V januári som sa celkom rozcestoval. Najprv som bol na predstavení nového telefónu Galaxy v kalifornskom San Jose. Je to na americké pomery relatívne malé mesto. Má aj s okolím menej ako milión obyvateľov, ale je to centrum technológií, ako sa na súčasť legendárneho Silicon Valley patrí.

Pozn. redakcie. Tento článok bol uverejnený v tlačenom vydaní TOUCHIT 1-2/2024.

Priamo v meste sídli napr. spoločnosť Adobe, ale aj Zoom, je tu množstvo startupov. Sledoval som život v tomto meste – cez deň sú ulice celkom prázdne, zápchu neuvidíte ani náhodou. Tá vzniká niekedy o 17. hodine, keď idú ľudia domov z práce, ale mnoho ľudí po pandémii zostalo pracovať z domu. Je tu veľa vysokých administratívnych budov, pôsobí to však tak, že nie sú obsadené ani spolovice. Život je tu skôr pokojný, ľudia si ho vychutnávajú v kaviarňach a pri rýchlom občerstvení. Taký americký spôsob života.

Mal som možnosť po prvýkrát navštíviť aj hlavné mesto Kalifornie, ktorým je prekvapivo málo známe polmiliónové mesto Sacramento. Také Los Angeles má 3,5 milióna a nie je hlavným mestom práve preto, aby štátni úradníci boli zamestnaní na dlhšiu dobu a nemenili sa s každou výmenou vlády – to by sme potrebovali aj na Slovensku. Sacramento je na tamojšie pomery naozaj menšie mesto s dominantou v podobe dvoch mohutných veží na moste.

Nie sú tu takmer žiadni turisti, technologicky je za naším hlavným mestom tak 5 rokov pozadu. Podľa mojich skúseností platobné karty tu nefungujú bezkontaktne, kartu musíte fyzicky vložiť do čítačky. Ak sichcete kúpiť lístok na verejnú dopravu, pripravte si drobné, a to úplne presne, vodič vám nevydá. Drobné mince pritom po jednom hádžete do kasičky. Majú tu krásnu štvrť v starom meste, ktorá pripomína saloony z filmových westernov. Na ulici im stále zostali funkčné aj telefónne búdky a ľudia z nich aj telefonujú. Tento poznatok mám aj z iných miest v USA. Veľké mestá sú síce moderné, ale stačí zájsť trochu mimo nich a vrátite sa v čase niekoľko rokov.

Tentoraz sa počas pobytu v USA nestala žiadna nevšedná udalosť, rodinu Galaxy telefónov sme detailne predstavili priamo z miesta ich uvedenia na trh. Dokonca sme pri spiatočnej ceste stihli aj prestup na letisku v Londýne s čím som skôr nepočítal.

A potom nasledovali dve za sebou idúce návštevy Barcelony. Prvýkrát to bolo s Philips/TP Vision televízormi, pričom organizátori nás na prezentáciu zobrali úplne mimo tejto katalánskej metropoly, do krásneho kaštieľa. Nedalo sa však odtiaľ jednoducho odísť na hotel a získané informácie poctivo spracovať. Nemám rád takto zorganizované predstavenia, po hodine sa cítim ako väzeň v zlatej klietke. Chcem mať svoj čas pod svojou kontrolou a informácie mať vždy spracované medzi prvými. A písať sediac s notebookom na zemi mi v tomto šľachtickom paláci nepripadalo dôstojné. Pre mňa to však potom znamená, že čas určený na spánok musím venovať napísaniu článku.

Druhýkrát som bol v Barcelone na výstave prezentačnej techniky, a tu bola celá organizácia služobky na mne. Keďže som mal naplánovaný program od rána do večera, do Barcelony som prišiel večer predtým a vyspal som sa v hosteli. Viem, že keď idem na služobnú cestu prvým ranným letom z Viedne okolo 6. hodiny (čo znamená vstať v Bratislave o 3. hodine), potom sa to so mnou ťahá celý deň a nie je to vôbec príjemné. Takto som spal v kuse do 8. hodiny, čo je na Barcelonu stále veľmi skoré ráno, prišiel medzi prvými na výstavisko a v pohode som absolvoval naplánované predstavenia až do záverečnej. Posledným letom som odišiel do Viedne.

Už teraz viem, že na konci februára som v Barcelone znova, na výstave MWC. Vlastne som si tak mohol nechať nejaké veci v úschovni na letisku. Toto mesto je totiž medzi firmami mimoriadne populárne, niektorí ho považujú za najlepšie miesto pre život. No, ťažko povedať, poznám aj jeho odvrátenú tvár. Čo je však určite pravda je to, že aj v zime je tu obyčajne veľmi pekné počasie. Zároveň výborné jedlo a aj víno majú skvelé. Akurát je to dosť drahé, hlavne po pandémii. 

No a moja posledná cesta v  dobe tvorby tohto tlačového vydania magazínu TOUCHIT bola do nemeckého Lipska. Tešil som sa na to, že si pozriem mesto, ktoré som ešte nevidel a urobím pekné fotky, ale nemecké odbory rozhodli inak. Počas prezentácie bol totiž generálny štrajk na všetkých nemeckých železniciach, a to znamenalo, že dostať sa z letiska do centra mesta S-bahnom nebolo možné. Nechcel som to riskovať rôznymi alternatívnymi metódami dopravy, čo ak by som neskôr nestihol prezentáciu predstavenia novej skladačky od Honoru, a tak som radšej zamieril rovno na miesto určenia. Bol to výrobný závod automobilky Porsche. Honor má totiž telefón s prívlastkom Porsche Design, a tak to celé do seba pasovalo. Výhodou bolo, že som mal možnosť previesť sa spolu so závodným jazdcom na elektrickom Porsche a bolo to skutočne veľmi rýchle. Až teda príliš rýchle.

Inak odletieť z Lipska nie je celkom jednoduché. Na letiskovej kontrole ma doslova vyzliekli. Všetku moju elektroniku som musel dať von, a to som mal so sebou na test 6 smartfónov. Nejako to tí nemeckí kontrolóri nevedeli pochopiť, čo to ja vlastne robím a prečo mám so sebou toľko telefónov bez SIM karty. Normálne som im vysvetľoval, že som technologický novinár, a tak akosi musím mať so sebou kopu vecí na testovanie.

Ale nešlo im to do hlavy. Lietadlo do Frankfurtu čakalo na letisku len na moje nastúpenie, kontrolóri sa tak údajne spojili aj s nejakými zložkami na Slovensku, aby preverili, čo to za človeka ten Macko vlastne je. Nakoniec ma pustili, údajne dostali potvrdenie, že toto robím celý život a nie je to nebezpečné. No, ešte že ma na Slovensku poznali podľa mena a fotky z občianskeho.

Bol to teda dosť rozcestovaný začiatok roka. Cestovanie je inak fajn, veď inak by som to nerobil. Ale vždy sa najviac teším domov, je to tak z každej zahraničnej cesty. Je to úžasný luxus spať vyrovnaný vo svojej posteli, to prípadne hneď po 13 hodinách letu na západ USA. Rovnako je luxus mať možnosť sadnúť si za svoj pracovný stôl, mať normálny internet, samostatný displej, klávesnicu a myš. A tiež je fajn jesť jedlá, na ktorých ste vyrástli. S cestovaním sú tiež spojené veľké časové straty, ktorým sa dá len ťažko vyhnúť. Potvrdí to každý, kto intenzívne cestuje po svete. Na druhej strane, ak by sme po svete nechodili, nemali by sme pre vás poznatky, ktoré sa dajú získať len priamo pri zdroji.

Prečítajte si aj:

Ondrej Macko

Ondrej Macko
Ako novinár pracujem už od roku 1990. Teraz sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií.