam tí servisáci znudene sedia celý deň a čakajú na to, ak im niekto raz za 10 rokov donesie nejaké pokazené Apple zariadenie, ktoré je tak raritné ako jednorožec?
To ľudia nikdy nepočuli o veľkých kauzách, ktoré sa udiali za posledné roky a z ktorých mal Apple neraz ušitý kabát z hanby?
Čo napríklad problémy s anténou telefónu iPhone 4, ktoré vyplývali z chybného návrhu, pri ktorom používatelia držiaci smartfón nevedomky a pravdaže nechcene premosťovali plastové oddelenie vlastnou vodivou rukou, vytvárajúc faradayovu klietku.
Táto aféra, známa aj ako Antennagate, bola skrátka vyvolaná niečím tak jednoduchým, ako držaním smartfónu v spodnej časti pri telefonickom hovore. Najviac komické na tomto chybnom návrhu bolo (či skôr lepšie povedané najviac k plaču), keď namiesto ospravedlnenia Apple v podobe samotného Steva Jobsa chybu zvalil na používateľov a absurdne im začal vysvetľovať, že telefón „držia zle“.
Čo aféra Bendgate, pri ktorej smartfóny iPhone 6 Plus boli výrazne náchylnejšie na ohnutie ako iné telefóny, z dôvodu nie príliš šťastného návrhu obvodového rámu v mieste bočných tlačidiel. Aj napriek jasným video dôkazom mnohých redakcií a takisto videám používateľov, sa Apple tento problém snažil zamiesť pod koberec ako nepodstatný.
Prejav tzv. touch disease iPhonu 6, v podobe šedého pásu v hornej časti displeja a nefunkčnosti dotykového ovládania. Problém bol spôsobený nedostatočnou výplňou pod integrovanými obvodmi a neprítomnosťou kovového tienenia dotykového radiča. Pri bežnom miernom ohybe zariadenia (neviditeľnom) dochádzalo k poškodeniu jeho kontaktov.
Problém s konštrukciou iPhone 6 pritom neboli jediné a často boli naviazané na blikajúci displej a znefunkčnenie dotykovej vrstvy aj bez viditeľného ohnutia. Apple čelí žalobám a novým odhaleniam v tejto súvislosti ešte aj dnes. Vnútorné dokumenty spoločnosti totiž na súde ukázali, že Apple o tom, že iPhone 6 Plus je viac ako 7× náchylnejší k ohnutiu ako predošlá verzia, dobre vedel.
Ako vyčnievať z radu až tak, že to ani nie je vidieť
OK, možno si poviete, že sú to všetko ojedinelé prípady. Samozrejme, že aj pre Apple platia fyzikálne zákony a občas sa jeho výrobok pokazí, alebo nefunguje správne, pričom niekedy sa prihodí aj nejaká tá aféra. Dôležité ale je, že v priemere jasne vybočuje z radu. Alebo že by nie?
Blancco Technology Group, čo je medzinárodná (pôvodom fínska) spoločnosť zaoberajúca sa diagnostikou mobilných zariadení (viac ako 29 000 kusov denne) v súvislosti s korporátnou a vládnou sférou, publikuje pravidelne zaujímavé štúdie týkajúce sa spoľahlivosti mobilného hardvéru ako celku.
V rámci týchto štúdií, ktoré firma pravidelne vydáva, je miera zlyhania chápaná NIE ako úplná nefunkčnosť, ale ako PROBLÉM, v rámci ktorého zariadenie nefunguje tak, ako sa od neho očakáva. Táto štatistika nám teda dáva pekný náhľad nielen na momenty, kedy hardvér zlyhá a je ho nutné vymeniť, ale aj na softvérové problémy z bežného života, ako pády aplikácií, pokles výkonu, prehrievanie a podobne.
Dá sa teda chápať ako celková používateľská skúsenosť so zariadením, v rámci ktorej je používateľ frustrovaný a nezriedkavo aj hľadá pomoc. Výsledky z obdobia štvrtého kvartálu 2016 a prvého kvartálu 2017 môžete vidieť v tabuľke.
Tieto štúdie nespomínam kvôli tomu, že by som chcel poukazovať na to, že v nich majú zariadenia s Androidom o niečo lepšie výsledky. Je dôležité tieto štatistiky poznať z dôvodu rozbitia ilúzie, že používatelia Ne-Apple produktov sú na tom neustále mizerne a riešia problémy, zatiaľ čo používatelia Apple produktov sa len usmievajú, spievajú si a držia sa radostne za ruky.
Tak to proste nie je a problémy má každá platforma. V rámci týchto grafov bol z Apple zariadení suverénne najhorší model iPhone 6, ktorý dosiahol dvojnásobný počet zlyhaní ako iPhone 7 a sedemnásobok oproti iPhone 5. Treba pravdaže zohľadniť počet kusov. V tej dobe iPhone 6 tvoril 21 % zariadení a iPhone 7 len 11 %, takže v konečnom dôsledku sa rozdiely medzi generáciami nie vždy prejavili.
Medzi najčastejšie problémy patrili pády aplikácií, nasledované prehrievaním, problémy so slúchadlami a prijímaním hovorov. Koncom roku 2017 sa to však zmenilo a najčastejšie problémy sa týkali Bluetooth, Wi-Fi a príjmu mobilného signálu.
Ako ale vyzerá štatistika z pohľadu samotného zlyhania hardvéru za rok, dva, tri či viac? Získanie kvalitnej štatistiky poruchovosti je vždy pomerne zložité. K tomu, aby ste sa mohli dopátrať k relevantným číslam, totiž potrebujete dostatočný počet sledovaných kusov, z ktorých percento poruchovosti vypočítate. Problémom je, že výrobcovia čísla poruchovosti jednotlivých produktov nikde nezverejňujú a alternatívnych zdrojov dát je ako šafranu. Servisné strediská totiž nemajú relevantnú vzorku a v modernej dobe autorizovaného servisu s priamym kontaktom zákazníka, ich často nemajú ani veľký predajcovia.
To pravdaže nebráni tieto pokrútené čísla publikovať vo veľkom. Pozrite sa napríklad na štatistiku poruchovosti jednotlivých značiek notebookov. Stačí len zapriahnuť Google vyhľadávač a nájdete to čo chcete. Že sú notebooky Apple výrazne horšie, že výrazne lepšie, stačí si len vybrať. Viete čo je tom najabsurdnejšie? Veľakrát ide o štatistiky, založené napríklad na reporte jedného servisného strediska, ktoré skrátka oznamuje (1, 2, 3), aké percento notebookov konkrétnych výrobcov sa v jeho servise objaví. Až sa mi z toho stmieva pred očami.
Vzhľadom na to, že Apple produkty majú vo väčšine prípadov samostatné servisy, takéto čísla nestoja ani za deravý groš, nehovoriac o podiele rozloženia notebookov v danej lokalite. Niektoré „štatistiky“ poruchovosti sú dokonca založené na používateľskom hlasovaní či samo oznamovacom reportovaní od používateľov (1, 2) a to keď vidím, tak to sa mi prosím vás pekne aj nožík vo vrecku otvára. O takýchto číslach sa už snáď nedá hovoriť ani so serióznym výrazom na tvári.
Jedna z lepších štatistík, na ktorú sa dalo v minulosti naraziť, bola vytvorená firmou SquareTrade, ktorá poskytuje rozšírenú záruku. Pozostávala z 30 000 kusov notebookov rôznych výrobcov, s minimálne 1 000 kusmi na každého výrobcu, čo už dáva pomerne relevantný štatistický výsledok (firma zaznamenávala, aké percento pokrývaných produktov sa do dvoch a troch rokov reklamovalo, pretože mimo Európy je záruka obvykle len rok).
Ide o štatistiku z roku 2009, čo je vzhľadom na súčasné modely bezcenné, ale pekne nám ukazuje to, že Apple nijako nevyčnieval z radu. Poradie sa celkom iste zmenilo, ale len ťažko možno očakávať, že by Apple zrazu začal jasne či extrémne vytŕčať. Bolo by samozrejme príjemné, sa na podobne kvalitnú štatistiku pozrieť aj dnes, bohužiaľ sa dá naraziť prakticky len na úplný odpad, ktorý s realitou nemá nič spoločné.
Softvér, ako z iného sveta
Ale tak keď už teda nie je viditeľné vyčnievanie v spoľahlivosti hardvéru, tak je vidieť aspoň na softvéri, či nie? Operačné systémy macOS a iOS sú bezpochyby veľmi kvalitným softvérom, ktorý len ťažko hľadá vo svete obdobu. Teda pravdaže až na Windows, ktorý z hľadiska trhového podielu macOS poráža 9:1 a Androidu, ktorý na mobilnej platforme poráža iOS pomerom 8:2.
Už len z hľadiska toho, že Windows má na klasickom počítačovom trhu 90 % podiel a Android na mobilnom viac ako 80 %, vám musí jasne hovoriť, že problémy daných softvérových platforiem budú nielen mediálne, ale aj spoločensky viac známe.
Apple má z hľadiska kontroly nad platformou viaceré výhody, pretože sa jeho OS objavuje len na jeho hardvéri a žiadnom inom, na rozdiel od konkurencie. To však automaticky neznamená, že celková kvalita platformy je výrazne odlišná a používateľ sa nestretne so žiadnymi prekvapeniami a dýkami do chrbta.
Ako jeden príklad za všetko môže slúžiť aféra s úmyselným zmenšovaním výkonu softvérovou cestou, ako reakcia na relatívne bežný problém v súvislosti so zastarávaním batérie a jej náhlych výpadkov pri napäťových špičkách.
Podľa Apple tento softvérový update prináša na relevantných zariadenia úmyselné spomalenie aplikácií pri štarte a takisto potláča plynulosť posunu obrazovky a iných mechanizmov súvisiacich s výkonom. Na iPhone 6, 6S a SE sa táto aktualizácia distribuovala začiatkom roku 2017 a v decembri 2017 prišla aj na iPhone 7 s nástupom iOS 11.2.
Po prevalení celého problému sa Apple za celú situáciu ospravedlnil, pričom od januára čelí v tejto súvislosti hromadnej žalobe. Problémom ani nebolo tak spomalenie, ktoré malo relevantný dôvod, ale tajnosti a neúprimnosť. Zákazníkom totiž zostalo v ruke spomalené zariadenie, ktoré nahradili obvykle novým, pretože nemali ani poňatia, že je problém spôsobený len starou a opotrebovanou batériou za zlomok ceny.
Ohýbanie sveta v Apple mapách pri nasadení v roku 2012
To je ale len jeden príklad z mnohých. Niektorí ľudia sa nazdávajú, že na čo Apple z hľadiska softvéru a služieb siahne, to je zlato, ktoré kvalitou všetkých predbehne. Dobrým príkladom by asi mohli byť slávne Apple Maps, ktoré sa pompézne objavili v septembri 2012, ako konkurencia Google Maps.
Nuž, vtedy sme sa veru všetci dobre nasmiali. Takú ukážku babráctva, unáhleného vydania a zlyhania, sme veru na poli veľkých softvérových produktov už dlho nevideli. Na mapách mnohé miesta chýbali, boli označené inými menami, alebo boli zamenené za iné.
Ukrajinské hlavné mesto Kyjev bolo na mape označené ako Kylv. Britské mesto Pontypridd sa nachádzalo 10 kilometrov na sever od svojej skutočnej polohy, zatiaľ čo mesto Stratford-upon-Avon sa na mape radšej ani nevyskytovalo.
Chýbali takisto mnohé významné orientačné miesta, ako napríklad vlakové stanice v Londýne či v Tokiu, pričom hlavná stanica v Helsinkách bola zobrazená ako park. To nebolo až tak nezvyčajné, pretože mnohé iné parky vo svete sa zobrazovali ako letiská.
1) Navigovanie v prvých Apple mapách, 2) mosty na suchu a cesty na rieke 3) zlepšenie Tokia oproti Google mapám
Asi najviac problémovou bola chyba v rámci austrálskeho mesta Mildura, ktoré bolo umiestnené doprostred národného parku Murray-Sunset, 64 km od svojej skutočnej polohy. Austrálska polícia túto chybu označila za potenciálne život ohrozujúcu, pretože v tejto časti austrálskej buše teploty stúpajú až na 46 °C, čo je pre osoby cestujúce bez vodných zásob veľmi nebezpečné. Po tom ako polícia zachránila z týchto končín štyroch turistov, pričom jeden z nich v danej lokalite strávil viac ako 24 hodín, kontaktovala Apple a snažila sa o nápravu.
Celá situácia vyústila do verejného ospravedlnenia od Tima Cooka, výkonného riaditeľa Apple, a prepustenia dvoch kľúčových zamestnancov, dohliadajúcich na vývoj máp. No a hlavne viedla k náprave, ktorá trvala niekoľko mesiacov a vlastne aj rokov.
Chyba v rámci iTunes
Možno si hovoríte, že Apple nie je aspoň tou spoločnosťou, čo sľubuje hory doly a následne to nedodrží. V mapách bola firma veľmi oneskorená za Googlom, takže zbabranie sa dalo tolerovať. Ale ak Apple prichádza na trh s niečím prelomovým ako prvý, vždy je to v špičkovej kvalite a v stave, akom sľúbi. No nie?
Nuž, možno sa treba len poriadne pozerať. Mňa osobne najviac rozhneval prístup Apple k hlasovému ovládaniu, ktoré predstavil v roku 2011 v podobe Siri. V rámci idiotského marketingového ošiaľu všetkým sľúbil, že budú so svojim telefónom môcť komunikovať ako s inou osobou. V tej dobe síce neurónové siete už poskytovali výrazné zlepšenie oproti starým riešeniam, avšak v roku 2011 ešte ani zďaleka nemohli doručiť to, čo Apple propagoval. Výsledkom bol veľmi zlý prvý dojem, čo z technológie spravilo terč posmechu.
Vtipné scénky s nezmyselnými akciami sa dostali do skečov, filmov aj bežnej konverzácie a ľudia sa smiali keď údajne inteligentný asistent na otázku „Siri, čo znamenajú skratky AC a DC“, začal napríklad prehrávať hudbu od AC/DC. Súčasný nástup mnohonásobne lepších technológii, ako je Amzon Echo a Google Home, respektíve ich asistentov (vrátane súčasnej Siri), je stále zasiahnutý touto stigmou z minulosti, i keď si to vôbec nezaslúžia.
Možno ale ešte v súvislosti so softvérom a službami máte pocit, že Apple je lepší aspoň v tom, že svoje produkty neohlasuje dlho predtým, než sú hotové a ukazuje ich až vtedy, keď sú naozaj pripravené na nasadenie. Ehm… viete že Airplay 2 a iMessage iCloud boli ohlásené už pred viac ako 350 dňami a už viac ako 250 dní ubehlo od pôvodne ohláseného dátumu ich vypustenia? Stále na ne čakáme.
No a nezabudnime na večný evergreen: Apple počítače sú imúnne na vírusy a iný škodlivý softvér. Apple pri tom tento mýtus dlho živil sám. V roku 2008 napríklad do svojej on-line bázy znalostí pre profesionálov a bežných používateľov pridal dôležitú informáciu, že na počítačoch Mac „podporuje rozširovanie viacerých druhov antivírusového softvéru, z dôvodu aby tvorcovia vírusov mali sťaženú činnosť, pretože musia prekonávať viac ako jeden druh ochrany“
Lenže o týždeň neskôr vyjadrenie zmizlo, pričom hovorca spoločnosti Bill Evans oznámil, že údaj bol „zastaraný a nepresný“, čím dobre zahral na notu tohto absurdného mýtu. V skutočnosti samozrejme operačné systémy Apple proti škodlivému softvéru imúnne nie sú a tvrdenie že áno, je falošný pocit bezpečia.
Systém macOS je pravdaže imúnny na škodlivý softvér, vytvorený pre Windows (podobne ako Linux). To je pomerne logické, podobne ako to, že vzhľadom na 90 % podiel Windows na desktopoch a notebookoch je škodlivého softvéru preň bezkonkurenčne najviac (autori vždy vyberajú najväčšiu platformu).
To ale nijak nebráni tomu, aby bol škodlivý softvér vytvorený pre macOS, pričom v roku 2012 napríklad Flashback/Flashfake infikoval viac ako 700 000 Mac počítačov. V minulom roku medzi hrozby patrili OSX/Dok, X-agent, MacDownloader, Fruitfly a v tomto roku pozornosť púta napríklad OSX/MaMi, či Crossrider, tiež známy ako OSX/Shlayer. Ten infikuje Mac počítače falošným Adobe Flash player inštalátorom, pričom po infekcii oznámi hlasom Siri, že bol nájdený problém a podujme sa ho sám „riešiť“.
Dizajn plný dúhy a spevu jednorožca
A čo neprekonateľný a nádherný dizajn? V tom predsa Apple vždy vyčnieval. Nuž, s dizajnom z hľadiska vizuálnych kvalít je to tak, že každému človeku sa páči niečo iné. Mne osobne dizajn desktopov a smartfónov Apple vždy prišiel maximálne odpudivý (avšak dizajn jeho notebookov považujem za jeden z tých lepších).
V poslednej dobe si vybavujem hlavne rok 2015, keď sa začal porovnávať Galaxy S6 Edge s iPhonom 6, pričom na spoločných fotkách vyzeral produkt Apple ako víťazka okresnej súťaže krásy vo Vyšných Zábrdkoviciach, pózujúca so svetoznámou supermodelkou. Ale to je pravdaže len môj názor, nič viac.
Apple prišiel minulý rok s výrazne prepracovaným dizajnom svojho smartfónu v podobe iPhone X a mnoho ostatných výrobcov ho začalo kopírovať ako na bežiacom páse. To bez diskusie. Ak je toto pre vás ten diametrálny rozdiel a prejav nadradenosti, nemám žiadne právo vám do toho čo hovoriť. Sto ľudí, sto chutí.
Nuž ale dizajn sa prejavuje nielen z hľadiska vizuálneho vnemu, ale aj praktickosti. Apple v tomto smere patrí bezpochyby k tomu lepšiemu, ale to neznamená, že je bez chyby a už vonkoncom to neznamená, že je vždy o krok pred ostatnými.
Niektoré jeho kroky sú z hľadiska dizajnu postavené doslova na hlavu. Ako ukážka za všetko môže slúžiť napríklad MacBook Pro z konca roku 2016, ktorý prišiel na trh ako reprezentant najnovších a najlepších notebookov Apple.
Na jeho tele sme našli len USB-C porty a nič viac. Zmizol Thuderbolt, USB, DisplayPort aj HDMI. Zaujímavé na tom bolo hlavne to, že prakticky všetky vtedajšie zariadenia Apple, vrátane iPhonu, používali USB káble so štandardnou USB-A koncovkou a nebolo ich teda možné priamo káblom rýchlo pripojiť.
Náhradný kábel bol pravdaže k dispozícii… za 20 dolárov. Kroky dopredu sú potrebné a zanechanie starých rozhraní v histórii má svoje opodstatnenie. Ťažko ale takéto skokové odstrihnutie používateľa možno označiť za dobrý dizajn.
Nemyslite si pri tom, že dobrý dizajn sa nevyhnute okrem škrupinky premieta aj do vnútra zariadenia. Mnohé prvky zariadení od Apple majú punc hardvérového unikátu, na ktoré používatelia radi poukazujú ako na dôkaz nadradenosti.
Poviem vám napríklad jednu zaujímavú hardvérovú zvláštnosť Macbookov za posledné roky. Tou vlastnosťou je, že tlačidlo, ktoré ovláda ich vypnutie a zapnutie, je integrované do klávesnice.
Apple je v tomto prakticky unikátny, pretože absolútne drvivá väčšina notebookov od iných výrobcov, má vypínacie tlačidlo separátne nad klávesnicou, alebo na boku zariadenie. Čo táto unikátna dizajnová vlastnosť znamená?
Predstavte si, že vy alebo niekto iný rozleje na celú alebo časť klávesnice notebooku trochu tekutiny, následkom čoho dôjde k skratu na niektorom klávese. Ak ste používateľ notebooku od nekonečného zástupcu iných výrobcov, notebook po vysušení zapnete, nabehne Windows či iný operačný systém a vy zistíte, že klávesnica nefunguje. Je vám jasné, čo treba urobiť, treba notebook zaniesť do servisu a klávesnicu vymeniť, prípadne ju objednať za ceny 10 až 20 eur z e-shopu a vymeniť si ju svojpomocne.
Než sa tak stane, môžete si k notebooku pripojiť externú USB klávesnicu z desktopu, alebo vyvolať softvérovú klávesnicu na displeji a so zariadením môžete normálne ďalej pracovať a mať prístup k svojim dátam.
V prípade notebooku Macbook od Apple to však možné nie je. Keďže tlačidlo zapnutia jej súčasťou nefungujúcej klávesnice, notebook skrátka nezapnete (zapínacie tlačidlo vysiela podobne ako klávesy signál, že je stále stlačené). Bežný používateľ tak nemá prístup k svojim dátam a navyše nemá ani poňatia, čo nefunkčnosť spôsobuje. Môže tak byť presvedčený o tom, že je poškodená základná doska, grafický čip či nejaký iný drahý hardvérový komponent a zariadenie treba vymeniť. Nemá ako zistiť, že celú nefunkčnosť spôsobuje nahlúply komponent za pár eur (nuž, v prípade Apple za viac ako 100).
Logo Apple automaticky produktom pekný a ani prakticky dizajn negarantuje
Vďaka tomuto zjednodušeniu, ktoré nebolo inšpirované čisto dizajnom (separátny obvod by mohlo mať aj tlačidlo, ktoré je opticky súčasťou klávesnice), Apple ušetril pár centov. Koľko presne? Netuším. Tipnem si, že 20 centov. Pri 15 miliónoch kusoch Macbookov, ktoré sa za rok predajú, by šlo o úsporu 3 milióny dolárov. To pravdaže neznamená, že sa o tých 20 centov produkt zlacní. O toľko sa zvýši len jeho marža znížením nákladov.
Najlepšie krabicové víno na svete
Apple má skutočný zástup poriadne veľkých fanúšikov, ktorí na jeho produkty nedajú dopustiť a nikdy o nich nepovedia krivé slovo. Často je to oprávnené. Koniec koncov, je to špičková hardvérová a softvérová firma, so špičkovými produktmi. Ak si ale myslíte, že jedna špičková hardvérová firma má konštantne a po dlhé roky vždy kvalitatívne lepšie produkty, ako všetky ostatné špičkové hardvérové firmy… nuž, tak to zrejme trpíte nejakými halucináciami.
Nepochádza totiž z iného vesmíru a sveta, ale z toho nášho. Podobne ako iné firmy, aj pre Apple platia fyzikálne zákony. Jeho produkty sa kazia, majú chyby a nedostatky a ikonka nahryznutého jablka z nich nerobí v tomto smere žiadnu výnimku. Firma má na krku mnohé prešľapy, trapasy aj hanbu, či už z hľadiska dizajnu softvéru, alebo hardvéru. To pravdaže platí aj pre všetku jej konkurenciu.
Apple sa so svojimi produktmi drží často v tých najvyšších cenových hladinách a vďaka úspechu jej právom patrí status najlepšie zarábajúcej spoločnosti. Avšak podobne ako iný výrobcovia, aj Apple sa snaží ušetriť kde môže, čo nezriedkavo vedie až k hanebne primitívnym a ignorantským hardvérovým návrhom. Firma nie je z tohto hľadiska ničím výnimočná a dojem o neobvyklej spoľahlivosti alebo kvalite jeho hardvéru nie je ničím iným, než ilúziou.
Občas keď počujem ľudí s nadšením sa o produktoch Apple vyjadrovať, v zmysle ako keby tieto zariadenie žiadne chyby nemali, nikdy sa nekazili a vždy fungovali lepšie ako akékoľvek iné, pomyslím si či to náhodou nie je ten istý prípad ako pri pití vína.
Známym efektom je, že čím je nejaké víno drahšie, tím viac chutí (ak nie je test slepý). Ak pred obyčajných ľudí postavíte fľašu vína za 5 eur, fľašu za 100 eur a fľašu za 1000 eur, bude im to posledné chutiť suverénne najviac. To, že do tej poslednej fľaše prelejete víno z krabice za 1 euro pritom nebude hrať žiadnu rolu.
Možno to platí aj pri hodnotení Apple produktov, s cenovkami tisíc, dve tisíc či dokonca tritisíc eur. Produkty sú to bezpochýb dobré, ale vďaka tej cenovke sú možno v očiach ľudí aj úplne bezchybné, bez ohľadu na to, že sú z krabice…
Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.
