Nie každý bankový klient sa orientuje v téme refinancovania.
Niektorí považujú konsolidáciu za ďalšiu formu zadlžovania, prípadne ju berú za predčasné splatenie úveru. Viac ako dve pätiny (43 %) populácie tak nevníma výhody tohto kroku, medzi ktoré patrí najmä zníženie mesačnej splátky. Takmer tretina ľudí sa dokonca prikláňa k výroku, že refinancovanie považuje za nevýhodné, pretože človeka núti zobrať si ďalšiu pôžičku. Spojením viacerých úverov do jedného pritom možno ušetriť mesačne desiatky až stovky eur na splátkach, čo môže byť cestou ako odľahčiť napäté rodinné rozpočty práve v časoch narastajúcich cien.
Podľa prieskumu[1] 2muse pre 365.bank viac ako polovica populácie Slovenska považuje svoju aktuálnu finančnú situáciu v porovnaní s minulým rokom za horšiu. Pre dve pätiny Slovákov sa nezmenila a len pre necelú desatinu sa zlepšila. Jedným zo spôsobov, ako možno odľahčiť rozpočty, ktoré aktuálne skúša inflácia, ale aj energetická kríza, je revízia dlhov a ich rozumná konsolidácia.
„Refinančný úver by mali zvážiť klienti, ktorí dofinancovali svoju hypotéku spotrebným úverom, ale aj tí, ktorí čerpajú spotrebné úvery z viacerých bánk či nebankoviek alebo splácajú dlh na kreditnej karte. Konsolidáciou do jedného úveru budú namiesto viacerých pôžičiek splácať len jednu, čím si môžu znížiť výšku mesačnej splátky,“ hovorí Linda Valko Gáliková PR manažérka 365.bank.
Zatiaľ čo sa v téme konsolidácie časť populácie vôbec neorientuje, celkovo 65 % ľudí správne označilo refinanc ako spojenie viacerých úverov do jedného, pričom viac ako polovica ho vníma aj za možnosť, ako si znížiť mesačnú splátku úveru. Čo to však znamená v praxi je už pre drvivú väčšinu ľudí veľká neznáma. Až 75 % ľudí totiž nemá prehľad v aktuálnych úrokových sadzbách, a tak nevie rozlíšiť výhodnosť tej-ktorej ponuky.
„Priemerná výška medzibankových sadzieb na spotrebných úveroch sa v auguste pohybovala na úrovni približne 8,3 % ročne, pričom do budúcna nemožno vylúčiť ich ďalšie zvyšovanie. Keď sme sa pýtali na výhodnosť ponuky úrokovej sadzby vo výške 6 %, takmer polovica Slovákov ju považovala za nevýhodnú, a to aj napriek tomu, že je hlboko pod úrovňou priemerného benchmarku. Tretina sa na túto tému nevedela vyjadriť vôbec,“ uvádza Valko Gáliková.
Slováci sa slabo orientujú v jednotlivých ponukách, no problém im robí aj odčítanie komunikovaných posolstiev. Polovica populácie rozumie, že propagovaná ponuka v masovokomunikačných médiách sa spravidla môže líšiť od tej, ktorú klient reálne dostane. Naopak, 16 % ju vníma ako tú, ktorú dostane každý klient a pre desatinu je to najčastejšia ponuky banky. Až pätina populácie na túto tému nemá žiaden názor.
Podľa Valko Gálikovej je preto vhodné rozlišovať fixnú úrokovú sadzbu od pohyblivej. V prvom prípade ide o sadzbu, ktorá platí pre každého klienta, ktorý sa rozhodne svoj úver refinancovať. V druhom prípade ide o sadzby označené slovíčkom „od“, kedy sa finálnu výšku človek dozvie až pri predložení konkrétnej ponuky v banke. Táto môže byť vyššia ako komunikovaná. Pre klienta tak môže byť zrozumiteľnejšia práve fixne stanovená výška úrokovej sadzby, na základe ktorej si môže jednoduchšie zrátať výhodnosť danej ponuky.
[1] Prieskum agentúry 2muse realizovaný pre 365.bank na reprezentatívnej vzorke 1006 respondentov v období od 8. do 14. septembra 2022.
