TASR nás oslovila v súvislosti s hodnotením elektronických služieb štátu. Prinášame vám náš pohľad na to, ako sa darí využívať existujúce služby na Slovensku. O komentár sme tiež požiadali Lighting Beetle, ktoré navrhuje použiteľnosť a ergonómiu webov.
Elektronický preukaz v Estónsku
Správa TASR: Elektronické služby slovenskej štátnej správy sú technologicky ďaleko novšie ako v Pobaltí. Uviedol to pre TASR šéfredaktor časopisu TOUCHIT Ondrej Macko. Na Slovensku použitá technológia elektronických služieb je však podľa neho drahšia. Slovenskému informačnému systému zatiaľ chýba „ľudovejší kabátik“, aby bol ľahko pochopiteľný pre bežného človeka.
„Portál slovensko.sk, čiže elektronické služby na Slovensku sú podľa mňa ďaleko, ale ďaleko technologicky novšie ako to, čo používajú pobaltské krajiny. Je to logické, pretože ony ich vytvárali niekedy pred desiatimi rokmi. Ich technológia sa volá klient/server, teda technológia, ktorá sa používala v minulosti. Náš systém je postavený na tzv. cloudových službách, to je generačný rozdiel,“ priblížil Ondrej Macko.
Takto sa prihlasujete do počítača cez aplikáciu eID klient
Vo výsledku by v SR mali byť podľa jeho slov služby štátnej správy rýchlejšie. „Všetky údaje o konkrétnej osobe by mali byť sústredené pod jedným rodným číslom na jednom mieste. Tam sa hovorí o zásade ‚jedenkrát a dosť‚, teda raz sa zadá napríklad rodný list a už nikto iný v štátnej správe by ho od občana nemal pýtať. Toto v praxi zatiaľ bohužiaľ nefunguje, ale mohlo by to tak fungovať, pretože použitá technológia to umožňuje,“ spresnil Macko.
Elektronické služby podľa jeho slov nie sú ešte celkom dotiahnuté do konca. „Slovensko je však v skutočnosti jedna z najmodernejších krajín, čo sa týka štátnej správy,“ poznamenal. Pre bežného človeka z ulice, ktorý by v SR mal používať elektronické služby, je podľa Macka zatiaľ jednoduchšie ísť na ten-ktorý úrad a vybaviť vec osobne ako „bojovať s technologickou výbavou“ štátnej správy. Môže za to komplikovaný vstupný proces pri zadávaní požiadavky na službu. Ak človek vie, na ktorom ministerstve sa čo vybavuje, to je už vyhotovené veľmi dobre a dá sa aj dobre použiť.
Digitálne služby v SR a návody k nim sú podľa Macka pre bežného človeka dosť zložité. „Keď som si pozeral príručku k elektronickej službe, je na nej vidno, že je písaná IT-čkárom pre IT-čkára,“ podčiarkol. K medializovaným premršteným cenám za obstaranie systémov elektronických služieb sa nevedel vyjadriť. „Peniaze sa však už vynaložili, nikto už asi nezistí, čo sa v minulosti robilo. Pozerajme sa na to, čo sa robí odteraz, pretože všetci chceme používať elektronické služby, nikto nechce robiť úradom poštára,“ doplnil.
Cenovo porovnávať SR a napríklad Estónsko je podľa neho ťažké, lebo cena systému veľmi závisí aj od počtu obyvateľov krajiny. „Elektronický systém vo Veľkej Británii bol však ďaleko drahší, ako my máme, pričom značná časť z neho putovala do koša, pretože sa ukázalo, že v praxi mnohé jeho časti nefungovali. Pri zavádzaní takejto technológie treba počítať s tým, že sa vyskytnú pokusy a omyly,“ dodal Macko.
Uvádzame aj avizovaný postoj spoločnosti Lighting Beetle, pričom sa nám k tejto téme vyjadril Milan Tibenský.
TOUCHIT: Prečo sa slovenský eGov tak komplikovane používa? Zaujíma nás najmä používanie stránky www.eSlovensko.sk a používbanie stáanky konkrétneho ministerstva, ked viem, komu vybavovaná vec patrí. Podla našich skúseností je to veľky rozdiel.
Milan Tibenský: Čo sa týka slovenského eGov tak o tom sme mali rozsiahle dialógy s dodávateľmi pracujúcimi na štátnych projektoch ako aj so zástupcami štátu či zástupcom Slovensko.digital. Odhalili sme množstvo príčin pre ktoré štátne obstarávanie IT projektov nefunguje, no tieto informácie už čiastočne boli publikované. Taktiež sme robili dve skúšky, na základe ktorých sme odhalili niekoľko dizajnových problémov slovenského eGov. Výstup z týchto diskusií komentoval Michal Blažej takto:
„Portál Slovensko v princípe funguje dobre – aspoň vyhľadávanie sa oproti minulosti veľmi zlepšilo. Nenašli sme na ňom výraznejšie UX nedostatky, aj keď samotné komentáre k jednotlivým službám boli veľmi stručné a nie moc nápomocné. Najväčší problém však nastal až po prekliku na danú službu, ktorá nás však pri pokuse o prihlásenie presmerovala naspäť na portál Slovensko.sk. Proces prihlasovania na novom počítači bol nesmierne komplikovaný. O to viac, že žiadny z respondentov nedostal spolu s eID akúkoľvek inštruktáž k tomu, ako toto prihlasovanie prebieha. Napriek tomu, že sme testovali aj ITéčkárov, tak ani oni si nedokázali poradiť s nainštalovaním eID klienta, active X prvkov a ďalším nastavením povolení a iných vecí sami, a tak to po pár desiatkach minút vzdali a otvorili si 48 stranový manuál, ktorý má slúžiť laikom na prihĺásenie sa do služby. Nedokážem si predstaviť, že keď to bez pomoci nezvládol ani vyučený FIITkár, ako môže niekto čakať, že toto zvládnu naši rodičia či pra-rodičia…“
Len pre upresnenie – testovali sme zmenu trvalého pobytu ITéčkárov. Priemerný čas vykonania úlohy bol hodina a 5 minút a ani jednému sa proces nepodarilo dokončiť až do konca. Až po viac ako hodine frustrácie plnej inštalácii, Googlenim postupov a vypĺňaním veľmi nejasných formulárov ich totižto systém požiadal, aby nahrali tzv „Mandantný cerfitifkát notára“, ktorý však nahrať oni sami nemohli. Museli ísť na úrad spoločne s majiteľom bytu a tam ho spoločne pred notárom podpísať. Následne až notár musí dokument nahrať do systému, kde si ho potom používateľ musí ešte aj potvrdiť.
TOUCHIT: Koľko trvá priemernému používateľovi zmeniť si adresu trvalého pobytu cez portál Slovensko.sk a koľko mu to trvá offline?
Milan Tibenský: Priemerný čas strávený strávený prihlasovaním sa na službu a vypĺňaním veľmi nekvalitne spracovaných elektronických formulárov bol 1 hodina a 5 minút. K tomu si ale treba ešte prirátať návštevu úradu a vystátie rady, podpis notára a následne ešte pridať notárom autorizovaný dokument do svojich príloh na webe (toto sme však už nemerali, takže pracujeme iba tou hodinou a 5 minút + návšteva úradu). Offline proces sme nemerali, doplníme tieto údaje aj proces ako to prebiehalo.
Čo je však najdôležitejšie je fakt, že podľa nášho profesionálneho názoru existuje len malá pravdepodobnosť, že by inštaláciu eID klienta zvládol aj počítačový laik. Ďalšia skutočnosť je, že aj v najlepšom prípade by zmena prechodného pobytu netrvala kratšie ako rovno ísť na úrad, nakoľko tam používateľ musí ísť tak či tak. Na túto skutočnosť vás však celý systém vopred neupozorní, resp. upozorní len veľmi nedostatočne a nezrozumiteľne (nikto s respondentov si to nevšimol). Takže frustrácia z toho, že ste práve zabili pri najmenšom hodinu života a vlastne ste sa návšteve úradu aj tak nevyhli, je značná.
Viac k téme:
