Odpoveď je rýchla a priamočiara. Avšak za všetkým sa skrýva ešte jedno veľké tajomstvo, ktoré nikdy žiadny používateľ Windows vidieť nemal. Ba čo viac, nevideli ho akcii ani samotní vývojári, keď ho sami tvorili.
Odpoveď je, že okná sa minimalizovali priamo na Pracovnú plochu.
V momente ako ste stlačili tlačidlo minimalizácie na boku okna, celé okno sa stiahlo a vnorilo do ikony, s príslušným názvom, ktorá pri tomto procese vznikla.
Toto riešenie sa používalo od Windows 1.0 až po Windows 3.1, teda do polovice 90. rokov minulého storočia, pričom pre lepšiu vizualizáciu je lepšie ho predviesť v akcii:
Okno sa maximalizovalo späť do popredia dvojklikom myši, poklepaním na ikonu tak ako na bežný súbor.
Trochu problematické bolo, že pri práci ste si ikony neraz mohli pozakrývať inými oknami a ak ste program chceli následne maximalizovať, iné okná ste museli popresúvať alebo ich minimalizovať tiež, aby ste ikonu zbadali.
Tu by článok mohol skončiť, že áno?
Avšak máme pre vás ešte jednu omnoho prekvapivejšiu vec. Najzaujímavejšie totiž nie je to, kam sa okná minimalizovali, keď panel Štart, respektíve panel úloh neexistoval.
Omnoho zaujímavejšie je, kam sa minimalizovali, keď už tento spodný panel existovať začal.
PARKOVŇA NA KONCI VESMÍRU
V prehistorickej ére Windows 3.1, ktorú vidíte na videu vyššie, okná pri minimalizácii nikdy nemizli. Ikona ktorá pribudla na Pracovnej ploche bola práve daným oknom, ktoré prekreslením zmenilo svoju veľkosť a podobu.
Niečo ako keby ste okno programu vzali, ťahaním za roh zmenšili na najmenší možný štvorček a potom ho nechali „na ploche“, či lepšie povedané vznášať sa pred ňou, zatiaľ čo ste sa venovali iným veciam.
S nástupom prelomového Windows 95 a nového konceptu Prieskumníka sa však všetko zmenilo. Ikony Pracovnej plochy začali reprezentovať výhradne objekty, teda súbory, alebo priečinky, prípadne odkazy, ktoré na ne smerovali.
O otvorené programy sa začal starať spodný panel s tlačidlom Štart, pomenovaný ako Panel úloh, v podobe pásiku na spodnej hrane obrazovky.
Lenže tento panel je v základe len program, nič viac (Explorer.exe). Otvorené okná sa na ňom síce „objavujú“ ako záložky, a v prípade minimalizácie to vyzerá, ako keby okno mizlo práve na toto miesto, ale je to len vizuálny trik. Ide o tlačidlá, ktoré nie sú a ani nemôžu byť totožné s oknom ako takým.
Kam teda okno pri minimalizácii mizne?
Keď vývojári Microsoftu začali tento koncept po prvý krát programovať, idea bola pomerne priamočiara. Okno sa pri minimalizácii nastaví ako skryté, respektíve neviditeľné a bude hotovo.
Problémom bolo, že nemalá časť aplikácii to niesla veľmi zle. Mnoho programov rozlišovalo medzi viditeľným a neviditeľným stavom okna, či už z hľadiska prekrytia alebo iných mechanizmov. Microsoft extrémne dbal na spätnú kompatibilitu a snaha prevádzkovať aplikácie bez rozdielu bola alfou a omegou jeho jazdy k dominancii.
Vývojári sa tak rozhodli, že najbezpečnejšie bude okno minimalizovať viditeľne, ale na prakticky neexistujúce záporné súradnice, v podobe pozície -32 000, -32 000 pixelov. Inak povedané, okno sa pri minimalizovaní zmenšilo a presunulo tam, kde ho používateľ nemohol nikdy vidieť, ale z hľadiska softvéru bolo skrátka stále existujúce a viditeľné niekde tam, na konci známeho „plocho“ vesmíru, po prechode zápornou čiernou dierou.
Bohužiaľ, pri testoch sa ukázalo, že to nepôjde, pretože mnoho vtedajších programov nedokázalo zápornú hodnotu súradníc okna logicky akceptovať a začali vykazovať najrôznejšie bugy.
Microsoft tak začal skúšať reálne kladné hodnoty, v podobe súradníc 32 000, 32 000. V rámci nich sa okná pri minimalizácii zmenšili a schovali na spodný pravý roh zostavenia, ktoré by ste v realite dosiahli poskladaním steny z 256 kusov monitorov s Full HD rozlíšením.
Ale ani to neprešlo. Niektoré programy totiž tak masívne veľké súradnice nedokázali akceptovať z dôvodu jednoduchšieho programovania.
Napokon teda došlo k rozhodnutiu, že súradnice minimalizovaného okna sa nastavia na 3000, 3000 pixelov, čo akceptoval všetok dostupný softvér tej doby a nový Windows 95 tak mohol na trh doraziť vo svojej vysoko kompatibilnej podobe, čo sa podieľalo na jeho masívnej a rýchlej akceptácii.
V tej dobe sa používali rozlíšenia 640×480 alebo 800×600 bodov, prípadne v rámci profi výbavy 1024×768, takže okná boli minimalizované absolútne mimo bežne používaných obrazoviek. Koniec koncov, táto pozícia je aj dnes, po skoro 30 rokoch, aj mimo obrazu 4K displejov.
No lenže, s tým si dnes vieme poradiť…
NAHATÉ OKNÁ DOKORÁN PRISTIHNUTÉ PRI ČINE
Do tejto retročriepky by bolo fajn ponoriť súčasné technologické prsty a ukázať niečo, čo nikto nikdy vidieť nemal.
A to nemyslíme len samotných používateľov Windows. Platí to aj pre vývojárov a tvorcov tohto operačného systému. Je treba si uvedomiť, že daná pozícia minimalizovaných okien de facto existovala len ako neviditeľná interpretácia zdrojového kódu.
Hardvér danej doby totiž nebol schopný dané rozlíšenia reálne vykresliť, čo platilo pre Windows 95, Windows 98 a takisto Windows ME.
Nejde len o to, že ste vlastne potrebovali 5K monitor, respektíve ekvivalente veľkú plochu z viacerých monitorov. Ide aj o grafický čip a jeho ovládač, grafickú pamäť a všeobecne operačnú pamäť systému.
Grafické karty tej doby, ako napríklad legendárna 3Dfx Voodoo2, vykreslila s pomocou svojej 4 MB pamäte maximálne 800 × 600 bodov. Bežný počítač danej doby bol vybavený procesorom s frekvenciou 60 až 100 MHz (bežne Intel „486“ či úplne prvé Pentiá), k čomu bolo osadené 8 či 16 MB operačnej pamäte.
Dnes si ale potrebný hardvér môžeme virtualizovať podľa potreby a ukradnúť si výkon navyše priamo zo schopností súčasných strojov.
Aj keď žiadny grafický ovládač z 90. rokov minulého storočia, prítomný priamo vo Windows, nedokáže tak vysoké rozlíšenie zobraziť, môžeme do neho nainštalovať iný, ktorý o omnoho rokov neskôr naprogramovali kalifornskí fanúšikovia starého hardvéru na blogu OS/2 Museum.
V základe je určený len na podporu Full HD rozlíšenia v týchto prastarých operačných systémoch, ale ak trošku dodatočne „poštelujeme“ jeho konfiguračný INI súbor, umožní nám neotestovane vystreliť až na 5K, čo je presne to, čo potrebujeme.
Poďme teda na to:
Pozeráte sa na Pracovnú plochu Windows 98, s poštelovaným „HD“ grafickým ovládačom, nainštalovaným z virtualizovanej 3,5“ diskety.
Jazdca posúvame až na 5K hranicu v podobe rozlíšenia 5120 × 3840 pixelov, ktorý nás dostane až na „krajné medze“.
Na to aby vôbec toto rozlíšenie bolo možné použiť sme musel vytiahnuť počítačové „delo“ so 128 MB grafickej pamäte a 512 MB RAM. Niečo také bolo v roku 1998 z ríše snov.
Nuž ale, keď chcete cestovať až na koniec vesmíru, potrebujete poriadnu raketu.
A tu ho máte v celej svojej paráde. Slovenský Windows 98 v ozajstnom 5K rozlíšení. Na obrázok môžete kliknúť a pozrieť si ho v plnej veľkosti.
Všimnite si predvolené ikony na ploche, tri otvorené okná v ľavom hornom rohu, vrátane lokality „Tento počítač“ a takisto spodný panel úloh s hodinami a otvoreným menu Štart, pre lepšiu vizualizáciu.
OK. Stlačme tlačidlo minimalizácie na otvorenom okne „Tento počítač“:
A tu je prosím v celej svojej nahote. Stiahnuté a na minimum zmenšené okienko „Tento počítač“, existujúce po minimalizácii na súradniciach 3000 × 3000 pixelov, meraných od horného ľavého rohu obrazovky.
Nikam nezmizlo. Je tu. Ďaleko skryté pred pohľadmi ľudí.
Nejde myšou posunúť a ani myšou roztiahnuť na väčšiu veľkosť. Fakt sme sa snažili, ale drží tam ako prikované až do doby, kedy ho nemaximalizujeme. A to mimochodom ide. Toto okno je funkčné a aktívne a na stlačenie maximalizácie zareaguje, rovnako ako na svoje zavretie.
Vzhľadom na to, že na rovnaké súradnice sa posielajú všetky minimalizované okná, pri minimalizovaní viacerých sa na seba vrstvia a vždy je navrchu len to posledné. Ak okná odtiaľto začnete zatvárať či maximalizovať, postupne sa odhaľuje spodnejšia a spodnejšia vrstva. Všetky minimalizované okná sú teda vždy tu. Nemajú kam inam ísť.
KDE EXISTUJÚ MINIMALIZOVANÉ OKNÁ NA DNEŠNÝCH SYSTÉMOCH?
Možno vás to prekvapí, ale Windows tento mechanizmus, pri ktorom sa minimalizované okná nestávajú neviditeľné, ale sa len posúvajú na „okraj plochového vesmíru“, používa dodnes.
Súradnice 3000 × 3000 však mala len hybridná 16/32-bitová vetva domácich operačných systémov „9X“, do ktorej patrí Windows 95, Windows 98 a Windows ME, respektíve Windows Millennium.
Súčasné operačné systémy Windows 11 a Windows 10 vychádzajú z natívnej 32-bitovej vetvy Windows NT, ktorá bola pôvodne určená pre podnikové a profesionálne nasadenie. Tá sa stala v rámci Windows dominantnou po nástupe Windows 2000 (ktoré v popularite celkom deklasovalo domáce a nepodarené Windows ME) a predovšetkým z neho priamo vychádzajúce Windows XP. S nástupom Windows Vista sa pritom naštartoval úspešný prechod na 64-bitovú architektúru.
Vetva NT od začiatku používala pre minimalizáciu koordináty -32 000, -32 000 pixelov, pretože v čase kedy sa stala populárnou a dominantne používanou (po roku 2000), už nešlo z hľadiska kompatibility o žiadny problém.
Dá sa teda povedať, že Windows 95/98 odviedol špinavú prácu a následne všetko začalo smerovať do čiernej diery, tam kde bol pôvodný plán.
Dané okno sa teda už nedá fyzicky vidieť. Vieme ale, že tam je. Govind Parmar v roku 2015 vytvoril malý programový kód v jazyku C, zverejnený na Stack Overflow, pri ktorom softvér neprestajne monitoruje polohu svojho okna a ak sa kedykoľvek dostane do záporných súradníc, zapíše ju priamo do seba textom.
Okno tohto špeciálneho programu teda stačí minimalizovať a znovu maximalizovať a uvidíte v ňom čierno svietiť dôkaz o prechode čiernou dierou na okraj plocho vesmíru.
Stále to teda platí aj na súčasných systémoch. Okno pri minimalizácii nemizne. Len sa posiela tam ďaleko preč.
Ďalšie drobné čriepky z IT histórie hľadajte na našom webe každý štvrtok večer a takisto pod rovnomenným kľúčovým slovom.
