Európa musí brať hrozby hybridnej vojny konečne vážne a rýchlo musí prijať zásadné opatrenia. Nepriateľská mocnosť Rusko sa snaží ovládnuť nielen územie Ukrajiny, ale aj myslenie a postoje ľudí v celej Európe cieleným šírením propagandy.
Na digitálnom summite EÚ vo francúzskom meste Nevers to zdôraznila vicepremiérka Veronika Remišová. Slovensko na summite predložilo návrh výzvy, ktorá apeluje na spoločný boj proti propagande a vojne v online priestore, ktorej terčom sú obyvatelia Ukrajiny, Ruskej federácie, ale aj všetci občania Európskej únie. Od poskytovateľov digitálnych služieb a prevádzkovateľov sociálnych platforiem členské štáty požadujú väčšiu zodpovednosť za šírenie škodlivého a nebezpečného obsahu. Slovenský návrh spoločnej výzvy podporili všetky členské krajiny Únie.
„Táto barbarská agresia Ruska nie je len agresiou voči Ukrajine, je to vojna proti celej Európe. Bytostne sa nás všetkých dotýka. Z Ukrajiny utiekli už vyše dva milióny ľudí a najmä štáty na východnej línii EÚ, ako je aj Slovensko, čelia masívnej utečeneckej vlne. Našou povinnosťou je im pomôcť a tiež stáť pevne pri legitímne zvolenej vláde Ukrajiny a podporovať ju. Nejde totiž iba o Ukrajinu. Ak pod ruskou agresiou padne Ukrajina, budeme na rade my. Vojna, ktorú rozpútalo Rusko je útokom aj na našu slobodu a na hodnoty, na ktorých stojí celá Európska únia,“ vyhlásila po digitálnom summite vo Francúzsku vicepremiérka Veronika Remišová.
„Slobodná a demokratická Európa dnes čelí najväčším bezpečnostným hrozbám od konca druhej svetovej vojny. Zo dňa na deň stojíme pred naliehavými výzvami, ktorých riešenie už neznesie odklad. Ruská agresia sa neodohráva len na vojnovom poli, ale aj v online priestore. Naša spoločnosť je doráňaná a rozdelená ruskou propagandou, denno-denne sú naši občania atakovaní klamstvami, šírením nenávisti, ktoré vážne ohrozujú našu bezpečnosť. Nepriateľská mocnosť Rusko sa snaží ovládnuť nielen územie Ukrajiny, ale aj myslenie a postoje ľudí v celej Európe. Slovensko je pritom jedným z hlavných cieľov ruskej propagandy, a preto sa v EÚ zasadzujem za čo najskoršie prijatie celoeurópskej legislatívy na boj proti dezinformáciám. Zároveň s tímom na našom ministerstve pripravujeme návrh národnej legislatívy s cieľom zabezpečiť, aby zodpovednosť za šírený a zdieľaný obsah niesli aj sociálne siete a platformy,“ vysvetlila ministerka informatizácie. „Sociálne siete a veľké digitálne platformy nemôžu zarábať miliardy eur na rozdeľujúcom, nepravdivom a nenávistnom obsahu a neniesť za to žiadnu zodpovednosť!” zdôraznila.
Ministri krajín EÚ na digitálnom summite viedli diskusiu so zástupcami veľkých digitálnych platforiem ako Google, Meta, Twitter a Youtube. Vicepremiérka Remišová vyzvala zástupcov týchto spoločností, aby robili výrazne viac v overovaní pravdivosti informácií a v kontrole nenávistného obsahu. „Ministrom krajín EÚ som predložila návrh spoločnej výzvy na väčšiu zodpovednosť v online priestore, ktorú nakoniec podporilo všetkých 27 členských krajín. Výzva zdôrazňuje, aby prevádzkovatelia digitálnych platforiem posilnili svoje kapacity a dôsledne overovali informácie a blokovali škodlivý, dezinformačný a nenávistný obsah. Nie je predsa možné, aby mal túto úlohu na slovenskom Facebooku na starosti iba jediný človek,“ podčiarkla vicepremiérka. „Slovensko je krajina, v ktorej sa dnes odohráva zúrivá informačná vojna, očividne živená a podporovaná ruskou propagandou. V čase takej obrovskej krízy akou je vojna na Ukrajine, ľudia potrebujú pravdivé a hodnoverné informácie. Je zodpovednosťou štátov, ale v prvom rade poskytovateľov digitálnych služieb a prevádzkovateľov sociálnych sietí, aby ľudí pred týmto zlom ochránili.“
Európska výzva tiež požaduje, aby globálni digitálni a mediálni hráči pri šírení zásadne uprednostňovali obsah z overených a hodnoverných zdrojov, a to tak v rámci EÚ, ako aj na stranách súčasného konfliktu. „Kvalitné a pravdivé informácie sú v demokratickej spoločnosti základným predpokladom pre to, aby sa ľudia mohli slobodne rozhodovať,“ uviedla Remišová. Členské štáty sa tiež jednohlasne zhodli na potrebe širšieho zdieľania údajov a analytických dát zo strany spoločností pôsobiacich v digitálnom priestore so špecializovanými výskumnými tímami, občianskoprávnymi organizáciami a sieťou overovateľov faktov.
Digitálne spoločnosti majú ďalej zamedziť zneužívaniu svojich služieb zo strany autoritárskych režimov proti slobodám a právam občanov. Spoločná výzva schválená na summite EÚ v Nevers zároveň zohľadňuje vývoj na úrovni EÚ, najmä pokiaľ ide o prípravu novej európskej legislatívy, tzv. Digital Services Act. Ten má dať nový rámec poskytovateľom digitálnych služieb, či posilniť význam Kódexu postupov EÚ na boj s dezinformáciami.
Dôležitou témou summitu bola tiež kritická digitálna infraštruktúra Európskej únie. „Tak ako členské štáty EÚ plánujú znížiť dodávky zemného plynu z Ruska o dve tretiny do konca roka, musíme sa tiež zbaviť závislosti od digitálnej infraštruktúry poskytovanej tretími stranami. Ide o služby, technické zariadenia, ale aj cloudové úložiská či káble, v ktorých dnes hrajú rozhodujúcu úlohu dodávatelia a vlastníci z Číny alebo USA. Je najvyšší čas, aby sa aj v tejto oblasti stala Európska únia viac sebestačná a tým aj menej zraniteľná,“ dodala vicepremiérka Remišová.
