Názor Michala Reitera
Chemtrails, antivírusové firmy vymýšľajúce si vlastné vírusy, farmaceutické spoločnosti, ktoré nám úmyselne škodia, a tak ďalej. Pokračovať by som mohol pokojne aj ďalej až k malým zeleným mužíkom…no vlastne jedného takého mimozemšťana tu už máme, to nie je výmysel. Predá vám asi hocičo, čip pod kožu zatiaľ nie.
Nechať si implantovať nejaký čip súvisí priamo s fámami a poverami, ktorými sme neustále bombardovaní. Máme odtlačky prstov, skenujeme si dúhovku, nechávame sa vyšetriť u lekára a pozná našu krvnú skupinu. Navyše sú firmy, ktoré vám z dlane naskenujú tvar krvného riečiska a identifikujú vás podľa tejto schémy.
Nebude čip tak trochu len posledný detail našej identifikácie? Ubytujete sa v zahraničí v hoteli a cudzinecká polícia sa dozvie, že ste tam boli. Kúpa letenky, platba vašou kartou, pohybovanie sa po meste s vaším smartfónom. Mobilný operátor vie, kde ste boli, aspoň približne. Dobre, pre úplnosť, vie kde bol váš mobilný telefón. Až na nejaké anomálie je to vlastne to isté. Čiže aj tak sme stále identifikovaní.
Aj teraz môžete platiť v hotovosti, aby váš obchod nemal záznam o tom, čo bolo kupované na vami použitú kartu. Alebo môžete zaplatiť v hotovosti a použiť klubovú kartu. Aj týmto spôsobom budú vedieť spojiť nákupy na danú kartu, hoci je pravda, že tú kartu nemusíte použiť vy.
Čip by nemusel byť zlý, no veľmi ľahko by sa dal vynútiť „zákon a poriadok“. Mohlo by nám to uľahčiť život. Aj tak, keď niekam prídete, musíte sa legitimovať. Rozdiel by mohol byť v tom, či by čip umožňoval takúto legitimáciu aj na diaľku. Povedzme napríklad na vzdialenosť metrov. Vtedy už by to nebola sranda a ktokoľvek okrem vlády by vás mohol sledovať.
Čip by nemusel byť zlá vec z princípu, len by bolo kriticky dôležité, aby ste to boli vždy vy, kto sa rozhodne čipom preukázať. Napríklad nastaviť spodnú stranu zápästia. Robili by ste to isté, čo doteraz s výnimkou ukázania občianskeho preukazu.
Mišov verdikt
Prijať niečo takéto nebude jednoduché. Myslím si, že ešte pár rokov nám to nehrozí. Máme iné starosti, napríklad, aby fungoval portál štátnej správy. Čip ale nebude obsahovať iba údaje z vášho OP. Bude tam možno vaša zdravotná karta alebo aspoň množstvo podstatných údajov, ktoré sa dajú zneužiť. Ako sa zabezpečí ochrana, aby si recepčná na hoteli v Číne zároveň neprečítala, že máte zdravú obličku?
Sám nie som rozhodnutý, či áno alebo nie. Určite som za implantáty, možno nejaké neuročipy pre ťažko chorých na blokovanie bolesti. Ak sa ale budeme môcť rozhodovať, či si v budúcnosti zaviesť identifikačný čip alebo nie, nebudem medzi prvými.
Názor Romana Kadleca
Som fanúšik všemožných sci-fi filmov, v ktorých hlavný hrdina bojuje nielen s nepriateľmi, ale aj s technológiami, ktoré mu často hádžu prekážky pod nohy. Alebo dávajú jeho nepriateľom výhodu, pretože napr. získali kontrolu nad bezpečnostným systémom a ten dokáže identifikovať každého občana podľa čipu. Aká bude realita, ukáže až čas.
Viem si predstaviť, že by identifikačný čip mohol byť užitočnou pomôckou. Kombinoval by v sebe všetky karty, ktoré aktuálne nosíme v peňaženke a odbremenil by nás od nich. Stačil by nám iba čip v tele.
Niečo také sa deje aj dnes, je zrejmá snaha presúvať karty z peňaženky do smartfónu. A preto platíme cez Google Pay – a tento rok snáď budeme aj cez Apple Pay. V telefóne tiež máme naskenované všetky vernostné karty a dokonca aj preukaz poistenca. Ďalším krokom je integrácia električenky, občianskeho a vodičského preukazu.
Bez ohľadu na to, či máte všetky karty v peňaženke alebo si ich chcete presunúť do smartfónu, obe riešenia majú svoje nevýhody. Peňaženky sú zbytočne hrubé, ťažké a nemotorné. Smartfón sa môže vybiť a pokiaľ nemáte prístup k zdroju energie, môže to spôsobiť pomerne výrazný problém. A aj smartfón aj peňaženku vám môžu ukradnúť.
Čip v tele by tieto problémy riešil. Nedal by sa ľahko ukradnúť a fungoval by neustále. Tiež by sme ho nikdy nezabudli doma. Otázkou však ostáva, či by sme boli ochotní nechať si kvôli nemu spraviť zásah do ľudského tela. V prvých fázach novej technológie asi nie, časom možno. Avšak iba za predpokladu, že by mala takáto technológia reálny zmysel, prínos a podporu.
Totiž, aj dnes ešte stále nájdete veľa obchodov, ktoré nepodporujú platby kartami. Preto so sebou nosíme okrem smartfónu s Google Pay aj platobnú kartu, aby sme si mohli vybrať hotovosť, ak bude treba a taktiež aj samotnú hotovosť, aby sme mali aspoň nejakú rezervu. A predpokladám, že rovnako to bude aj s prípadnými čipmi.
Romanov verdikt
Očipovať by som sa nechal iba v prípade, že by takéto riešenie dávalo zmysel a prinášalo pridanú hodnotu. A toto je podľa mňa hodnotiaci parameter, ktorý bude dlhú dobu brániť masovému rozšíreniu technológie. Čip v tele by mal zmysel iba vtedy, ak by som nemusel so sebou nosiť žiadne ďalšie doklady a karty – čo by znamenalo, že by existovali terminály na jeho čítanie na každom verejnom mieste či v každom obchode alebo reštaurácií. A kým sa na takúto úroveň nedostaneme, tak o čipoch hovoriť nemusíme. Kvôli občianskemu preukazu si do ruky rezať nenechám. Pokiaľ by to nariadil štát… neviem, či by som chcel žiť v takej budúcnosti.
Na článku sa podieľal Roman Kadlec.
