Predchádzajúce vlády neboli viac ako 14 rokov schopné efektívne riadiť eurofondy. Spôsobili tak obrovskú škodu, ktorá sa namiesto z eurofondov bude platiť z daní všetkých občanov. Zároveň patríme z hľadiska čerpania medzi tri najhoršie krajiny Európskej únie. Aj preto vicepremiérka Veronika Remišová predložila
na rokovanie vlády návrh, ktorý má riešiť zložitosť a byrokraciu eurofondov.
Vicepremiérka Veronika Remišová upozornila, že stav eurofondov je v katastrofálnom stave. Korekcie, to znamená peniaze, ktoré mali byť hradené z eurofondov, ale nakoniec kvôli chybám a podvodom, sa musia platiť zo štátneho rozpočtu, teda z peňazí všetkých občanov. Takéto korekcie predstavovali v období 2007-2013 pre Slovensko sumu
997 miliónov eur. Škody boli pritom vo veľkej miere spôsobené systémovými pochybeniami štátnych orgánov.
Ako uviedla vicepremiérka pre investície a informatizáciu Veronika Remišová, „Absolútnym škandálom je to, že z tejto miliardy len pochybenia na strane štátnych orgánov a ministerstiev stáli občanov 599 miliónov eur, z ktorých veľká časť nie je ešte zo strany ministerstiev zaplatená. Chyby teda neboli na strane malých žiadateľov a prijímateľov, ale na strane štátu, čo je neakceptovateľné. Pre neschopnosť riadiť eurofondy bez korupcie, podvodov a chýb príde Slovensko o veľké peniaze, reálne totiž hrozí nárast o ďalších 364 miliónov eur za pochybenia, ktoré sú stále v šetrení“, doplnila Remišová.
Ďalšie korekcie má Slovensko aj v aktuálnom programovom období 2014 – 2020 v celkovej výške 81 miliónov eur a ohrozených je ďalších 350 miliónov eur. „Tento štát 14 rokov nezvládal riadenie eurofondov,“ skonštatovala Remišová. Doteraz sa podľa jej slov takéto informácie vôbec nezverejňovali, pričom naznačila, že takáto prax musí skončiť a bude sa zverejňovať, kto je za nezrovnalosti a pochybenia zodpovedný.
Problémom je aj schopnosť Slovenska eurofondy efektívne čerpať. Remišová uvádza, že koronakríza ešte viac zvýraznila zbytočnú byrokraciu a neefektívne administratívne procesy, ktoré v eurofondoch sú. „Celý proces od podania žiadosti, až kým sa peniaze dostanú k žiadateľom, trvá 680 dní. Preto som začala túto situáciu hneď riešiť“, povedala.
Odpoveďou je podľa podpredsedníčky vlády SR novela zákona o európskych štrukturálnych a investičných fondoch (EŠIF), ktorý bol dnes na vláde schválený. „Snažíme sa v čo najväčšej miere zjednodušiť byrokraciu a zozbierali sme problémy, ktoré žiadateľov a prijímateľov dlhodobo trápia, “ poznamenala vicepremiérka Remišová s tým, že jej cieľom je, aby sa katastrofálna situácia, ktorá momentálne v eurofondoch vládne, neopakovala. Schválená novela zákona z jej dielne je k tomu prvým krokom.
Novela zavádza v súvislosti s pandémiou viaceré novinky. Ide napríklad o zjednodušenie pri projektoch financovaných z Európskeho sociálneho fondu, podstatnou zmenou je aj možnosť pre riadiace orgány pružnejšie meniť výzvy. „Potrebujeme, aby sa peniaze dostali čo najrýchlejšie k ľuďom a mohli sme ich použiť na záchranu pracovných miest. Aj touto novelou robíme pre to maximum,“ uviedla vicepremiérka.
V tejto mimoriadnej situácii bude možné žiadateľom a prijímateľom odpustiť aj zmeškanie lehôt, ktoré nestihli do 12. marca 2020. „Dávame generálny pardon pre tých, ktorí nestihli lehoty, napríklad ak sa žiadateľ nestihol odvolať voči rozhodnutiu alebo bol požiadaný o doplnenie žiadosti, ale štatutár bol v karanténe,“ vysvetlila vicepremiérka.
Novela zákona o EŠIF prináša zmenu aj v tom, že všetky zasadnutia kolektívnych orgánov môžu prebiehať napríklad formou video-konferenčných hovorov.
„Mojim cieľom je, aby boli eurofondy jednoduchšie, férové a transparentné, a najmä bez korupcie. Musia slúžiť ľuďom a nie príživníkom, tak, aby sme zmiernili následky pandémie, zachovali pracovné miesta a zabezpečili ľuďom kvalitu života,“ povedala na záver podpredsedníčka vlády SR Veronika Remišová.
