Novou generálnou riaditeľkou IBM Slovensko sa od mája stala Malgorzata Anna Latka. V IBM pôsobí už niekoľko rokov a pracovala na rôznych medzinárodných a regionálnych pozíciách. Na Slovensku žije viac ako 12 rokov, takže tunajšie prostredie dobre pozná.

Pri našom rozhovore nám povedala, kam chce IBM Slovensko posunúť, prečo vidí veľkú príležitosť v softvéri, umelej inteligencii či kvantových technológiách a ako AI mení prácu vývojárov. Náš rozhovor prebiehal v slovenčine.

Nedávno ste sa stali Country General Managerom IBM Slovakia. Čo pre vás osobne táto nová pozícia znamená a čo by ste chceli na Slovensku dosiahnuť?

To je stále veľká otázka aj pre mňa (smiech). Do tejto pozície som nastúpila 1. mája 2026, takže sa každý deň učím, čo to znamená byť generálnou riaditeľkou IBM Slovensko. Každý deň je pre mňa výzvou. Je to česť, ale zároveň aj veľká zodpovednosť.

Povedzte nám viac o sebe.

Pochádzam z Poľska, ale na Slovensku už žijem 12 rokov. V IBM som pôsobila na rôznych medzinárodných a regionálnych pozíciách a pracovala som s rôznymi trhmi a krajinami. Slovensko je však teraz mojím domovom. Počas tých rokov som sledovala, ako sa krajina transformuje a mení.

Ako vnímate Slovensko?

Dnes mám možnosť pozerať sa na Slovensko aj z novej perspektívy. Svet sa veľmi rýchlo mení geopoliticky aj technologicky. Umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť či kvantové a postkvantové technológie prinášajú nové výzvy, ale zároveň otvárajú obrovské príležitosti.

Verím, že Slovensko má potenciál byť v mnohých z týchto oblastí ambicióznejšie a odvážnejšie. Máme kvalitných ľudí, silnú expertízu a schopnosť prinášať riešenia, ktoré majú význam aj za našimi hranicami.

Bola by som rada, keby sme tento potenciál dokázali ešte lepšie využiť. Zároveň by sme nemali zabúdať na to, čo sme už dosiahli. Niekedy sme možno až príliš kritickí sami k sebe, pritom máme veľa dôvodov byť na Slovensko hrdí.

IBM je veľmi veľká globálna spoločnosť. Do akej miery má lokálne vedenie na Slovensku slobodu rozhodovať o tom, na čo by sa mala IBM na tomto trhu zamerať?

Áno, IBM je globálna spoločnosť s jasnou stratégiou, ale lokálny tím má veľkú mieru autonómie. Sme najbližšie k zákazníkom, poznáme ich potreby a vieme predvídať trendy na slovenskom trhu.

Základom nášho úspechu v každej krajine sú silné partnerstvá s lokálnymi obchodnými partnermi. Práve oni najlepšie poznajú potreby zákazníkov, špecifiká trhu a pomáhajú prenášať globálne inovácie do reálnych riešení s lokálnym dopadom.

Táto kombinácia globálnej sily IBM a lokálnej expertízy partnerov nám umožňuje prinášať zákazníkom skutočnú hodnotu a podporovať ich digitálnu transformáciu.

Čo vás po nástupe do tejto funkcie na Slovensku najviac prekvapilo?

Najviac ma oslovila kombinácia talentu, inovácií a pragmatického prístupu. Slovensko je síce relatívne malý trh, ale zároveň je veľmi dynamické a má veľký potenciál.

Slovensko je počtom obyvateľov menšia krajina, ale práve v tom vidím jednu z jeho výhod. Ľudia, firmy, technologickí partneri, univerzity či verejné inštitúcie sú si tu relatívne blízko. Vďaka tomu sa dokážete rýchlejšie prepájať, diskutovať o nových nápadoch a vytvárať spolupráce, ktoré by na väčších trhoch možno vznikali oveľa dlhšie.

Videli sme to napríklad pri kvantových iniciatívach v Česku, kde sa podarilo spojiť univerzity, IBM a partnerov z biznisu. Veľmi podobnú myšlienku sa snažíme rozvíjať aj na Slovensku. Menší trh môže byť v tomto prípade výhodou.

Hovoríte po poľsky, anglicky a slovensky. Aký dôležitý je pre vás slovenský jazyk pri riadení tímu a pri stretnutiach so zákazníkmi?

Snažím sa slovenčinu stále zlepšovať a je to pre mňa priorita. Keď som 1. mája nastúpila do novej pozície, moja slovenčina bola na určitej úrovni, ale za tie štyri mesiace vidím výrazný rozdiel.

Poľština a slovenčina sú podobné jazyky a mala som aj výhodu, že môj manžel je zo Slovenska a dobre hovorí po poľsky. Doma sme preto komunikovali po poľsky aj po slovensky. Naše deti však hovoria viac po slovensky, pretože je to pre nich prirodzenejší jazyk.

V súkromí nemám problém rozprávať po slovensky. Náročnejšie je to pri špecifických odborných slovách, napríklad počas prezentácií. Tam ešte vidím priestor na moje zlepšenie. Keďže som na Slovensku a pracujem pre Slovensko, dávam slovenčine jednoznačne prednosť.

Zároveň však Slovensko vnímam ako veľmi medzinárodnú krajinu. V biznise sa preto často prirodzene dostaneme aj k angličtine. A mám dokonca zákazníkov, ktorí so mnou skúšajú komunikovať po poľsky.

Ako sa vám pracuje s ľuďmi na Slovensku?

Veľmi dobre. Ľudia na Slovensku sú šikovní a často si neuvedomujeme, aký veľký potenciál tu máme. V IBM Slovensko pracujú odborníci, ktorí sa podieľajú na globálnych projektoch a patria medzi skutočných expertov vo svojich oblastiach.

To isté vidím aj u našich partnerov. Diskusie sú vecné, odborné a zamerané na výsledok. Ľudia sú pragmatickí a chcú posúvať veci dopredu.

Veľmi si cením aj tímového ducha. Počas rokov práce v rôznych krajinách som sa stretla s mnohými tímami, ale práve na Slovensku vidím výnimočne silnú spoluprácu a vzájomnú podporu.

Ako sa teda podľa vás líši slovenské IBM od IBM v Poľsku?

Poľsko je výrazne väčší trh s väčším počtom veľkých domácich spoločností, kde sa rozhodnutia o IT často prijímajú priamo na lokálnej úrovni. Na Slovensku sa mnohé kľúčové rozhodnutia robia v zahraničí, čo prirodzene ovplyvňuje fungovanie trhu.

Zároveň však vidím jednu zaujímavú výhodu Slovenska. Firmy sú tu často veľmi flexibilné a pragmatické. Menej sa diskutuje o technológii ako takej a viac o tom, aký konkrétny výsledok má priniesť. To je pri témach ako AI alebo kybernetická bezpečnosť veľmi dôležité.

Ako Poľku ma tiež prekvapilo, ako rýchlo sa na Slovensku dokáže vytvoriť konsenzus. V Poľsku je trh väčší a prirodzene aj komplexnejší. Na Slovensku sa často dokážeme dostať od nápadu k realizácii oveľa rýchlejšie. To je veľká výhoda najmä v období, keď technológie napredujú takým tempom ako dnes.

A možno práve preto sme viackrát videli, že riešenia alebo nápady vzniknuté na Slovensku zaujali aj kolegov v ďalších krajinách regiónu. Inovácie totiž nevznikajú len na veľkých trhoch. Často vznikajú tam, kde sa dokážu rýchlo premeniť na realitu.

Na čo sa teda chce IBM Slovensko pod vašim vedením v najbližšom období najviac zamerať?

IBM Slovensko je dlhodobo veľmi silné v oblasti infraštruktúry a teší sa veľkej dôvere zákazníkov. Mojou ambíciou je nadviazať na tento úspech a zároveň posilniť oblasť softvéru a služieb s vyššou pridanou hodnotou.

Samozrejme, veľkou témou je umelá inteligencia. Nemyslím si však, že firmy dnes potrebujú ďalší AI nástroj. Potrebujú riešenia, ktoré im pomôžu pracovať efektívnejšie, robiť lepšie rozhodnutia a prinášať konkrétne výsledky. Napríklad náš obchodný partner, spoločnosť Adasoft, vyvinula na AI platforme IBM watsonx slovensky hovoriace riešenie poháňané umelou inteligenciou, ktoré pomôže nemocniciam znižovať administratívnu záťaž. Prvé výsledky testovania ukazujú až 35 % skrátenie času potrebného na získanie dátových prehľadov, štúdií a štatistík z Nemocničného informačného systému.

Lekári tak nájdu potrebné informácie rýchlejšie a s menším počtom prerušení práce. Manažéri a vedenie nemocníc tak dostanú vďaka tomuto riešeniu prehľady okamžite, bez čakania na analytikov.

Veľký potenciál vidím aj v prepájaní systémov a podnikových procesov. Mnohé organizácie majú kvalitné technológie, ale ich plný potenciál sa nevyužíva, pretože jednotlivé systémy spolu dostatočne nekomunikujú.

A napokon je tu téma, ktorá bude podľa mňa čoraz dôležitejšia, a to kybernetická a postkvantová bezpečnosť. Technológie sa vyvíjajú veľmi rýchlo a našou úlohou je pomáhať zákazníkom nielen inovovať, ale aj bezpečne sa pripraviť na budúcnosť. Už dnes vidíme záujem slovenských zákazníkov aj štátnych inštitúcií o kvantové a postkvantové stratégie.

Osobne by som chcela, aby bolo IBM na Slovensku vnímané ako partner, ktorý neprináša len technológie, ale pomáha zákazníkom riešiť ich reálne biznisové výzvy a vytvárať nové príležitosti pre rast.

Keby sme sa pozreli o dva roky dopredu, s čím by ste boli spokojní?

Bola by som spokojná, keby sme o dva roky mohli hovoriť o Slovensku ako o krajine, kde sa moderné technológie nielen diskutujú, ale aj reálne využívajú. Ak by sme videli konkrétne príklady organizácií, ktoré vďaka AI, automatizácii fungujú efektívnejšie a prinášajú lepšie služby svojim zákazníkom či občanom, považovala by som to za úspech.

Rovnako dôležití sú pre mňa ľudia. Chcela by som, aby IBM Slovensko bolo miestom, kde talentovaní ľudia dostávajú príležitosť rásť, učiť sa a rozvíjať svoju kariéru aj na medzinárodnej úrovni. Veľmi ma teší, že už dnes máme na Slovensku odborníkov, ktorí pracujú na globálnych projektoch a ovplyvňujú dianie ďaleko za hranicami našej krajiny.

A osobne by som bola rada, keby sme si o dva roky mohli povedať, že sme mali odvahu skúšať nové veci, prinášať inovácie a posúvať hranice toho, čo je možné. Technológie sa menia veľmi rýchlo a úspešní budú tí, ktorí sa nebudú báť zmeny, ale budú ju aktívne vytvárať.

Poďme k IBM Bobovi. Ako podľa vás AI mení prácu softvérového vývojára?

Táto téma ma zaujíma aj osobne, pretože mám v rodine softvérového vývojára. Myslím si, že dnes už nejde o otázku, či AI vývojárov nahradí. Oveľa zaujímavejšie je, ako mení ich prácu.

Nástroje ako IBM Bob dokážu pomôcť s generovaním kódu, testovaním či dokumentáciou. Vďaka tomu vývojári trávia menej času rutinnými úlohami a viac sa môžu venovať návrhu riešení, architektúre a riešeniu komplexných problémov.

Úloha vývojára sa preto posúva. Nestačí vedieť napísať kvalitný kód. Čoraz dôležitejšie je rozumieť biznisu, vedieť správne formulovať požiadavky a efektívne spolupracovať s AI nástrojmi. Vývojár sa stáva skôr architektom a dirigentom celého procesu.

A to je podľa mňa pozitívna zmena. Každá technologická revolúcia priniesla nové nástroje, ale zároveň zvýšila význam ľudskej kreativity, kritického myslenia a schopnosti riešiť problémy. Pri umelej inteligencii to nebude inak.

Znamená to, že v budúcnosti už budeme mať iba seniorných vývojárov?

Nemyslím si. AI nezruší potrebu nových talentov, ale zmení spôsob práce vývojárov. Čoraz cennejší budú ľudia, ktorí dokážu vidieť širší kontext, správne využívať AI a prepájať technológie s reálnymi potrebami biznisu.

Technológie sa však vyvíjajú tak rýchlo, že už nestačí získavať skúsenosti rovnakým spôsobom ako v minulosti. Náš IBM CEO Arvind Krishna často hovorí o tom, že kým kedysi bol polčas životnosti zručností približne 30 rokov, dnes je to len okolo siedmich. To znamená, že počas jednej kariéry sa možno budeme musieť štyri- až päťkrát výrazne rekvalifikovať a naučiť sa nové veci. Preto bude schopnosť neustále sa učiť možno rovnako dôležitá ako samotné technologické znalosti. AI agenti majú byť pri tomto procese pomocou, nie náhradou softvérového vývojára.

Pre mňa preto najväčšou výzvou nebude samotná technológia. Bude to naša schopnosť držať s ňou krok – ako firmy, ako lídri, ale aj ako ľudia.

Bezpečnosť je pri AI kľúčová. Ako ju IBM rieši?

Bezpečnosť pri AI podľa mňa nie je iba technologická téma. Je to predovšetkým otázka dôvery. Ak firmy nemajú istotu, že majú svoje dáta, modely a AI agentov pod kontrolou, nebudú AI využívať vo veľkom rozsahu.

A práve tu má IBM veľmi jasný prístup. Bezpečnosť a governance nemôžeme pridať až na konci projektu. Musia byť súčasťou AI od prvého dňa. Od dát, cez model až po konkrétnu aplikáciu alebo AI agenta. IBM preto spája štyri oblasti: bezpečnosť dát, governance dát, bezpečnosť AI a governance AI.

Základom sú dáta. Organizácia musí vedieť, kde sa jej citlivé dáta nachádzajú, kto k nim má prístup a ako ich AI používa. Zároveň musí mať kontrolu nad tým, aké modely používa a podľa akých pravidiel fungujú. Pri agentickej AI je to ešte dôležitejšie, pretože AI už nielen odpovedá, ale môže aj vykonávať konkrétne úlohy.

Preto hovoríme o AI governance. Napríklad watsonx.governance umožňuje organizáciám riadiť a monitorovať rôzne modely, aplikácie a agentov vrátane technológií tretích strán. IBM Guardium sa zase zameriava na ochranu a kontrolu dát. Cieľom je, aby firma mala transparentnosť, auditovateľnosť a jasnú zodpovednosť naprieč celým AI lifecycle.

IBM sa tejto oblasti venuje dlhodobo, od ochrany podnikových dát až po AI governance, kde pomáhame organizáciám monitorovať a riadiť AI počas celého jej životného cyklu.

A práve tu vidím dôležitú úlohu bezpečnosti: nemá inovácie brzdiť. Naopak, ak majú firmy jasné pravidlá, kontrolu nad svojimi dátami a dôveru v technológiu, môžu AI zavádzať oveľa odvážnejšie a vo väčšom rozsahu.

Ako si teda firma môže vyhodnotiť, či jej IBM Bob skutočne priniesol úsporu času a peňazí?

Najdôležitejšie je nezačať technológiou, ale cieľom. Každá organizácia má iné priority. Niekto chce zrýchliť vývoj softvéru, iný znížiť administratívnu záťaž alebo zlepšiť zákaznícku skúsenosť. A práve podľa týchto cieľov treba merať úspech.

Máme aj vlastnú skúsenosť. IBM Bob dnes používa viac ako 150-tisíc zamestnancov IBM a interné merania ukazujú, že pri niektorých úlohách môže zvýšiť produktivitu až o 45 %. Dôležité však je, že nejde len o úsporu času. Ide o to, aby sa ľudia mohli venovať hodnotnejšej práci a rozhodnutiam, ktoré prinášajú väčší prínos pre biznis.

Preto sa pri AI vždy pýtam jednoduchú otázku: Aký problém chceme vyriešiť? Keď poznáme odpoveď, vieme veľmi dobre zmerať aj výsledok. AI sama osebe nie je cieľ. Je to nástroj na dosiahnutie konkrétnej hodnoty.

Ako vy osobne používate umelú inteligenciu?

Umelú inteligenciu používam už niekoľko rokov a spôsob, akým s ňou pracujem, sa výrazne zmenil. Na začiatku to boli najmä praktické veci ako sumarizácia informácií, preklady alebo príprava textov. Dnes ju využívam oveľa viac ako nástroj, ktorý mi pomáha lepšie sa pripraviť, rýchlejšie sa zorientovať v komplexnej téme a pozrieť sa na problém z viacerých perspektív.

V mojej súčasnej úlohe ju využívam napríklad pri príprave na zákaznícke stretnutia, analýze trhu alebo pri hľadaní nových obchodných príležitostí. Nedávno sme sa pripravovali na stretnutie so zákazníkom, kde sme potrebovali preskúmať jeho trh a navrhnúť konkrétne možnosti využitia AI. Použila som IBM Bob a veľmi ma zaujala kvalita a šírka výsledku. Za krátky čas sme získali veľmi dobrý základ, s ktorým sme potom mohli ďalej pracovať ako tím.

Samozrejme, AI nenahrádza skúsenosti ani úsudok. Stále je potrebné kriticky vyhodnotiť výsledky a rozhodnúť sa, čo má skutočnú hodnotu. Práve preto AI vnímam ako veľmi schopného asistenta, nie ako náhradu človeka.

Ak by ste mali vybrať tri najdôležitejšie úlohy generálnej riaditeľky IBM Slovensko na najbližšie dva až tri roky, ktoré by to boli?

Prvou je pomôcť našim zákazníkom naplno využiť potenciál nových technológií, najmä umelej inteligencie. Nejde však o samotnú technológiu, ale o konkrétne výsledky a hodnotu, ktorú dokáže priniesť organizáciám.

Druhou prioritou je ďalej posilňovať dôveru zákazníkov a obchodných partnerov. IBM má na Slovensku veľmi silné meno a mojou ambíciou je, aby sme boli vnímaní nielen ako technologický líder, ale predovšetkým ako dôveryhodný partner pre dlhodobú transformáciu.

A treťou sú ľudia. Máme výnimočne silný tím a chcela by som vytvoriť prostredie, v ktorom budú môcť ďalej rásť, rozvíjať svoj talent a preberať nové výzvy. Na konci dňa totiž technológie vytvárajú ľudia a práve oni rozhodujú o tom, aký úspešný bude biznis.

Osobne by som bola rada, keby sme o niekoľko rokov mohli povedať, že IBM Slovensko pomohlo priniesť na trh inovácie, ktoré mali reálny dopad na zákazníkov, a zároveň vychovalo ďalšiu generáciu silných lídrov.

A na záver – ako je na tom IBM Slovensko so zastúpením žien?

Určite vidím veľký posun oproti obdobiu, keď som do IBM nastúpila pred 12 rokmi. Teší ma, že pribúda žien nielen v technológiách, ale aj na leadershipových pozíciách.

Pre mňa však nie sú najdôležitejšie samotné čísla. Dôležité je, aby mal každý rovnakú príležitosť rásť, rozvíjať sa a uspieť. Rozmanité tímy prinášajú lepšie nápady aj lepšie výsledky.

Zdroje: vlastné