Umelá inteligencia (AI) je zaklínadlom dnešných čias. Spomína to každý, v oblasti IT vlastne neexistuje produkt, ktorý by ňou nebol vybavený.
Firmy totiž začali slovom AI označovať úplne všetko – ak sa svietivosť displeja prispôsobí vonkajšiemu osvetleniu, je to už umelá inteligencia, hoci táto funkcia existovala už dávno pred príchodom AI.
Z môjho pohľadu je dnes AI v zariadeniach ako sú smartfóny, tablety alebo notebooky zväčša niečo ako detské omaľovánky. Môžete si hoci prstom nakresliť skicu a potom ju nechať vyfarbiť tak, aby to vyzeralo naozaj pekne, ale trochu umelo. Tiež viete dokresliť korunu na fotku svojho syna a naozaj to bude vyzerať, ako keby sa fotil s korunou.
Veľké softvérové balíky dokážu „nakresliť“ obrázok, ktorý slovne popíšete a naozaj to bude vyzerať podľa vášho popisu. Chcete napríklad letiace vtáky pri západe slnka na oblohe s mrakmi? Tento popis dáte napríklad do Photoshopu a ten vám to naozaj nakreslí a bude to použiteľné. Toto „obrázkovanie“ teda funguje a dá sa to využiť. Zároveň si myslím, že prácu to grafikom nezoberie. Na takto vytvorených obrázkoch jasne vidno, že ich vytvorila umelá inteligencia a práca ľudí je stále jedinečná.
AI tiež prináša prácu s textom. Všetci vieme, ako sa dá z cudzieho textu (Ctrl-C) vytvoriť vlastný (Ctrl-V). Umelá inteligencia toto posúva na vyššiu úroveň. Napíšete pár slov, o čom chcete písať a necháte napr. ChatGPT vygenerovať dlhší príbeh. Tento potom prenesiete do Wordu, necháte skontrolovať pravopis a aj gramatiku, použijete automatický formát navrhnutý umelou inteligenciou a príbeh máte hotový. Problém je, že v súčasnosti umelá inteligencia trpí tzv. halucináciou. Inými slovami odpovie vám vždy, aj keď si nie je istá, ale skúsi to.
Možno sa trafí. Ak potom bezhlavo prenesiete takto vygenerované texty do vašej ročníkovej práce, môžete sa stať, že si tento ročník aj zopakujete. Stále ste to totiž vy, kto musí mať jasnú predstavu o tom, čo má byť vo vašom článku a umelú inteligenciu usmerniť, aby vám vygenerovala obsahovo správny text.
A prichádzame k tomu, kde AI môže reálne pomôcť. Ako ľudia hovoríme rozličnými jazykmi a nerozumieme si. Každý sa v škole zrejme učil nejaký cudzí jazyk, takže viete, aké je to náročné naučiť sa ho. Ak ste už dospelý a začnete žiť v cudzej krajine, hoci sa poctivo budete učiť cudzí jazyk, s veľkou pravdepodobnosťou bude domácim na prvé počutie jasné, že nie ste domáci. A platí to aj pre také blízke jazyky ako sú slovenčina a čeština. Do Prahy chodím často, dnes je tam naozaj veľa Slovákov a väčšina z nich postupne prejde na jazyk, ktorý oni označujú ako čeština. Znie to strašne, ale stáva sa to normou. Ale to som trochu odbočil od umelej inteligencie.
Len zopakujem, ako to dnes funguje. Umelá inteligencia dokáže rozpoznať, čo hovoríte, pochopí to a preloží do druhého jazyka. Keďže to robíte pomocou smartfónu, budete preložený text aj vidieť na displeji, a tak možno lepšie rozumieť. Aktuálne je však podpora len pre „veľké“ jazyky ako sú angličtina, čínština, indičtina, nemčina, španielčina a pod. O slovenčine sa zatiaľ len hovorí, že niekedy bude.
A tu začína môj príbeh. Bol som v októbri na odovzdávaní cien EISA v Londýne. Funguje to tak, že ceny sa odovzdávajú v priestoroch kráľovskej dostihovej dráhy Ascot. Tá leží len pár kilometrov od kráľovského sídla Windsor a v skutočnosti to ani nie je v Londýne, skôr pri letisku Heathrow. Odovzdávanie cien na tomto mieste je už tradícia a ja to robím tak, že ostávam celý čas v hoteli na letisku a do Londýna ani nejdem. Odovzdávanie je vždy v piatok večer, s následnou recepciou je to tak do polnoci a ráno v sobotu vždy odlietam prvým letom do Viedne. Tento scenár prináša najmenšiu stratu môjho času.
Heathrow je jedno z najväčších letísk na svete a okolo neho je množstvo hotelov. Bývajú v nich ľudia, ktorí prestupujú na ďalší let napr. skoro ráno. Sú tu ale aj konferenčné hotely, do Londýna totiž môžete jednoducho priletieť prakticky z celého sveta. Firmy to rady robia tak, že konferenciu vybavia na letisku a všetci sa potom rozídu do svojich domov. Ja som býval v hoteli Radisson a jeho osadenstvo je prakticky celé z Indie. Aj hostia tohto hotela vyzerajú ako návštevníci z Indie a ja ako Slovák som tu pôsobil trochu zvláštne.
Odovzdávanie cien EISA prebehlo normálne, prišli sme na hotel niečo po polnoci a u recepčného som si overil, ako je to s autobusmi na letisko. Dal mi do ruky cestovný poriadok a ja som si vybral prvý autobus odchádzajúci o 5. hodine ráno. Môj let bol o 6.30 a bolo to tak dosť natesno. Veľké letisko znamená jednak veľa ľudí, ale zároveň aj veľké vzdialenosti medzi kontrolami. Ešte som si objednal balené raňajky a šiel som spať.
Vstal som o 4. ráno, dal som sa dokopy, zišiel na recepciu, zobral raňajky a vyšiel pred hotel počkať autobus. Vtedy to prišlo. Pred hotelom stála celá výprava nemeckých volejbalistov, ktorí sa vracali domov. Autobus síce prišiel načas, ale zmestilo sa do neho tak 80 % čakajúcich ľudí. Indický vodič zatvoril dvere, odišiel a ja som zostal pred hotelom. Ďalší autobus bol naplánovaný až na 6. hodinu, a to bolo pre mňa neskoro.
Vytiahol som tak smartfón a pozrel, ako je to s taxíkom. Uber bol k dispozícii, ale aplikácia mi ukázala, že to bude za nekresťanských 35 libier. Aby som to viac objasnil – z tohto hotela som priamo videl na letiskovú budovu a nebolo to ďalej ako 1,5 kilometra. Problém bol, že žiadny chodník pre peších tu neexistuje a medzi hotelom a letiskom je podzemný tunel. Vyhodnotil som to tak, že by to bolo asi to posledné, k čomu by som sa odhodlal, ak by som chcel cez tento tunel prejsť peši. Autobus stál 5 libier a aj to som považoval za predražené. Dať 7-krát toľko za Uber som bral ako celkom poslednú možnosť.
Zašiel som teda za recepčným a snažil sa vysvetliť, v akej som situácii. Zdalo sa, že mi rozumel, ale keď začal hovoriť on na mňa, rozumel som mu len spojky. Netvrdím, že som nejaký znalec angličtiny, ale vždy som sa dohovoril, tentoraz nie. Jeho reč sa síce podobala na angličtinu, ale len tak vzdialene. Vtedy som si spomenul na to, že vo vrecku mám smartfón s umelou inteligenciou. Nechal som si teda jeho reč preložiť z „angličtiny“ do nemčiny, ktorú tiež tak trochu ovládam. AI si však s jeho rečou neporadila, rovnako ako ja nie. Políčko s preloženým textom zostalo prázdne.
Spomenul som si na to, že medzi podporovanými jazykmi je aj indičtina a hneď som si aj stiahol príslušný jazykový balíček. O tej chvíle som bol s recepčným najväčší kamarát. On hovoril vo svojom rodnom jazyku a ja som pohodlne rozumel čistej oxfordskej angličtine. Zistil som, že je rodený Ind, ale pred dvomi rokmi prišiel do UK a doteraz pracoval v hoteli v Škótsku.
Jazyk, ktorým hovorí, je tamojší škótsky dialekt šmrncnutý jeho materinčinou. Vysvetlil som moju situáciu a on následne zdvihol telefón a jeho jazykom sa plynule dohovoril s firmou prevádzkujúcou autobusy. Evidentne to bola spoločnosť s indickými koreňmi. Po 10 minútach pred hotelom zastal autobus, zobral všetkých čakajúcich a vlastne na tom zarobili úplne všetci.
Odvtedy nedám na AI dopustiť. Už teda len počkať, až sa niekto zmiluje nad slovenčinou a snáď nám pomôže prekonávať bariéry.
Prečítajte si aj:
