Február bol náročný mesiac, fakt plný zážitkov a cestovania. Mal som obdobie 10 dní v kuse, keď som išiel z jednej služobky na druhú. Začalo to s Panasonic Convention, ktoré sa, našťastie, konalo vo Frankfurte. Našťastie preto, lebo toto nemecké mesto je hlavnou prestupnou stanicou z Európy do USA, a to mi výrazne pomohlo. Účasť na prehliadke noviniek od Panasonicu som totiž potvrdil ešte na konci minulého roka a vtedy som vôbec netušil, čo všetko sa stane.
Počas januára už bolo pomaly jasné, že Samsung si na predstavenie svojho výročného telefónu vybral miesto najbližšie k svojmu hlavnému konkurentovi a bude to teda v Kalifornii. A termínovo sa to začalo poriadne krížiť. Moja účasť na predstavení Panasonicu sa už nedala zmeniť, na meno bola viazaná letenka aj účasť na prezentácii. So Samsungom som sa tak dohodol, že do San Francisca pocestujem individuálne. Letenka na západné pobrežie USA tak bola z Frankfurtu o pol šiestej večer, a to som vedel, že na tento deň len tak nezabudnem. Vedel som, že to bude naozaj o minúty.
Do Frankfurtu som odletel v pondelok ráno. Leteli sme vzorne načas a bol som tam o 10. hodine. To bolo ideálne, ešte na letisku vo Frankfurte som urobil všetko potrebné, aby som mohol čo najrýchlejšie nastúpiť na let so spoločnosťou United Airlines (UA). Na to, aby som mal so sebou aj zapísanú batožinu som nemal čas, všetko som si tak pobalil do príručnej batožiny. Bezplatne som ale dostal upgrade do triedy economy plus a celý šťastný som tak pokračoval do mesta na prezentáciu.
Najlepší pohľad na Golden Gate Bridge je z väznice Alcatraz
Vo Frankfurte som mal dopoludnia dosť času. Akurát, že prezentácia Panasonicu začala o pol druhej a až potom nasledovalo to najdôležitejšie – prehliadka skutočných produktov. Bolo to v obrovskej miestnosti konferenčného centra a doobeda bola zatvorená. Ako si asi domyslíte, našiel som si vchod, ktorým sa dalo dostať dovnútra, ale v tomto čase to vyzeralo ako deň pred výstavou.
Po miestnosti sa pohybovali montéri, medzi nimi špecialisti Panasonicu a na nejaké novinárske fotky to jednoducho nebolo pripravené. Absolvoval som tak tlačovku a zhruba okolo pol tretej som sa ako prvý dostal k produktom. Tie boli už v tej chvíli vyleštené a plne funkčné. Za hodinu som si pozrel takmer všetko, ale sústredil som sa na to dôležitejšie – televízory, slúchadlá a Blu-ray prehrávače.
Boli štyri hodiny poobede a ja som bol hotový so všetkým, čo som si chcel pozrieť. Len pripomeniem, že podľa pravidiel by ste mali byť pred odletom interkontinentálneho letu minimálne 2 hodiny pred odletom na letisku. Ja som však stál v strede mesta 1,5 hodiny pred odletom. Pritom nestihnúť tento let by znamenalo narobiť si poriadne veľa problémov.
Hlavne by som sa „vyfauloval“ tým, že by som nestihol predstavenie telefónu, na ktorý čakal celý svet. A to by som si určite dlho vyčítal. Nemeckí zástupcovia Panasonicu sa však zachovali príkladne. Skupine, ktorá organizovala náš odvoz na letisko večer som vysvetlil, v akej som situácii a oni mi objednali špeciálne auto, ktoré ma odviezlo z konferenčného centra až pred priamy vstup na letisko. Bola hodina do odletu, keď som vystupoval z tejto limuzíny, to som sa stihol medzitým skamarátiť aj s vodičom, ktorý vedel len po nemecky.
Ondrej pri centrále spoločnosti Apple v známej fotografickej polohe Steva Jobsa
Dobre, predo mnou bola colná, pasová a bezpečnostná kontrola, čo na najväčšom vnútroeurópskom letisku môže zabrať tú moju celú hodinu, čo som mal do odchodu. Ľudí na letisku nebolo až tak strašne veľa, ale pri štandardnom postupe to vyzeralo skôr na nestihnutie letu. Cez aplikáciu som si overil, že lietadlo UA priletelo na letisko dokonca s polhodinovým náskokom, takže počítať s ďalšou rezervou som nemohol. Ako naschvál, keď to potrebujete, lietadlo určite pôjde načas. Takže, čo teraz.
Mám u skupiny leteckých spoločností, do ktorých patrí Lufthansa aj UA platnú striebornú kartu. Táto karta toho až tak veľa neumožňuje, skutočné výhody prináša až zlatá karta. Aby som to povedal v skratke. Striebornú kartu nalietate, ak často lietate ekonomickou triedou, zlatú ak často lietate biznisom. To, žiaľ, nie je môj prípad. Ako teda zmeniť striebornú kartu na zlatú za jednu minútu? Priznávam, že som sa na to doma pripravil a zohnal som si ochranný obal na kartu, ktorý bol priesvitný a zároveň bol v zlatej farbe.
Do neho som dal moju striebornú kartu a čuduj sa svete, naozaj prešiel cez kontrolovaný vstup pre super VIP cestujúcich. Všetky možné kontroly som tak absolvoval za 15 minút a tesne po piatej, kedy bol aj posledný garantovaný vstup do lietadla, som do neho vošiel. Bol som definitívne posledný cestujúci a napočítal som 93 sekúnd od okamihu, ako som vošiel do lietadla a zatvorili sa dvere. Odleteli sme s predstihom 10 minút.
To lietadlo bolo poloprázdne, prespal som polovicu letu, a to som mal k dispozícii aj elektrickú zásuvku. Síce, ako to býva pri amerických spoločnostiach zvykom, len jeden nápoj, a to len vtedy, keď sa podáva strava, ale prežil som a oddýchol som si.
Svetové predstavenie Galaxy S10 bolo pripravené vzorne. Mohli sme si pripraviť fotky aj videá presne tak, ako si to predstavujem. Bola aj možnosť použiť prvé vzorky telefónu v tomto ikonickom meste. Nečudujem sa obrovskému záujmu oň, Samsung tentoraz naozaj nenechal nič na náhodu. Áno, takto sa to má robiť.
Dobre, z USA sme už prileteli všetci spoločne. Síce sme zmeškali pôvodný spoj tentoraz z Mníchova do Viedne, ale Lufthansa nás dostala s hodinovým meškaním do cieľa. Bol piatok večer, blízko polnoci a bol som doma. V sobotu som už odlietal z Viedne do Barcelony na kongres MWC. Pripomínam, že v porovnaní s Kaliforniou máme 9-hodinový posun, na nejaké vyrovnávanie sa s tým však akosi nebol čas. Rovnými nohami som skočil do barcelonského kolotoča a v rytme rýchleho flamenca behal z jednej tlačovky na druhú.
Toto jarné turné skončilo po 10 dňoch a moje telo už povedalo – tak to mi stačí. Bol som nevyspatý, unavený, predo mnou kopa nespracovaných informácií a pred očami sa mi už robili čierne kruhy. Prišiel deň, keď som prespal 12 hodín, na čo si posledné štyri roky nepamätám. Trvalo tak 5 dní, pokým som sa dostal do ako-tak prevádzkovej teploty. Určite chceme pre vás prinášať čo najviac autentických skúseností, no toto už bolo akosi priveľa. Na druhej strane, toto vydanie je plné zaujímavých informácií z prvej ruky a sme nakoniec radi, že sme vám ich mohli v takejto podobe priniesť.
Tento článok vyšiel aj v tlačenom vydaní TOUCHIT č. -1-2/2019, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania. Ak chcete ešte viac informácií o najnovších technológiách a čítať si porovnávacie testy a recenzie medzi prvými, predplaťte si časopis TOUCHIT len za 19,90 eur na celý rok.
