A vyzeralo to na takú pohodovú cestu. Bol som na stretnutí vybraných svetových novinárov v rámci EISA v belgických Antverpách.

Toto flámske mesto je neďaleko Bruselu, nie je problém sa tam dostať. Letenku na tieto stretnutia si kupujem sám, vybral som si let Austrian Airlines, veď je to moja najčastejšie voľba.

Tesne potom ako prenikla správa o zrušení letu do Viedne

Všetko prebiehalo podľa plánu. Až prišiel štvrtok – termín odletu z Bruselu do Viedne. Urobil som úplne všetko – prišiel som na letisko 2 hodiny pred odletom, sám som sa „začekoval“ a mal som aj palubnú vstupenku. Prešiel som rozšírenými kontrolami, poukazoval kontrolórom moju bohatú foto a video techniku. Let bol naplánovaný na 17.30 a ja som už hodinu predtým bol na určenom východe. Jednoducho idylka.

Kúpil som si niečo pod zub a otvoril notebook, aby som mohol vybaviť dennú agendu. A tu zrazu mi v aplikácii TripIt prišla pomerne významná správa, ktorú som pretým nikdy nevidel – let do Viedne s Austrian Airlines je zrušený, a to bez náhrady. Uznáte sami, že to neznie optimisticky, tak som zamieril k pultu na riešenie problémov. Tam už stálo dosť ľudí, vrátane pár slovenských politikov a nikto z nech sa netváril optimisticky.

Po takých 10 minútach, keď sa rad nijako nehýbal, prišiel človek z leteckej spoločnosti. Dozvedel som sa, že kvôli počasiu je letisko vo Viedni zatvorené. Lietadlo smerujúce do Bruselu neodletelo, a teda nás nemá kto zobrať späť. Keďže v Bruseli sa koná zasadanie Európskeho parlamentu, všetky kooperujúce hotely sú plne obsadené. Tento deň ešte pôjde jeden spoj do Viedne, ten je ale beznádejne vypredaný. Nasledujúci deň je piatok a rovnako sú všetky lety do Viedne vypredané. To, čo nám pán odporúča je, aby sme si sami kúpili nejakú letenku do Viedne a neskôr žiadali Austrian o jej preplatenie. Sami uznáte, že nejaké pozitívne správy to neboli.

Vytiahol som mobil a zisťoval, či je to naozaj tak a bolo – všetky lety v ekonomickej triede boli na piatok vypredané a dve miesta počas tohto dňa ostávali v biznise – jednosmerný let za nejakých 730 eur, pričom celá moja letenka stála okolo 420 eur. Najbližší cenovo odpovedajúci let bol v sobotu večer o 20. hodine. Čakať v Bruseli od štvrtka do soboty večera sa mi príliš nepozdávalo, navyše som nemal zatiaľ kde bývať a ceny potravín v Bruseli tiež nie sú akčné. Tie ich slávne hranolky mám síce rád, ale stoja cez 5 eur. Rovnako je to s pivom, čokoládou a inými turistickými atrakciami v tejto metropole.

Musel som sa dostať domov čím skôr, potreboval som totiž ešte vyriešiť menší zdravotný problém. Ale to som už vedel, že vzduchom to nepôjde. Nad loďou som neuvažoval, vlak v západnej Európe stojí zhruba toľko, ako lietadlo (ak nie viac), a tak ostával autobus. A najlepšie, ak by to bol český autobus. Vedel som, že nejaký RegioJet ide z Londýna do Prahy a mohlo to byť zhruba v tomto čase.

Keďže pripojenie na internet bolo na letisku preťažené, telefonicky som požiadal môjho syna, aby mi pomohol s dopravou. A tak mi naozaj kúpil lístok z Bruselu do Prahy a stálo to 35 eur. Akurát, že odchod tohto spoja bol o 18.35 zo stanice Gare du Nord a ja som bol o 17.20 stále na letisku. Jediné šťastie, že som mal všetku batožinu so sebou. O tom, kde je Gare du Nord som vtedy nemal žiadnu predstavu, ale internet pomohol.

Bolo to jednu zastávku z letiska rýchlikom smerujúcim na centrálnu železničnú stanicu. Ešte kúpiť lístok a zrazu som sedel vo vlaku uháňajúcom cez upršané predmestie Bruselu. Dobre, vystúpil som na železničnej stanici, ale nemal zdania o tom, kde je zastávka môjho autobusu. A na toto bol aj Google slabý hľadač.

Ale veď niekto mi predsa musí poradiť a keďže nervové napätie sa u mňa prejavuje tak, že musím navštíviť záchod, mojou informátorkou bola pani, ktorá sa tu vzorne starala o poriadok. Veľmi milá pani, síce ma skasírovala o 50 centov, ale presne vedela, kde stoja zahraničné autobusy. Malý problém bol v tom, že nevedela ani slovo po anglicky a jej jazykom bola francúzština. Dobre, dlhšie mi vysvetľovala, kde teda mám ísť.

Dokonca presne vedela aj to, kde je zastávka českého spoja menom RegioJet. Neviem, ako to bolo možné, ale jej francúzštine som rozumel perfektne. Pochopil som že mám ísť dvakrát cez hlavnú budovu železníc doprava, ďalej cez most, potom schodmi dole a vedľa zastávky Eurolines do Paríža to bude.

Mal som 4 minúty do plánovaného odchodu autobusu, preletel som všetkými zákutiami Gare du Nord podľa pokynov onej dobrej ženy a presne o 18.35 som stál na zastávke môjho spoja. A bolo jasné, že som na dobrom mieste, lebo tu bola kopa Čechov a započul som aj slovenčinu. Oj, ako to dobre znelo.

Tento autobus vychádza z Londýna, a tak meškal. Po pár minútach som v ňom už sedel a aj keď nemám rád cestovanie v autobuse, boleli ma kríže aj nohy, bol to skvelý pocit, vydať sa na celonočnú púť do Prahy.

Po ceste sme ešte nachytali ďalšie meškanie, takže som pôvodne zamýšľaný elegantný spoj do Bratislavy nestihol, ale Praha je už od nášho hlavného mesta na dohľad. V piatok o 12. hodine som tak víťazoslávne vystúpil na našej rozpadajúcej sa hlavnej stanici. Bolo to o 4 hodiny skôr, ako by som sa dostal vtedy, ak by som si bol kúpil za 700 eur tú biznis letenku a odletel z Bruselu v piatok.

V oveľa lepšej nálade na železničnej stanici v Prahe

Zlatý internet, neviem si celkom dobre predstaviť, čo by som robil bez neho. A tiež vďaka za zrušenie európskeho roamingu, tie poplatky za telefonovanie, aby som aktuálnu situáciu oznámil všetkým, čo ma na Slovensku čakali, by v minulosti možno vydali aj na biznis letenku.

Značky:

Komentáre sú uzavreté